Jana Schweighoferová hovorí o tom, ako koronavírus zmenil tvár cestovania.
Jana Schweighoferová je travelblogerka a travelhackerka. Má blog, na ktorom dáva praktické tipy, ako cestovať lacno a využiť peniaze aj čas čo najefektívnejšie. Sama navštívila približne 90 krajín, od okolitých štátov až po najväčšiu exotiku. Prišla však koronakríza, ktorá výrazne ovplyvnila jej prácu. Zatvorili sa hranice a z cestovania sa po celom svete stala aktivita, ktorá so sebou prinášala dosiaľ nevídané problémy. Slovenka hovorí, že politici vyhlasovaním opatrení na poslednú chvíľu cestovnému ruchu iba škodia a riziko nákazy v zahraničí vraj nemusí byť vôbec vysoké.
V rozhovore s Janou Schweighoferovou sa dozviete aj:
Kam mala v tomto čase cestovať nebyť pandémie
Ako vnímala dlhé mesiace doma
Prečo nesúhlasí s niektorými opatreniami vlády
Na čo majú ľudia myslieť, ak chcú dnes cestovať
V čom by sa mal slovenský turizmus zlepšiť
Čo ste robili dlhé mesiace, keď boli zatvorené hranice?
Krízu som mala v marci, keď sa krajiny začali postupne zatvárať. Z poslednej veľkej dovolenky som sa vrátila začiatkom decembra. Vtedy som bola preč dva mesiace vkuse. Najprv som bola na ceste okolo sveta a potom v Indii a Nepále. Ďalšiu cestu – do Karibiku – som mala naplánovanú na marec. Doma som teda bola v jednom kuse tri a pol mesiaca. Byť doma v zime tak dlho bolo naozaj dosť neobvyklé. Potom sa zrušila aj cesta do Karibiku a zistila som, že som doma už štyri mesiace so žiadnou vyhliadkou, že znova vycestujem.
Počas prvého týždňa som sa cítila, akoby ma zatvorili za mreže a som uväznená. Po týždni sa prvotný šok rozpustil a viac-menej som si uvedomila, že je to iba v mojej hlave. Nemohla som cestovať, ale to predsa nie je v živote niečo, bez čoho sa nedá prežiť. Potom sme si s priateľom kúpili priestor, ktorý sme začali rekonštruovať. Moje „koronaobdobie“ teda vyzeralo tak, že som mala ruky od omietky.
Ako cestovateľka, ktorá prevažnú čas roka strávi v zahraničí, ste museli príchodom koronavírusu výrazne meniť svoje plány. Čo všetko ste zrušili?
Presne v druhej polovici marca sme mali ísť s rodičmi do spomínaného Karibiku. Tri dni pred plánovaným odletom zatvorili letisko v Paríži. To bola prvá dovolenka, ktorá bola zrušená. Potom som rušila kratšie výlety do portugalských Fara a Porta, do Moldavska aj na Ukrajinu. No a konkrétne teraz som mala byť v Petrohrade.
Síce vám nevyšli tieto plány, ale predsa len ste do zahraničia vycestovali. Kam to bolo?
Áno, namiesto spomenutých plánov som si rezervovala dovolenku na Zakyntose v Grécku. Prvého júla sa otvorili hranice a my sme druhého ráno prileteli. Boli sme takmer prví turisti na ostrove po uvoľnení opatrení. Krátko nato sme išli na Maltu. Oba ostrovy sme zažili takmer úplne bez turistov. Potom som znovu letela na Zakyntos a trajektom som sa presunula na pevninu.
Aké pocity ste na týchto zahraničných cestách mali? Písali ste o tom, že to pre vás bola netradičná dovolenka – z pláže do hotela a zase naspäť.
To rozhodne bola. Prišla som sem úplne bez plánu, mala som na zozname iba pláž, hotel, víno a jedlo. To bolo všetko. Moja bežná dovolenka vyzerá tak, že si naplánujem miesta, ktoré navštívim. Z ciest vždy píšem aj blogy, takže to nie je nikdy „iba“ dovolenka. Táto bola špeciálna v tom, že som celý deň ležala pri mori.
Bežne som každý deň niekde na inom mieste, fotím, zapisujem si postrehy a viem, že z toho budem robiť nejaký obsah. Mám v hlave to, že ide o prácu. Tieto miesta som si vybrala, aby som si teraz iba oddýchla. Európa je totiž nádherná. Miesta v južných aj severných krajinách dokážu vyraziť dych. Vyhľadávajú ich ľudia po celom svete a my nad nimi často pohrdneme nosom, pretože sú blízko a chceme exotiku.
Aké to bolo z pohľadu opatrení?
Pred cestami som bola celkom nervózna. Predsa len, po marci to bolo úplne iné cestovanie. Pripravila som si respirátor, ktorý som mala počas celej cesty lietadlom. Vybrala som si sedadlá buď na úplnom konci, alebo na začiatku lietadla. Tieto sú prémiové a je potrebné si za ne priplácať, čo takmer nik nerobí. Výhodou teda je, že máte okolo seba oveľa menej ľudí. Snažím sa sedieť v niektorom z prvých radov. Je dokázané, že nákaza sa potenciálne môže šíriť maximálne tri rady dopredu a dozadu. A nosenie rúšok kontrolujú v lietadlách naozaj dôsledne. Určite som si nabalila aj dezinfekciu a dávala si väčší pozor na to, aby som si umývala ruky, aj keď hygiena patrí k bežnej výbave cestovateľa.
Zvýšené hygienické opatrenia teda nebolo niečo, čo vás pri cestách obmedzovalo.
Určite nie. My v Európe máme ešte relatívne vysoké hygienické návyky. Keď však prídete napríklad do Indie alebo Thajska a olížete si prst, koledujete si o dva týždne v nemocnici. U nás sa to možno dalo pred pandémiou brať na ľahkú váhu, no v týchto krajinách určite nie. Som v tomto relatívne vycvičená. Mám toho nacestovaného dosť a téme som sa teraz intenzívne venovala. No, samozrejme, mala som rešpekt. A keď som bola nervózna ja, neviem si predstaviť, ako to prežíva človek, ktorý cestuje o poznanie menej. Nejde o to, že som niečo viac, ale skúsenosti v tomto smere môžu spraviť veľa.
Aké reakcie domácich ste vnímali na Malte a v Grécku? U nás sa časť obyvateľov búri, nechcú nosiť rúška, prekážajú im obmedzenia, vznikajú petície.
V Grécku aj na Malte bol koronavírus témou, ale nebolo to tak, že sa zastavil celý život a existoval iba vírus.
Ktoré krajiny sú momentálne podľa vás bezpečné a prečo?
Nateraz môžem povedať, že bezpečné je Slovensko, ísť letecky do Talianska a Grécka, ideálne na ostrovy, ktoré nie sú husto obývané. Otázkou však je aj to, odkiaľ letieť. Najbezpečnejšie je určite zo Slovenska, teda z Bratislavy a pár letov nájdete aj z Košíc. No košické ani bratislavské letisko veľa spojov nemajú. Zvykom je, že väčšina Slovákov, najmä zo západu, lieta z Viedne. Ľudia zo stredného Slovenska idú zas do Poľska a tí z juhu do Budapešti. Maďarsko je však problematické a nevyspytateľné, predpisy sa tam môžu zmeniť zo dňa na deň a je v tom chaos. Poľsko a Rakúsko je zatiaľ označené ako bezpečné, no hlavne Rakúsko sa možno čoskoro dostane na zoznam krajín, kde je potrebné po návrate absolvovať karanténu. Či to bude platiť aj pre ľudí prilietajúcich na viedenský Schwechat, to je otázne.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí, ale aj mnohí odborníci od samého začiatku epidémie u nás neodporúčajú veľmi cestovať za hranice. Ako to vnímate?
V tomto smere sa bavíme o viacerých faktoroch. Počty ľudí, ktorí sa nakazili na dovolenke a priviezli nákazu na Slovensko, nie je také veľké. Analýza prípadov z augusta od Úradu verejného zdravotníctva ukázala, že menej ako tretinu všetkých pozitívne testovaných tvoria ľudia, čo boli za hranicami. A to nejde iba o dovolenkárov, ale aj o veľa pracovníkov z Ukrajiny či Poľska. A nevieme vlastne s istotou ani to, že sa nakazili práve v zahraničí, pretože sa nevedie presná štatistika.
Nechápem, prečo je taký hon na čarodejnice v prípade turistov a cestovaného ruchu a prečo predstavitelia štátu tak ostro vystupujú k cestovaniu. Chápem, že je potrebné dávať si pozor a v lietadlách mať rúško, ideálne respirátor a je dobré chrániť sa. Čo sa týka výmeny vzduchu v lietadlách, zatiaľ som nenašla stopercentnú odpoveď, ktorú by som posunula ďalej. Niečo iné tvrdia epidemiológovia, letecké spoločnosti aj technici. Nemáme však dáta, ktoré by podporovali tvrdenia, že lietadlá sú z pohľadu nákazy nebezpečné a že sa počas cesty lietadlom niekto nakazil.
Pýtam sa teda, či je šanca nákazy naozaj väčšia na dovolenke, ako keď niekto ide na pivo a sedí tam bez rúška? Alebo na svadbu? Netvrdím, že sa všetko musí zakázať. Len nerozumiem tomu, prečo sa práve z turizmu a cestovania spravil taký verejný nepriateľ a aktivity, ktoré sú potenciálne rovnako nebezpečné, sú povolené. Ak má byť zakázané cestovanie, prečo sú povolené bohoslužby? Je jasné, že keby sa vôbec necestovalo, koronavírus by k nám nikdy neprišiel. No my žijeme v 21. storočí, kde je všetko poprepájané a mnoho ľudí benefituje a žije z toho, že cestovný ruch funguje a máme globalizáciu.
V zahraničí však stretnete viac ľudí, ktorých nepoznáte. Neviete teda, z ktorej krajiny prišli a už vôbec nemôžete tušiť nič o ich kontaktoch.
To nemôžete ani vonku v meste. Problémom je, že v dnešnej dobe je dostupné veľké množstvo informácií. Od tých zjavne konšpiračných až po vyjadrenia špičkových vedcov a zároveň sa všetko neguje. Jeden špičkový vedec povie niečo a niečo ďalšie povie iný odborník. Musíme rozlišovať, čo je fakt a čo názor. Aj dvaja vedci sú ľudia. Jeden môže byť opatrnejší a konzervatívnejší, pričom ten ďalší môže byť liberálom.
Dnes nevieme, čo je najsprávnejšie. Vláda sa len snaží ustáť situáciu. A ja im to naozaj nezávidím. Keby som sa mala s niekým z nich vymeniť, je možné, že robím rovnako veľa chýb. Myslím si však, že robia rozhodnutia v priebehu 24 hodín a všetko menia. Mohli sme to vidieť pri informáciách o svadbách, reštauráciách či baroch. Je potrebné si uvedomiť, že za každým takýmto vyhlásením, ktoré nie je úplne právoplatné, sú životy tisícok rodín.
O situácii v cestovnom ruchu ste s kompetentnými aj priamo debatovali. Ešte v júni ste im predložili svoje nápady, ako pomôcť slovenskému cestovnému ruchu v čase krízy. O čo išlo?
Bolo to stretnutie oblastných regionálnych organizácií v parlamente, kde sme boli pozvaní spolu s blogerom Milanom Berdúnom, známym ako Milan bez mapy. Mali sme prezentovať náš pohľad a naše nápady, ako by sa dal pozdvihnúť slovenský cestovaný ruch. Vytvorili sme tri koncepty, ktoré by mohli pomôcť. Všetci boli nadšení a povedali, že do toho pôjdeme.
Niektoré z vašich nápadov sa teda pretavili do reality?
Absolútne to stroskotalo pri otázke peňazí. V júni alebo v júli mal byť celý plán vymyslený a vyriešený. Kým by sa to všetko zrealizovalo, už by bol september a koniec sezóny. Na štátnej úrovni z toho teda napokon nič nebolo. Avšak účastníci tohto stretnutia – zástupcovia regiónov – nás oslovili po tomto stretnutí individuálne. Navštívili sme tak ich regióny či rôzne hotely.
Snažili sme sa poukázať na to, že veľa našich regiónov má v rámci marketingu letáčiky či plagáty, ktoré už však nikto nečíta. Keď môžu mať namiesto letáku či bilbordu jedného influencera, ktorý spraví článok s bohatším obsahom, môže to byť oveľa prínosnejšie. Netvrdím, že influenceri spasia svet a je to jediná vec, ktorá v marketingu pomáha, ale je to niečo nové. A regióny to už začali využívať, no stále je tam veľa možností na zlepšenie. Prednedávnom som písala o Žiari nad Hronom a okolí, kde je veľká história o SNP a bojov. Ale dnes už nikto nechce ísť do pamätnej izby. Prečo nevymyslieť napríklad zážitkový deň alebo escape room?
Po rokoch plných zahraničných cestovateľských tipov ste sa toto leto zamerali najmä na zaujímavé miesta práve na Slovensku. Aké bolo cestovať po našej krajine?
Už predtým som cestovala po Slovensku, no bez telefónu, vyslovene pre relax. Nepísala som články, nedelila som sa o tipy. Teraz to je iné. Cestujem a tipy zapisujem do článkov a robím mapky s miestami, ktoré sa na Slovensku oplatí vidieť. Aby aj ostatní mali praktické rady, kam ísť a čo zažiť.
Čo vás prekvapilo, milo či nemilo, na cestách po Slovensku?
Šťastím je, že máme naozaj veľa krásnych miest, ktoré sa vyrovnajú tomu, čo je napríklad v Taliansku, Španielsku alebo Grécku. Nešťastím, že sme absolútne prepadli v promovaní týchto miest. Niektoré z nich nie sú vyznačené ani len na Google mapách. Máme mnohé stránky, no informácie sú písané ako v minulom storočí.
No máme aj výnimky. Napríklad kúpeľné mestečko Dudince alebo Banskú Štiavnicu, Oravu či Vysoké Tatry. Úplne opačne je na tom, povedzme, celý juh Slovenska, stred okolo Žiaru nad Hronom alebo východ. Veď taký slovenský Tokaj je úžasný. Človeku potom napadne, prečo pôjde do Talianska, keď môže ísť sem. Žiaľ, cesta do Talianska je možno pre Slováka zo západu rýchlejšia ako na náš východ.
Sme malá krajina a máme relatívne všetko pokope. To môžeme využiť ako svoju výhodu. Určite stagnujeme v službách, kedy mimo svetlých výnimiek ako Bratislava, Košice, možno Vysoké Tatry či Banská Štiavnica nefunguje to, že sa snažia robiť extra servis pre zákazníka. Stretla som sa s tým aj ja - mrzutá servírka, pre ktorú je najhorším snom priniesť obed. V tomto veľmi zaostávame. Nájdu sa takí, čo svoju prácu v gastre zbožňujú, no nie je to bežné.
Priblížili ste, v akej kvalite sú naše služby. Ako je to s cenami?
Ak je u nás niečo veľmi lacné, som v pohode s tým, že to, čo dostanem, nie je dobré. Často sa však stáva, že ceny sú vysoké a kvalita nízka. Napriek týmto postrehom sa však nedá generalizovať. Turizmus a celý servis okolo je u nás veľmi málo podporovaný a to je veľký problém. Vidieť to aj pri pomoci pre podnikateľov v tomto období. Niektorí dostávali zopár stoviek eur, čo určite nestačí.
Prejdime k vášmu blogu, na ktorom ľuďom roky ponúkate návody a tipy, ako cestovať lacno. Aj vaše rady, pochopiteľne, museli zmeniť charakter. O čo sa vaši sledovatelia aktuálne zaujímajú?
Ľudia sa ma momentálne pýtajú najmä na to, ako to vyzerá na letiskách, či sú lietadlá bezpečné, čo robiť po prílete. Chcú vidieť, ako to vyzerá na miestach, kam cestujem. Vo všeobecnosti ich zaujíma, ako sa zmenilo cestovanie a všetko to, čo je nové a nezvyčajné. A každá spätná väzba, od tých, čo niekam vycestovali, má jedno spoločné. Všetci tvrdia, že to bolo úplne v pohode. Veľa ľudí chce počuť môj názor na to, kam je bezpečné cestovať. Môj názor je však iba názorom. Síce môže byť založený na viac nazbieraných informáciách, ale môžem sa mýliť rovnako ako niekto iný.
Leto sa skončilo, v tomto období sa turisti zvykli chystať na jesenné či zimné výlety. Na čo majú ľudia myslieť, keď si chcú užiť cudziu krajinu aj so sťaženými podmienkami?
Určite by mali plánovať výlet na poslednú chvíľu. Nech majú v práci pokojne zapísanú dovolenku dlhé týždne vopred, no miesto, kam sa vyberú, by si mali vybrať tesne pred ňou. Neodporúčam dopredu kupovať letenky a rezervovať si ubytovanie, pretože situácia sa mení z týždňa na týždeň.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
