Nakontaktovali sme sa na miestne ministerstvo zdravotníctva.
V Európe sa situácia ohľadom koronavírusu výrazne zhoršuje. Za posledných sedem dní sú už len totiž štyri krajiny, ktorým sa darí držať hranicu nových prípadov pod kritickou úrovňou. Z tejto „elitnej“ kategórie, aj keď tesne, vypadlo dokonca Lotyšsko, ktoré z dlhodobého hľadiska, zo štátov starého kontinentu, najlepšie zvláda pandémiu COVID-19.
Z celkového pohľadu však v pobaltskej ani nie dvojmiliónovej krajine počty infikovaných vôbec nestúpajú raketovým tempom (pár desiatok denne) a medzi špičku patrí aj v nízkej úmrtnosti (druhé miesto za Slovenskom). V prepočte na miliónov obyvateľov má necelých 1200 infikovaných, zatiaľ čo druhá Litva viac ako 1900. Slovensko je piate najlepšie s viac ako 2500 prípadmi. (Údaje platia k 6.októbru)
„S nástupom pandémie ani verejnosť, ani samotný systém zdravotnej starostlivosti nebol úplne pripravený, presne tak ako kdekoľvek inde vo svete. Preto boli spočiatku potrebné prísnejšie obmedzenia. V súčasnosti sa však prístup zmenil, keďže sme zaviedli usmernenia v rôznych oblastiach. Vypracovali sme príslušné právne predpisy a verejnosť si osvojila základné zásady, ktoré dodržiava každý deň,“ prezradila nám hlavné tajomstvo úspechu hovorkyňa lotyšského ministerstva zdravotníctva Anna Strapcāne.
Napriek dobrej epidemiologickej situácii aj v Lotyšsku začína silnieť druhá vlna. Štát preto nenecháva nič na náhodu a začína postupne sprísňovať opatrenia. Napríklad doteraz odborníci rúška len odporúčali, teraz (od 7. októbra) si ich ľudia budú musieť nasadiť v MHD. Toto opatrenia je zatiaľ platné len po dobu jedného mesiaca.
„V najbližších dňoch schválime aj mechanizmus, pomocou ktorého odkontrolujeme ľudí, či dodržiavajú toto nariadenie. Zároveň posilníme komunikáciu ohľadom toho, aby sme ľuďom dostatočne vysvetlili, prečo je dôležité nosiť rúška,“ vysvetlila Strapcāne.
Hoaxy robia problémy aj v Pobaltí, ale nie také ako u nás
Samozrejme, aj v Lotyšsku bojujú s dezinformáciami, ktoré sa v hojnom počte šíria po sociálnych sieťach. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva priznáva, že im to komplikuje život. Podľa nej sa v krajine nachádzajú obe skupiny ľudí. Aj tá, ktorá pravidlá rešpektuje, no aj tá, ktorá ich neguje. Nevedela to však percentuálne priblížiť.
„Falošné správy majú, samozrejme, veľký vplyv. Médiá overovaním faktov pomáhajú proti tomuto problému bojovať a ministerstvo zdravotníctva sa zasa snaží poskytovať úplné a zrozumiteľné informácie,“ ozrejmila Strapcāne.
Situácia v tomto smere je oveľa lepšia ako na Slovensku alebo v Česku. Tvrdí to Dominika Hajdu, odborníčka na oblasť dezinformácií z mimovládnej organizácie Globsec.
„Ako dokazuje náš posledný prieskum, menšia náchylnosti veriť konšpiráciám je naozaj v krajinách Pobaltia ako v strednej Európe,“ uviedla Hajdu.
Nejde však o náhodu. Krajiny Pobaltia totiž proti hoaxom bojujú už roky.
„Štátne inštitúcie tak prostredníctvom dlhodobej a systematickej strategickej komunikácie pracovali s celou spoločnosťou na budovaní povedomia o dezinformáciách, ako aj na budovaní povedomia o zahranično-politických prioritách týchto krajín. Od tejto strategickej komunikácie neupustili a dnes môžeme vidieť výsledky práve na tom, že ľudia v tomto regióne sú odolnejší voči dezinformáciám iného druhu,“ uzavrela Hajdu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
