Koaličný poslanec v rozhovore hovoril o opozícii, koalícii a svojich parlamentných plánoch.
Ján Benčík roky bojuje svojimi blogmi proti pravicovým, ale aj ľavicovým extrémistom, ktorí mu neraz adresujú hrubé nadávky a vyhrážky. Po parlamentných voľbách sa stal poslancom za stranu Za ľudí a teraz paradoxne sedí v jednej sále s kotlebovcami. Okrem nich sa však nebojí adresovať kritiku ani do vlastných radov, čo už viackrát ukázal.
V rozhovore s Jánom Benčíkom sa dozviete
Ako sa mu sedí s kotlebovcami v parlamente
Aká je situácia v klube po zvolení Veroniky Remišovej
Prečo sa dostal do ostrého konfliktu s koaličným poslancom
Prečo s Borisom Kollárom uzavrel v minulosti „gentlemanskú dohodu"
Ako vníma premiéra Igora Matoviča
Rozhovor vznikol v pondelok 14. septembra.
Ešte takto pred rokom ste cez blogy bojovali proti kotlebovcov, teraz sedíte s nimi v parlamente. Aký je to pocit?
Je to vec zvyku. Nemal som s tým od počiatku prakticky žiadny problém. Niektorí sa dokážu správať slušne, napríklad Ondrej Ďurica či Martin Beluský. Iní sú aj v rokovacej sále neokrôchaní a útoční ako napríklad Milan Mazurek či Miroslav Suja.
Cez sociálne siete vás nielen oni, ale aj ich priaznivci často škaredo urážali. Nadávajú vám aj osobne?
Pokiaľ sa pamätám, tak iba títo dvaja. Či už v rámci faktických poznámok, alebo ako bývalý „Černákov vojak" Suja, vykrikovaním v rokovacej sále. Kotleba mal tiež raz pri náhodnom stretnutí na chodbe hlasitú nemiestnu poznámku. Ignorujem to.
Takže obojstranný konflikt či spor ešte nenastal?
Svojím spôsobom konflikt nastal. Ja som viackrát reagoval faktickou poznámkou najmä na Mazurekove a Kotlebove vystúpenia v rozprave. Namiesto lacných urážok som sa však sústredil na fakty z ich minulosti. Nemôžem povedať, že by sa im to páčilo. Určite nedošlo k tomu, čo na sociálnych sieťach vypisovali ich priaznivci. Že pri osobnej konfrontácii „pustím do nohavíc". To ani náhodou.
Dúfam, že zo strany Za ľudí sa nestane OĽaNO so ženskou tvárou
Bez ohľadu na kotlebovcov, ako sa vám zmenil život vstupom do parlamentu? Predsa len z aktivistu sa stal poslanec, čo prináša už úplne iné povinnosti a hlavne oveľa väčšiu zodpovednosť.
Ja som sa nikdy necítil byť tradičným aktivistom. Bol som skôr bloger, ktorý sa venuje určitej investigatíve a upozorňuje na potenciálne nebezpečenstvo, ktoré pre spoločnosť predstavujú ľavicoví či pravicoví extrémisti. Ale život sa mi, samozrejme, zmenil najmä preto, že som bol už desať rokov dôchodca. Na dôchodku je človek predsa len zvyknutý na trochu iný životný rytmus a spôsob života.
Vyhovuje vám táto práca, keď sám hovoríte, že už ste desať rokov na dôchodku? Navyše nebývate v Bratislave, ale v Ružomberku.
Je to ešte zložitejšie. Od novembra 2017 trávime s manželkou každý druhý týždeň v Krupine, kde žije jej maminka, ktorá mala v júni 90 rokov. Odvtedy po menšej zdravotnej komplikácii už nemôže byť sama a potrebuje určitý dozor a opateru. Takže pendlujem medzi Ružomberkom, Krupinou, Bratislavou a občas aj chatou. Zatiaľ to nejako ako rodina spoločnými silami zvládame. Len cestovanie verejnou dopravou, najmä z Krupiny do Bratislavy, nie je vždy med lízať.
To ma mrzí a to dokonca volebného obdobia je ešte veľmi ďaleko. Myslíte si, že to potiahnete až do konca?
Je to moja voľba a moja zodpovednosť, takže ľutovať ma netreba. A čo sa týka toho, či vydržím do konca, v mojom veku to sľúbiť na sto percent asi nemôžem. Zatiaľ sa na zdravie nemôžem sťažovať, ale prípadná vážnejšia choroba, najmä v dobe pandémie, ktorá ohrozuje hlavne starších ľudí, sa to môže rýchlo zmeniť. Môžem iba sľúbiť, že sa budem snažiť dotiahnuť misiu do konca a nesklamať tých, ktorí mi dali svoju dôveru.
Strana Za ľudí si pred pár týždňami prešla voľbou nového predsedu a delegáti snemu na čele uprednostnili Veroniku Remišovú pred Miroslavom Kollárom. Aj keď nie ste členom, vyjadrili ste sa, že p. Kollár je vám bližší. Necítiť teraz v strane, resp. v poslaneckom klube napätie?
Ja som zatiaľ v klube žiadne relevantné napätie nepostrehol. Osobne mám so všetkými kolegyňami a kolegami dobré a korektné vzťahy a nemám dôvod domnievať sa, že by sa to malo nejako zmeniť. A pridám jednu drobnú zaujímavosť. Veľmi ma teší vyrovnaný počet žien a mužov v poslaneckom klube Za ľudí, ktorý je síce po odchode viacerých poslankýň a poslancov do exekutívy skôr dielom náhody, ale v slovenskom parlamente je takéto rovnovážne zastúpenie vzácnou výnimkou.
Viacerí odborníci predpovedajú, že zo strany Za ľudí sa teraz stane OĽaNO so ženskou tvárou. Neobávate sa toho?
Ak mám byť úprimný, tá obava tu kdesi v pozadí existuje a zostáva iba dúfať, že sa nenaplní. Hoci nie som členom strany, osud Za ľudí mi nie je ľahostajný. Preto verím, že strana sa na politickej scéne postupne etabluje a bude pre Slovensko reálnym prínosom. Je v nej množstvo kvalitných a sympatických ľudí, ktorí ju na takéto pôsobenie predurčujú.
Od volieb sa strana v prieskumoch nedostala nad päť percent. Veríte Veronike Remišovej, že ju dostane aspoň na úroveň volebného výsledku?
Verím, že nielen vďaka jej práci, ale aj vďaka práci ministerky Márie Kolíkovej, ktorá svoj post zvláda podľa mňa naozaj so cťou, a aj zásluhou aktivít viacerých členov nášho poslaneckého klubu sa strana Za ľudí postupne dostane nad „magickú" hranicu päť percent.
Konflikt som mal aj s koaličným poslancom, už je to ale za nami
Teraz by som sa rád pozrel aj na koalíciu. Vo vláde sa lídri veľakrát doťahujú a posielajú si štipľavé odkazy. Premieta sa táto atmosféra aj do parlamentu? S kým sa vám v koalícii spolupracuje najlepšie a, naopak, od koho máte najďalej?
Nie som súčasťou straníckych rokovaní či stretnutí koaličnej rady, kde to možno niekedy iskrí. Ja osobne mám okrem členov nášho poslaneckého klubu najbližšie k priateľom s SAS a viacerým členom klubu OĽANO. Určite v tom hrá rolu aj to, že s viacerými sa už dlhšie poznám aj osobne a s niektorými som bol v kontakte prostredníctvom sociálnej siete. Musím spomenúť najmä ľudí z OKS Ondreja Dostála a Radovana Kazdu či Petra Osuského. Z OĽANO je to napríklad Gábor Grendel, Juraj Krupa či Andrej Stančík. Najmenej poznám ľudí z klubu Sme rodina.
V júni ste skritizovali poslanca Sme rodina Patrika Linharta, že vystúpil v Kulturblogu, blízkemu ĽSNS. Aj toto je jeden z príkladov, prečo možno ani nechcete bližšie spoznať?
Ja sa príliš nepohybujem v tzv. parlamentných kuloároch. V bufete za rokovacou sálou som doposiaľ nesedel ani raz. Sedím iba v rokovacej sále, chodím na obed do parlamentnej jedálne a zdržujem sa v izbe v ubytovni. Ako sa tomu hovorí dnes, príliš sa s ostatnými nesocializujem. Poslanci zo Sme rodina sedia vyššie nad nami, takže s nimi v sále neprichádzam do kontaktu ani vizuálne. Možno sa to časom zmení.
Rozumiem. Malo aj nejakú dohru, že ste p. Linharta kritizovali?
Bohužiaľ, áno. Neuniesol následky v článku portálu aktuality.sk na tému jeho vystúpenia v Kulturblogu a v sále ma počas čakania v rade na jednu z tajných volieb predsedu výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva dosť hlasito a nechutne verbálne napadol, voči čomu som sa, pochopiteľne, ohradil. Odvtedy sa však správa aj ku mne slušne. Zdravím sa s ním rovnako ako s inými poslancami.
Čo konkrétne mu prekážalo?
Mal za to, že článok som inicioval ja, pričom skutočnosť bola taká, že autora článku mám medzi priateľmi na Facebooku a ten si prečítal môj status, zaujalo ho to, oslovil Patrika Linharta a požiadal ho o pár odpovedí. Linhart reagoval dosť nešťastne, keď sa vyhovoril na svojho poslaneckého asistenta, ktorý údajne nezistil, čo vlastne Kulturblog je, lebo on vraj o tom, že Kulturblog je proxy kanál Kotlebovej ĽSNS, nevedel. Ľudia ho preto v komentároch dosť vysmiali, že ide do vysielania a sám nevie kam. Takže sa zrejme cítil ponížený a zlosť si vylial na mne. Už je to za nami. Nechcem sa k tomu vracať. Ak bojuje s čistým úmyslom za zdravé potraviny, držím mu palce.
S Kollárom som v minulosti uzatvoril „gentlemanskú dohodu", chcel som, aby bral Kotlebovi voličov
Pri Sme rodina ešte zostanem, ale prejdem k jej predsedovi. O minulosti Borisa Kollára sa už veľa popísalo, teraz však na povrch vyplávali ďalšie skutočnosti, ako je napríklad jeho diplomová práca alebo zmluvy s Tiposom a Fun rádiom. Ste s tým stotožnený, že zastáva túto funkciu?
Ja som s Borisom Kollárom určitým spôsobom komunikoval prostredníctvom sociálnej siete už pred pár rokmi. Dá sa povedať, že sme po jednom vzájomnom konflikte, ktorý vyplynul z môjho blogu a jeho následnej razantnej reakcie, z určitých dôvodov uzavreli korektný „pakt o neútočení". V podstate akúsi gentlemanskú dohodu, ktorá bola z obidvoch strán rešpektovaná. Čo sa týka diplomovej práce, slušne a verejne som ho v rámci parlamentnej rozpravy vyzval, aby pre dobro veci a nastolenie určitej kultúry z funkcie predsedu parlamentu odstúpil. Netajím, že v tajnej voľbe, ktorú navrhol on sám, som jeho zotrvanie vo funkcii nepodporil. K zmluve s Tiposom sa veľmi rozumne vyjadrila Veronika Remišová a ja s jej vyjadrením bez výhrad súhlasím.
Čo teraz v praxi bude znamenať „pakt o neútočení"?
To, čo som nazval „paktom o neútočení" je, ako hovorím, vec spred pár rokov. Konkrétne zo začiatku roka 2017. Išlo o to, že mi pripadalo prospešnejšie, ak určitú množinu voličov naviaže na seba jeho strana ako Kotlebova ĽSNS. Preto mi pripadalo neproduktívne, aby sme na seba s pánom Kollárom vzájomne útočili vo virtuálnom priestore. Netýka sa to súčasnosti či strany alebo poslaneckého klubu, ktorého som členom.
Takže ak by sa niečo opäť objavilo v súvislosti s p. Kollárom, tak by ste ho v prípade potreby skritizovali rovnako ako kohokoľvek iného?
Samozrejme. Prakticky k tomu došlo priamo počas parlamentnej rozpravy.
Mnoho ľudí rozhorčila uniknutá údajná komunikácia medzi ním a transrodovou modelkou. Je toto pre vás problém alebo to považujete za výsostne jeho súkromnú vec? Pýtam sa aj preto, lebo si už takto písal aj s chovankyňou z Čistého dňa.
Nemyslím, že vzhľadom na jeho postavenie druhého najvyššieho ústavného činiteľa možno podobnú komunikáciu, hoci z minulosti, odbaviť mávnutím ruky a brať to ako výsostne súkromnú vec. Boris Kollár ako predseda parlamentu nie je súkromná osoba, a preto podobné excesy škodia nielen jemu osobne, ale aj inštitúcii, ktorej predsedá, a krajine, ktorú zastupuje. Škodí to Slovensku a ak má podobných kostlivcov v skrini viac, čo je aj vzhľadom na jeho známu komunikáciu s chovankyňou zariadenia Čistý deň viac ako pravdepodobné, robí ho to vydierateľným. A to je v jeho postavení vážna vec.
Je to na odstúpenie z funkcie?
Podľa mňa áno.
Budete to ako poslanec žiadať alebo to ostane „len" v rovine vášho súkromného názoru?
Buďme realisti. Ako jednotlivec nemám žiadnu šancu s takým návrhom uspieť a ak to navrhne opozícia, teda SMER, ĽSNS či HLAS, ako koaličný poslanec nemôžem takýto návrh podporiť. A nejde iba o dodržanie koaličnej zmluvy, ale aj o to, kto takýto návrh predkladá. Myslím, že SMER a jeho klon či Kotlebovci na to nemajú ani morálne právo. Musela by na tom byť zhoda v koalícii a vzhľadom na postoj Borisa Kollára je to čistá utópia.
Ako jednotlivec nie, ale ako klub áno. Bude sa to v strane Za ľudí riešiť?
Neviem. Počas parlamentných prázdnin aj vzhľadom na pandémiu som bol dosť mimo a klub Za ľudí bude zasadať v utorok. Ale nepredpokladám, že by k tomu došlo. Rovnako ako jednotlivec, nemá ani klub Za ľudí silu takúto požiadavku reálne presadiť.
Nie som fanúšik Igora Matoviča, ale držím mu palce
Vy ste jeden z mála poslancov, ktorý dokáže verejne skritizovať aj predsedu vlády. Keď sa na Igora Matoviča pozriete komplexe, ako ho vnímate?
Nebudem tajiť, že som nikdy nebol fanúšikom Igora Matoviča, jeho spôsobov či pôsobenia jeho ad-hoc zoskupení v parlamente. Vždy som ho považoval za antisystémový prvok, ktorý svojím spôsobom narúša fungovanie zastupiteľskej parlamentnej demokracie. Populistické referendá, ankety, avanturizmus a exhibicionizmus ma vždy vyrušovali. Neupieram mu výrazné zásluhy v boji s korupciou a klientelizmom a s tými, ktorí tieto veci u nás v straníckej politike reprezentujú, len mi prekážajú jeho spôsoby. Žiaľ, nedokázal sa ich zatiaľ úplne zbaviť ani v pozícii premiéra, hoci mnohé čo urobil, je potrebné oceniť. A aby som nebol iba negatívny, vážim si jeho pracovitosť a zaujatie pre vec. Vo vláde, ktorej predsedá, sú ministri, ktorí obstoja aj pred tým najprísnejším súdom. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister obrany Jaro Naď, minister životného prostredia Ján Budaj, svoj ministerský post veľmi dobre zvláda Richard Sulík a úžasný a čestný človek je aj Ján Mičovský, hoci v konkrétnej funkcii možno nie je úplne doma.
Kde ho ako premiéra vidíte?
Napriek všetkému Igorovi Matovičovi držím palce a chcem veriť, že vláda, ktorú vedie, bude úspešná. Po dlhoročnej vláde Smeru ju čaká veľmi veľa práce a pandémia jej to naozaj neuľahčuje. Po tom, čo sa na nás vyvalilo z Kočnerovej Threemy, je úloha dostať Slovensko z dlhoročného marazmu naozaj gigantická. A možno v tom bude na prospech veci práve zaujatosť Igora Matoviča pre spravodlivosť a jeho bojový zápal. Určite je lepším premiérom ako Fico či amorfný, tieňový premiér Pellegrini.
Mám pocit, že v tejto vláde sa viacerí poslanci vrátane vás dostávajú skôr do etických rozporov. Nejde síce o žiadnu veľkú korupciu, ale skôr o kradnutie duševného vlastníctva (diplomovka) alebo nemiestna komunikácia. Toto sú však „malé" veci, pre ktoré človek nechce odísť z koalície, hlavne keď vidí, kto z vášho pohľadu sedí v opozícii. Necítite sa v takejto pozícii nekomfortne?
V určitom zmysle áno. Ale od vyhlásenia výsledkov volieb, pri elementárnej počtárskej zdatnosti a znalosti strán, ktoré sa dostali do parlamentu, bolo jasné, že tá dilema tu bude prítomná. Výhodou je, že som najmä vzhľadom na vek a s ním súvisiacu absenciu ďalších politických ambícií slobodný človek. Áno, viaceré veci mi prekážajú, ale v žiadnom prípade nemám v úmysle opustiť parlamentný klub Za ľudí, ktorého som členom, ani prestať podporovať vládnu koalíciu. Jediné, čo by mohlo môj postoj zmeniť, je prípadné odhalenie korupcie u ľudí z vládneho zoskupenia, ktoré by zostalo bez následkov. Ale to naozaj nepredpokladám.
Napriek všetkému, čo vám v koalícii prekáža, čo by ste chceli dosiahnuť, aby ste si po štyroch rokoch mohli povedať, že to malo zmysel?
Chcel by som, aby sa Slovensko po štyroch rokoch stalo slušnou krajinou, kde právo a spravodlivosť nie sú len pre vyvolených, ale pre všetkých bez akéhokoľvek rozdielu. A aby extrémisti začali strácať svoj vplyv na spoločnosť a súdy sa dokázali vyrovnať so všetkými, ktorí dlhodobo porušujú platné zákony.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
