Lauková tvrdí, že rýchle a trhané pohyby vyjadrujú nepriateľskosť, nervozitu, nesúhlas a celkovú nepohodu.
Diplomová práca predsedu parlamentu Borisa Kollára je údajne plagiát. Podozrenie prezentovala v utorok (23. 6.) neparlamentná strana SPOLU, líder koaličného hnutia na ich obvinenie hneď reagoval na štvrťhodinovom brífingu.
Kollár odmietol obvinenie a poukázal na výsledky kontroly originality práce a na poznámky o použitých zdrojoch, ktoré v práci spomína. Priznal ale aj to, že „uľahčil som si to tak, ako to robí skoro každý študent".
Oslovili sme odborníčku na neverbálnu komunikáciu Noru Laukovú, ktorá sa pozrela bližšie na jeho gestá pri svojej obhajobe, reakcie pri novinárskych otázkach a zhodnotila jednotlivé časti brífingu.
Nevyrovnanosť, vnútorné pnutia a stres
Podľa jej názoru z celkového neverbálneho prejavu je viditeľná nervozita, nevyrovnanosť, vnútorné pnutia a stres. „V úvode pri prezentovaní dochádza ku kompenzácii nervozity strihaním a šúchaním ukazovákom o pult, čo tieto prejavy potvrdzuje. Neverbálne prejavy sú z hľadiska jeho typológie rýchle, trhané, výrazné. Viditeľné sú najmä na kolísaných pohyboch, prestupovaní z nohy na nohu, náklon tela do boku a vzad, využívaní vysokých a rýchlych gest s dôrazom," ohodnotila Lauková.
Kollár má častý pohyb mikrovýrazov blokovaných na tvári, dvíha obočie, vytvárajú sa mu vrásky od prekvapenia a má napnutý kruhový očný sval, ktorým sa prejavuje vnútorná tenzia, temperament a obava.
Nervozita, nepokoj a okuliare
Po úvodnom slove dal Kollár priestor novinárskym otázkam. Ako zhodnotila Laukováj, aj tu dochádza k výraznej zmene prejavu, najmä pri otázke ohľadne použitej literatúry (pozn. red. video cca 9:16) v diplomovej práci.
„Tu sa prejavuje nadmerná nervozita cez žmurkanie, neustále trhané pohyby, čo vyjadruje v takýchto prejavoch potrebu ochladzovania tela pri nesúlade verbálneho a neverbálneho prejavu," konštatoval odborníčka.
Pri odpovedi, ktorá prišla asi dvadsať sekúnd po otázke, sa u predsedu parlamentu zrýchlili pohyby. „Vyjadruje to vnútorné pnutie, nepokoj a zneistenie. Dopĺňajú ho pohyby okuliarmi, silné a krátke nádychy v kombinácii s prácou s okuliarmi, čo prezrádza neochotu, vnútorné tenzie a odmietanie ďalšieho tlaku," zdôraznila Lauková.
Kollár sa mierne uvoľnil pri odpovedi na otázku, keď sčasti priznal chybu pri písaní diplomovky (pozn. red. video 10:19 - 10:50). „Dochádza k uvoľneniu a približovaniu tela smerom k redaktorke, ako aj spomaleniu pohybov, kedy je viditeľné zníženie pnutia a vnútornej tenzie pri priznaní. Deklarujú to aj pohyby rúk a gestá jednoznačného zdôrazňovania. Založenie okuliarov a listovanie papierov naznačuje hľadanie argumentov pri prejave s vyjadrením rozhodnutia - priznania," ozrejmila odborníčka na mimoverbálnu komunikáciu.
Zlomová situácia a vyššia nervozita
Novinári porovnávali spôsob citovania bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorého rigorózna práca je vraj plagiát. Podľa Laukovej pri tejto téme Kollárovi (cca 11:02 - 11:42) hlava stúpa najprv nahor, dochádza k vytiahnutiu tela, chyteniu okuliarov, čo prezrádza neochotu komunikovať, nervozitu a nesúhlas, s tendenciou oddialiť tlak cez ďalšiu systematickú vysvetľujúcu reakciu so zdôrazňovaním. „Pri ukončení argumentácie dochádza k výraznému gestu rukou - seknutím - s ukončením konverzácie a vnútornom prežívanom temperamente," tvrdí.
K zlomovej situácii dochádza v ďalšej pol minútovej sekvencii. Kollár je nervóznejší, čo sa podľa Laukovej prejavilo prehĺtaním, zvýšenou frekvenciou dychu, úpravou materiálov na stole, silným zatiahnutím svalstva sprevádzaným chytením sa ako opory pultu obidvoma rukami, kde je tendencia stiahnutia vnútorného zvýšeného pnutia, nervozity, vnútorného temperamentu i vnútorných obáv.
„Frekvencia dýchania sa zvyšuje, dochádza k mihaniu očného kontaktu, čo vyjadruje odmietanie ďalších argumentov v rozhovore, ktoré sú nepríjemné a zvyšujúce tlak," doplnila.
„Nenechám ...", „nemal..." alebo „nikdy som..."
Následne sa pri kladení ďalšej otázky (pozn. red sekvencia 12:20 a neskôr) Kollár sa chytil za rečnícky pult a podľa odborníčky to bolo kompenzovanie vnútornej tenzie.
„A vytiahnutie hlavy a jej klesnutie nadol vyjadruje pokus o únik z danej konfrontačnej situácie, podvedomé hľadanie správnej odpovede a znakov presviedčania. Gestá a pohyby sú nesúrodé, rýchle a trhané, čo vyjadruje nepriateľskosť, nervozitu, nesúhlas a celkovú nepohodu. Ide o tendenciu ukončenia rozhovoru a odchod z nepríjemnej situácie, ktorú deklaruje otočením hlavy, napnutím a otočením tela mimo fokus redaktora a sprevádzanými nervóznymi dotykmi smerovanými k pultu," povedala.
Prečítajte si aj: Skončí Kollár ako šéf parlamentu? Jasný verdikt politológa
Lauková na záver dodala, že v Kollárovom prejave vo viacerých sekvenciách tlačovky dochádzalo k dôrazom, zvyšovaniu frekvencie hlasu a opakovaniam niektorých viet. „Časté bolo vytváranie odmĺk alebo využívanie silných výrazov a spojení: „nenechám ...", „nemal...", alebo „nikdy som...," dodala Lauková s tým, že medzi rečou tela a Kollároými slovami bol citeľný nesúlad.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
