Porovnali sme jej jednotlivé opatrenia s tými slovenskými.
Slovensko prvú vlnu pandémie zvládlo po medicínskej stránke bravúrne. Boli sme totiž najlepší spomedzi všetkých európskych krajín. Tesne za nami sa umiestnilo nenápadné Lotyšsko.
A práve malá, takmer dvojmiliónová pobaltská krajina si pozitívny trend udržala doteraz. Oproti iným štátom Európy jej počty infikovaných vôbec nestúpajú raketovým tempom (pár desiatok denne) a medzi špičku patrí aj v nízkej úmrtnosti na toto ochorenie (druhé miesto za Slovenskom)
V prepočte na miliónov obyvateľov má 993 infikovaných, zatiaľ čo druhá Litva takmer 1800. Slovensko je piate najlepšie s viac ako 2000 prípadmi.
Opatrenia sú viac menej rovnaké ako na Slovensku
Opatrenia nie sú pritom prísnejšie ako u nás. Dokonca sú v niektorých prípadoch ešte benevolentnejšie. Napríklad rúška sú v celej krajine len odporúčané, musia sa však nosiť v určených zariadeniach, ako sú ambulancie alebo nemocnice.
„Na miestach s veľkým počtom ľudí a kde nie je možné dodržiavať vzdialenosť dva metre, tak sa odporúča nosiť rúško alebo iné prekrytie dýchacích ciest,“ píše sa vo vládnych opatreniach.
Na Slovensku sa v posledných dňoch vo veľkom diskutovalo o hromadných podujatiach. Bez ohľadu na to, či sa uskutočnia vo vnútri alebo vonku, sa ich môže aj s divákmi zúčastniť maximálne 50 osôb. Pri športových a kultúrnych podujatiach ak hráči alebo účinkujúci prekročia túto hranicu, tak sa zápas alebo predstavenie musí odohrať bez divákov.
V Lotyšsku na to išli inak. Hromadné podujatia rozdelili na vnútorné a vonkajšie a majú aj vyššie limity pre účastníkov.
„Do 250 osôb sa môžu podujatia organizovať v priestoroch menších ako 1 000 m2 a do 500 osôb v priestoroch väčších ako 1 000 m2. Vonkajšie podujatia sa môžu usporiadať až do účasti 3000 osôb,“ uvádza sa v manuáli s tým, že musia byť dodržané rozostupy a bezpečnostné opatrenia.
Toto sa teda týka kultúrnych, športových, ale aj náboženských aktivít. Čo sa týka športu, je potrebné dodať, že pri halových súťažiach je síce povolená kapacita 250, resp. 500 osôb, ale zápas musí byť bez divákov. Pri vonkajších športoch sú diváci povolení.
Prísnejšie opatrenia oproti našim platia v reštauračných zariadeniach, kde je stále potrebné dodržiavať odstup od stolov, ale aj počet osôb.
„Musí byť zabezpečená vzdialenosť dve metre medzi stolmi a najmenej 3 m2 na návštevníka. Navyše pri jednom stole (interiér) nesmú sedieť viac ako štyri osoby, resp. osem osôb (exteriér), ak nie sú zo spoločnej domácnosti,“ píše sa v opatreniach.
Pozrite si vládne epidemiologické opatrenia v Lotyšsku
TU nájdete opatrenia na Slovensku. (Článok pokračuje pod grafikou)
Čo teda stojí za úspechom Lotyšov?
Na Slovensku i v Česku robí veľa problémov v čase pandémie dezinformačná scéna, ktorá futruje sociálne siete množstvom hoaxom súvisiacich s koronavírusom. V druhej vlne sa aj pod ich vplyvom mnoho ľudí rozhodlo negovať opatrenia vlády. Asi najviac spochybňované je nosenie rúšok a v druhom slede možné očkovanie proti ochoreniu COVID-19.
Ako jeden z dôkazov môže slúžiť aj septembrový prieskum agentúry Focus pre TV Markíza, ktorý ukázal, že až 35 percent opýtaných už naďalej nemieni nosiť rúško. V apríli takto odpovedal zhruba len každý desiaty respondent (11 %). Aj toto má potom za následok, že nám rastie počet infikovaných.
Samozrejme, aj v Lotyšsku prebieha dezinformačná kampaň, no ľudia sú voči nej imúnni. K zvládnutiu situácie tak veľmi pomáha dôvera občanov vo verejné inštitúcie.
„Ako dokazuje náš posledný prieskum, menšia náchylnosti veriť konšpiráciám je naozaj v krajinách Pobaltia ako v strednej Európe,“ povedala na úvod Dominika Hajdu, odborníčka na oblasť dezinformácií z mimovládnej organizácie Globsec.
Na to, či ľudia začnú veriť dezinformáciám, vplýva viac faktorov a neexistuje jednotné riešenie, ako tomu zabrániť. Podľa analytičky je však dôležité, ako sa k tomu postavia štátne inštitúcie. A práve štáty z Pobaltia idú v tomto smere príkladom.
„V týchto krajinách totiž na úrovni všetkých kľúčových inštitúcií a v spoločnosti ako takej totiž už dlhé roky existuje jasný konsenzus, že dezinformácie sú hrozbou. Toto „uvedomenie“ je silnejšie, pretože spoločnosť je tzv. „vytrénovaná“ dezinformáciami pochádzajúcimi z Ruska, ktoré sa neustále snaží podkopávať kredibilitu NATO a EÚ,“ ozrejmila Hajdu.
„Štátne inštitúcie tak prostredníctvom dlhodobej a systematickej strategickej komunikácie pracovali s celou spoločnosťou na budovaní povedomia o dezinformáciách, ako aj na budovaní povedomia o zahranično-politických prioritách týchto krajín. Od tejto strategickej komunikácie neupustili a dnes môžeme vidieť výsledky práve na tom, že ľudia v tomto regióne sú odolnejší voči dezinformáciám iného druhu,“ doplnila.
Z hore uvedeného teda vyplýva, že nejde o žiadnu náhodu, že ľudia v Lotyšsku nepodliehajú ani v náročných časoch rôznym neovereným informáciám. Dôkazom je aj ich nedávna aktivita na medzinárodnej scéne.
„To, že táto téma je prioritou pre pobaltské štáty, dokazuje aj nedávna globálna výzva na boj proti tzv. infodémii (t. j. boj proti dezinformáciám a neovereným informáciám šírených počas pandémie), ktorú začalo práve Lotyšsko a podporilo ju 130 krajín na pôde OSN,“ uzavrela Hajdu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
