Poslankyňa, ktorá je v očakávaní, si v parlamente nedávno vypočula nepríjemné slovné útoky.
Pred šiestimi rokmi bola súčasťou prezidentskej kampane Andreja Kisku. Po jeho víťazstve vo voľbách pracovala v prezidentskom paláci ako šéfka regionálnej politiky. Vladimíra Marcinková neskôr vstúpila do strany Za ľudí, v ktorej sa stala členkou predsedníctva. Po voľbách sa dostala do parlamentu.
Súčasná poslankyňa po pár týždňoch od nástupu do funkcie oznámila, že s manželom čakajú dieťa. Krátko nato si v pléne vypočula ostré slovné útoky spojené s jej tehotenstvom.
Napriek tomu si myslí, že naša spoločnosť sa vyvíja. Chcela by byť vzorom pre matky, ktoré sa rozhodnú vrátiť do práce krátko po pôrode. Ak to situácia dovolí, sama je pripravená byť naspäť v parlamente čo najskôr, ako to bude možné.
V rozhovore sa dočítate aj:
Aký bol nástup do parlamentu počas koronakrízy
Čo podľa poslankyne ukázala rozprava o správe ombudsmanky
Čo si myslí o názore úplne zakázať potraty
Prečo považuje skĺbiť materstvo a mandát za dôležité
Či strana Za ľudí rieši výmenu predsedu
Koronavírus výrazne ovplyvnil nástup novej vlády aj parlamentu. Svoju premiéru v poslaneckej lavici ste teda mali o niečo odlišnú ako noví poslanci pred rokmi. Ako hodnotíte prvé mesiace vo funkcii?
Všetko, na čo sa človek pripravoval, sa výrazne zmenilo od očakávaní. Pandémia nás postavila pred úplne novú situáciu. Keď sme si sadli do poslaneckých lavíc, na všetky štandardné pravidlá fungovania parlamentu sme museli zabudnúť. Bolo potrebné konať rýchlo, prijímať zákony v skrátených legislatívnych konaniach, zasadať nepretržite.
Procesy boli také rýchle, že ani my, poslanci, sme často nemali veľký priestor na to, aby sme sa detailne oboznámili s navrhovanou legislatívou. Z večera do rána sa to nedá, zároveň išlo o krízu, s ktorou sme historicky nemali v krajine skúsenosti a pomoc musela byť promptná. Dôvera voči našim kolegom, ktorí sú vo vláde, bola obrovská. Tak ako oni museli reagovať promptne, tak sme museli reagovať aj my a prijímať všetky zmeny za veľmi krátky čas, aby sa dostali k ľuďom čo najskôr a aby boli nápomocné.
Nespomínam si na žiadne iné obdobie od vzniku Slovenska, ktoré by novú vládu postavilo pred takúto kritickú situáciu. V tomto je to určite skúsenosť, na ktorú budeme spätne spomínať ako na niečo veľmi zložité.
Ako ste spomenuli, parlament žije v zrýchlenom režime. Národnou radou však dosiaľ najvýraznejšie otriasla správa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej. Čo vo vás zanechala táto búrlivá diskusia?
Povedala som to už viackrát a stále trvám na tom, že úloha verejnej ochrankyne práv zostala mnohými poslancami parlamentu nepochopená. Vo svojej správe totiž ombudsmanka neprezentovala svoje názory, dojmy či presvedčenia.
Mária Patakyová je profesorka práva a kľúčový rozmer správy, ktorú predložila, bol právny. Svojou správou poukazovala na nedostatky v legislatíve a v procesoch štátu, ktoré je potrebné odstrániť. Tu naozaj narážame buď na ústavný rozmer alebo medzinárodný štandard ľudských práv, ktorý musíme ako štát dodržiavať, aj keď sa tak v mnohých oblastiach nedeje. Jej prácou je na to upozorňovať. To, že medzinárodný ľudskoprávny štandard nie je v súlade so svetonázorom niektorých poslancov, vyvolalo ostrú diskusiu v pléne.
Právny základ debaty bol úplne potlačený hodnotovými otázkami, ktoré neboli na mieste a nemali tam ani svojho adresáta.
Jedným z rečníkov rozpravy bol aj Štefan Kuffa (klub ĽSNS), ktorý vás pri interrupciám použil ako „vizuálnu pomôcku". Opakoval, ako ste sa „zastávali potratov" a položil vám otázku „čo vy porodíte?". Ako ste sa cítili?
Nepríjemne. Ale nie pre to, že urážal mňa. S osobnými útokmi som v politike rátala. Nahnevalo ma, že začal nevhodne hovoriť o mojom dieťati. Dieťa je úplne iný prah citlivosti, aký má človek sám k sebe. A ja som to po prvý raz ako budúca matka pocítila na vlastnej koži. To bolo za čiarou.
Dovolím si doplniť vašu otázku a interpretáciu poslanca uviesť na pravú mieru. Potratov som sa nezastávala. Mojím želaním je, aby žiadna žena v našej spoločnosti nemusela uvažovať o takom hraničnom rozhodnutí, akým je umelé prerušenie tehotenstva.
Čo vám na tejto rétorike najviac prekáža?
Myslím si, že cieľ, ktorý mnohí poslanci proklamujú zákazom potratov, nedosiahneme tak ľahko, ako tvrdia. Je to veľmi zjednodušené a až nebezpečné uvažovanie, že keď čokoľvek zakážeme, nenájde si to inú cestu. Ukazujú to štatistiky v krajinách, kde takto postupovali. Napríklad Poľsko. Zakázali tam potraty a potratov je tam dnes viac ako pred zákazom. Ide však už o potraty nelegálne, bez zdravotníckeho dozoru, vykonávané rôznymi šarlatánmi, na pochybných miestach. K tomuto chceme dospieť?
Asi nikdy úplne nezabránime tomu, aby sa potraty diali. Preto v prípade, ak už žena toto rozhodnutie urobí, mala by mať možnosť hovoriť o tom s lekárom a dostať adekvátnu zdravotnícku pomoc. Som za to, aby sme venovali intenzívnu pozornosť dôvodom, pre ktoré sa žena pre potrat rozhoduje. Ak odstránime tieto dôvody, vtedy naozaj zachránime mnohé životy.
Najčastejšie ide o sociálne a ekonomické príčiny, kedy sa žena obáva, že dieťa neuživí, alebo jej s ním nebude mať kto pomôcť. Potrebujeme preto prekopať našu rodinnú politiku. Táto vláda si podporu rodiny dala za jeden zo svojich cieľov. Preto verím, že budúcim matkám vytvoríme dostatočné podmienky, aby sme ich zbavili tých obáv, pre ktoré pristupujú k hraničnému riešeniu, akým je umelé prerušenie tehotenstva.
Podpora rodín, matiek samoživiteliek, lepšia informovanosť žien - to považujem za omnoho efektívnejšie nástroje v snahe zabrániť potratom než nejaký plošný zákaz.
Spomínaná diskusia spojila ultrakonzervatívcov naprieč politickým spektrom. Na jednom brehu sa tak s kotlebovcami ocitli aj vaši koaliční kolegovia. Aký máte z toho pocit?
Aj my v strane Za ľudí máme rôzne názory na hodnotové otázky. Nikdy sa však neuchyľujeme k zjednodušenej diskusii o týchto veciach. Teším sa, že napriek tomu, že sme stredová strana, máme hodnotovo konzervatívnejších aj liberálnejších poslancov, dokážeme viesť konštruktívnu diskusiu a obohacovať sa navzájom.
Priala by som si, aby diskusia v parlamente, nielen v našej koalícii, ale naprieč celým plénom, bola rovnako konštruktívna ako v našej strane. Všetci si uvedomujeme, že existujú hraničné situácie. No nedá sa im predísť tým, že zdvihneme palec a povieme, že sa to nesmie. Na problémy je potrebné pozerať sa komplexne.
Prejdime teraz k vám a vašim plánom. Chceli by ste sa k poslaneckým povinnostiam po pôrode vrátiť?
Veľmi si želám, aby všetko prebehlo v poriadku, aby sme boli s bábätkom zdraví a mohla som sa pomerne skoro vrátiť do parlamentu. Veľmi si vážim dôveru ľudí, ktorí ma volili a chcem byť ich hlasom v parlamente aj popri materstve.
Možno si trúfam aj na nastolenie príkladu pre mnohé iné matky, ktoré čelia tlaku zo strany spoločnosti alebo svojho najbližšieho okolia. Sú postavené pred voľbu, či chcú byť dobrou matkou alebo dobrou pracovníčkou. Okolie v nás často živí pocit, že sa nedá byť oboje. Aj mňa táto debata prenasleduje. Uvidíme, zatiaľ som optimistom a myslím si, že k balansu medzi materstvom a prácou musíme nájsť cestu a nenútiť matky, aby si vyberali len jeden z týchto svetov.
Príkladom idú škandinávske krajiny, kde zamestnávatelia vytvárajú matkám pomerne veľký priestor, aby sa efektívne venovali práci, no zároveň boli matkami a mali deti pri sebe blízko aj počas pracovného procesu. Budem túto diskusiu v politike otvárať a ponúkať inšpirácie zo zahraničia.
Poslankyňou v očakávaní bola aj bývalá podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa tiež krátko po pôrode vrátila do práce. Nevyhla sa konfliktu s predsedom Adrejom Dankom a opakovala, že jej hádzal polená pod nohy. Vy ste sa už o tejto téme zhovárali s Borisom Kollárom?
Takýto rozhovor som ešte neabsolvovala. Musím povedať, že vnímam veľkú ústretovosť zo strany kolegov, koaličných aj opozičných, ktorí si všimli moju situáciu. Mám pocit, že verejná diskusia sa vo vzťahu k poslankyniam matkám posunula správnym smerom. Možno aj tým, ako odvážne o tom hovorila Lucia Ďuriš Nicholsonová. Ale nechcem predbiehať, všetko ma ešte len čaká. Môžu sa vyskytnúť prekvapenia.
Chceli by ste mať dieťa čo najbližšie pri sebe?
Áno, veľmi by som si to želala. Poslanecký mandát trvá štyri roky a ja si ho nemôžem posúvať či prispôsobovať o pár rokov neskôr. Preto ako jedinú cestu vnímam, že svoje rodičovské aj pracovné povinnosti zladím v čo najlepšej miere. Myslím si, že to môže byť pre mňa v pracovnej oblasti veľkým prínosom, lebo práve témam rodinnej politiky, potrebám modernej rodiny a podpore pracujúcich matiek sa dlhodobo venujem. Inú váhu má, ak máte túto skúsenosť zažitú, ako keď o nej hovoríte sprostredkovane. Teším sa na to.
Nebojíte sa, že vás ľudia odsúdia? Lucia Ďuriš Nicholsonová dostávala veľmi nepríjemné správy, urážali ju aj ženy - matky. Stalo sa vám už niečo podobné?
Od začiatku, ako som oznámila, že materstvo chcem skĺbiť s prácou, som postrehla rôzne názory. Aj u ľudí, ktorých rešpektujem a ktorých si vážim. Hovorili mi, že to nie je správna cesta a najlepšie pre matku je byť s dieťaťom čo najdlhšie. Myslím si však, že v materstve neexistuje len jedna správna cesta. Každá rodina je iná a má iné potreby. Generalizovať v takej citlivej téme, akou je rodičovstvo, je veľmi odvážne. Som za to, aby sa flexibilita a rôzne potreby rodín prejavili aj v systéme rodinnej politiky - napríklad flexibilným rodičovským príspevkom, aký majú napríklad v Rakúsku.
Prečítajte si tiež Nicholsonová: Hejteri mi želali rakovinu a odobratie mojich troch detí
Obraz zahraničných političiek, ktoré dojčili v práci, už nie je výnimočný. Virálne boli napríklad zábery austrálskej senátorky. Viete si predstaviť, ako by to vnímala naša spoločnosť?
Nechcem podceňovať slovenskú spoločnosť. Myslím si, že sa aj v tomto smere vyvíjame a sme vnímaví aj voči tomu, čo sa deje v zahraničí. A tam sa tieto témy posúvajú vpred naozaj skokovo. Príkladom je premiérka Nového Zélandu Jacinda Ardern, ktorá vo funkcii porodila či premiérka Fínska Sanna Marinová, ktorá má jedenapolročné dieťa. A obe svoju prácu naďalej zvládajú výborne. Rovnako krásne je sledovať ich ako matky.
Často vám zvyknú klásť otázky na sociálnych sieťach, kde komunikujete veľmi otvorene o práci aj súkromí. Rozmýšľali ste, že by ste niečo na tomto štýle komunikácie zmenili počas materstva?
Môže sa to zmeniť. Nezamýšľala som sa nad tým, koľko z rodičovského priestoru chcem zdieľať s verejnosťou. Na sociálnych sieťach nekalkulujem. Keď je niečo, o čom chcem hovoriť aj so širším okruhom ľudí, tak to urobím.
Určite som mierou otvorenosti o svojom živote oproti starým politickým harcovníkom trúfalejšia. Nemám však čo skrývať. Som vďačná, že som dostala príležitosť byť v politike, no nechcem meniť svoje hodnoty a „podľahnúť" funkcii. V minulosti bolo pre mňa veľkým znechutením, keď politici pred kamerami hovorili, aká dôležitá je rodina, základ spoločnosti a neskôr ich rôzni paparazzi odfotili v indiskrétnych situáciách.
Rovnako hovorili o korupcii a potom z nej boli sami usvedčení. Ich súkromné životy či dokonca majetkové priznania vôbec nekorešpondovali s tým, čo hlásali a aký obraz o sebe tvorili. To mi bolo na politike vždy nesympatické. Ja chcem, aby ľudia videli medzi mojím spôsobom života a politikou, ktorú presadzujem, rovnú priamku.
Zastavme sa aj pri vašej strane.
Za ľudí po voľbách vstúpilo do koalície, predseda Andrej Kiska sa z
aktívnej politiky stiahol a v prieskume strana klesla na úroveň
približne troch percent. Ako to všetko vnímate?
Výsledok v prieskumoch pre mňa nie je prekvapením. Už keď sa pozrieme na volebný výsledok, veľká časť voličov sa viazala priamo na dôveru k Andrejovi Kiskovi. Tým, že sa stiahol z verejného diania, z dôvery ubudlo. Je to pochopiteľné. No považujem to aj za výzvu dovnútra strany. Aby bolo počuť nás ostatných, ktorí sme možno aj tak pohodlne nechávali to hlavné slovo nášmu šéfovi a predsedovi. Teraz je to nielen možnosť, ale aj naša povinnosť, mať v strane hlasnejšie slovo. Nevnímam to nejako kriticky.
Andrej Kiska mal na stiahnutie objektívne dôvody. Jeho zdravotný stav nebol a stále nie je ideálny. Mali sme tu epidémiu, kedy bol aj on v kritickej skupine. Svoje ďalšie pôsobenie v politike priblíži on sám. V lete budeme mať snem strany, po ňom bude všetko jasnejšie.
Dlhšie sa hovorí o výmene straníckeho šéfa. Už ste sa v strane dohodli, kto bude jeho nástupca?
Riešime viacero scenárov. Ak by došlo k tomu, že Andrej Kiska nebude ďalej predsedom, debatujeme o viacerých možnostiach. No je to pre mňa priskoro predpovedať, on je pre mňa stále nespochybniteľným lídrom.
Už je známy aspoň okruh mien?
Priznám sa, že hlbšiu diskusiu o tomto so straníckymi kolegami nevediem. No okruh mien sa prirodzene diskutuje. Ak by sa rozhodol Andrej Kiska úplne stiahnuť, sú tu ľudia, ktorí chcú vziať túto zodpovednosť na seba. No nechcem jeho odchod v žiadnom prípade indikovať. Táto otázka zďaleka nie je uzavretá a stolička predsedu a lídra strany naďalej patrí Andrejovi Kiskovi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
