Utlmené zdravotníctvo môže napáchať ešte väčšie škody ako samotný koronavírus.
Koronavírus upriamil pozornosť najmä na zdravotníctvo, no, paradoxne, väčšina ambulancií a špecializovaných lekárov zostala v úzadí. Zatiaľ čo urgentné príjmy a záchranné služby idú na doraz, plánované operácie a zákroky sa museli odložiť. Výrazný pokles badať aj pri preventívnych prehliadkach, ktoré sú, mimochodom, kľúčové pri odhaľovaní závažných chorôb.
Na úvod je potrebné pripomenúť, že koronavírus prišiel prakticky zo dňa na deň a ani lepšie zdravotné systémy neboli naň pripravené. Preto je logické, že štát a obzvlášť ministerstvo zdravotníctva podriadilo všetky technické, ale aj fyzické kapacity boju proti tomuto vírusu.
Po týždňoch utlmenia spoločnosti prichádza do úvahy legitímna otázka, aký mal, resp. má COVID-19 dopad na naše zdravotníctvo mimo koronavírusu a či nás „zamrznuté" týždne nevyjdú príliš draho, a to nielen z pohľadu financií.
Životy zachráni včasná diagnostika
Vlani Slováci najčastejšie zomreli na rakovinu, chronickú ischemickú chorobu srdca a na srdcové zlyhanie. Keď si zoberieme len onkologické ochorenia, tak za rok ich na Slovenku diagnostikujú viac ako 34-tisíc. Za mesiac teda hovoríme o takmer tritisíc nových pacientoch. Boli však tieto ochorenia zachytené aj počas utlmeného režimu? S touto tézou pracoval aj Útvar hodnoty za peniaze.
„Odklad diagnostiky a preventívnych prehliadok môže viesť k odhaleniu ochorení v pokročilejšom štádiu, čo komplikuje liečbu. Obmedzenia teda pomôžu predísť úmrtiam na COVID-19, pacienti s inými ochoreniami môžu zomrieť aj v dôsledku neskoro poskytnutej starostlivosti," píše vo svojej správe.
Napríklad, medzi najčastejšie rakoviny, ktoré ohrozujú Slovákov, je rakovina hrubého čreva a konečníka. Podľa odborníkov trvá aj desať rokov, kým sa rakovina hrubého čreva a konečníka vyvinie. Pravidelnými preventívnymi prehliadkami sa dokáže včas zachytiť, a tak má pacient vyššiu šancu na úspešnú liečbu.
Prevencia, prevencia, prevencia
Najlepšou zbraňou voči ochoreniam je prevencia. Aj tá sa v čase koronavírusu dostáva do úzadia. Prezidentka Aliancie všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková vysvetľuje, že za bežných okolností veľkú časť práce všeobecných lekárov pre dospelých tvoria práve preventívne prehliadky, ale aj plánované vyšetrenia nekomplikovaných chronických pacientov.
„V súčasnosti preventívne prehliadky a kontrolné vyšetrenia chronických pacientov vykonávame podľa vopred určeného harmonogramu. Oproti počtu spred koronakrízy je to asi polovica, pretože každý pacient je objednaný na presný čas a počas preventívnej prehliadky je v ambulancii sám. Predtým sme dokázali pri deľbe práce vyšetriť súbežne viacero pacientov," ozrejmila Palušková.
Zároveň varuje, že ak by sme zanedbávali starostlivosť o pacientov s inými chorobami, onedlho sa nám to vypomstí.
Podobne sú na tom aj gastroenterológovia. Aktuálne vykonávajú len nevyhnutné vyšetrenia za prísnych hygienických opatrení a v ochranných pomôckach, ktoré sú drahšie ako obyčajné. Endoskopické vyšetrenia totiž patria medzi najrizikovejšie z hľadiska prenosu nákazy COVID-19. Trvanie jedného zákroku sa aj pre bezpečnosť predĺžilo na dvojnásobok bežného času.
„Bohužiaľ, zodpovedné orgány na túto bezprecedentnú situáciu doposiaľ adekvátne nereagovali a nový spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti nie je krytý. Zvýšené náklady za výkony sa nehradia vôbec. Mnohé gastroenterologické pracoviská sú v situácii, že už v máji nebudú mať dostatočné finančné prostriedky na prevádzku, zdravotnícky materiál a lieky a nedokážu pre pacientov naďalej poskytovať služby," uviedol Tibor Hlavatý zo Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti.
Asociácia zdravotných poisťovní si napokon požiadavky gastroenterológov vypočula a bude im preplácať endoskopické vyšetrenia päť až desaťnásobne viac ako iným špecialistom.
Čo na to minister?
Šéf rezortu Marek Krajčí vyhlásil, že lekárom nezakázal preventívne prehliadky, ale ani ich nenúti v nich pokračovať. „Záleží na vnútornom nastavení každého lekára," odkázal.
Lekár si má byť podľa neho istý, že pacient nie je pozitívny na COVID-19 a má mať dostatok ochranných pomôcok. Za takých podmienok môže vykonať rutinnú preventívnu prehliadku. Ochranných pomôcok pre zdravotníkov je podľa Krajčího na Slovensku dosť.
Ministerstvo už postupne rozväzuje ruky zdravotníctvu. Pred pár dňami spustilo aj plánované operácie, ktoré boli doteraz pozastavené. Išlo o neakútne stavy, napríklad výmenu bedrového kĺbu. O ďalšom uvoľňovaní sa bude rozhodovať v dohľadnej dobe na základe epidemiologickej situácii v krajine.
Koronakríza ako odrazový mostík k lepšiemu zdravotníctvu
Na druhej strane, krízy vedia byť aj veľmi nápomocné, keďže odstraňujú nezdravé prvky zo systému. Preto aj súčasná situácia môže nakopnúť naše zdravotníctvo k zlepšeniu.
„Skúsenosti s krízovým režimom v nemocniciach počas pandémie môžu viesť k zefektívneniu procesov a manažmentu pacientov. Hospitalizácie na Slovensku sú pridlhé aj pre zlé plánovanie príjmu a prepustenia pacienta, neefektívnu koordináciu medzi oddeleniami alebo zastarané liečebné a diagnostické postupy. Lepšie procesy by mohli skrátiť hospitalizácie a ušetriť zdroje," píšu analytici Útvaru hodnoty za peniaze.
V neposlednom rade sa môže pre strach o svoje zdravie zvýšiť záujem ľudí o preventívne prehliadky, čo pomôže, ako sme vyššie spomínali, včasnému odhaleniu ochorení.
„Skúsenosť s pandémiou teda môže v konečnom dôsledku zlepšiť zdravotníctvo a tým aj zdravie ľudí. V tejto chvíli je však potrebné rozhodnúť, ako naložiť s rizikom, že sa zdravie časti obyvateľov naopak zhorší pre súčasné prísne obmedzenie. Je preto namieste zvážiť, akým spôsobom aspoň časť neakútnej starostlivosti opatrne uviesť naspäť do prevádzky," uzatvárajú analytici.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
