Za kýchnutie alebo zakašľanie si na verejnosti často vyslúžia škaredý pohľad alebo nemilú poznámku.
Začala sa peľová sezóna a alergikom nastali ťažšie časy. V marci až apríli sa v ovzduší zvyšuje koncentrácia peľov rôznych stromov a tráv a ich prevaha v ovzduší môže trvať až do júna.
Alergická nádcha sa dostaví takmer okamžite, čo v čase koronavírusu nie je pre mnohých z nás vôbec jednoduché. Časté kýchanie, vodnatý výtok z nosa i kašľanie si niekto môže spojiť s príznakmi ochorenia COVID-19, čo vedie k nedorozumeniam na verejnosti. Navyše majú alergici problém s nosením rúška, ktoré je pre časté kýchanie a nutnosť vysmrkať si nos ako za trest.
Ďalším problémom je postihnutie očí. Alergikom oči často sčervenajú prípadne opuchnú spojovky, čo vedie k svrbeniu a nutnosti si oči poškriabať. Pre koronavírus by sme sa však mali vyhýbať akémukoľvek dotyku tváre na verejnosti. Pri ťažších sprievodných javoch môže dôjsť aj k zápalu, čo sa prejavuje aj zvýšenou teplotou a únavou. Mnohí si tak môžu zmýliť tieto príznaky s príznakmi koronavírusu a v panike zaplaviť už aj tak vyťažený zdravotný systém. Čo teda robiť?
V prvom rade je potrebné zachovať pokoj. Ak už s alergiou bojujete viac rokov, viete, že prichádza v rovnakom období a tiež poznáte svoje reakcie na peľovú sezónu. Alergie sú prehnanou reakciou imunitného systému na cudzie čiastočky a nespôsobujú zimnicu, bolesti tela či vysokú teplotu, čo sú typické príznaky nákazy koronavírusom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) iba päť percent čínskych pacientov s koronavírusom malo upchatý nos a približne 14 percent malo bolesti hrdla.
Doktorky Svetlany Hadvabovej z ambulancie klinickej imunológie a alergiológie sme sa spýtali, ako si môžu alergici v tomto období pomôcť.
Peľová sezóna je v plnom prúde. Alergikov teraz trápia najmä kvitnúce stromy, trávy a byliny. Čo okrem liekov by mohlo pomôcť zmierniť príznaky alergie?
Ako vieme, alergia je prehnaná reakcia nášho imunitného systému na to, čo sa v prírode okolo nás nachádza a čo je bežne neškodné - napríklad na pele tráv, stromov, ale aj na roztoče a vzdušné plesne. Alergia je v podstate určitým druhom zápalu. Máme v princípe tri základné možnosti, ako liečiť alergiu:
1. Vyhnúť sa alergénu alebo ho odstrániť. V rámci tohto kroku je možné v čase kvitnutia alergénu odísť na iné miesto, kde daný alergén ešte alebo už nekvitne, čo je v tomto čase, samozrejme, veľmi komplikované. Ale môžeme si napríklad opakovane oplachovať oči čistou vodou, hlavne po návrate z prírody, opakovane preplachovať nos slanou vodou (existujú špeciálne konvičky na preplachovanie nosa). Po dlhšom pobyte v prírode je vhodné hneď sa osprchovať, umyť vlasy a vymeniť oblečenie, ktoré by sme mali oprať.
2. Možnosťou liečby alergie je v podstate "hasiť, čo už horí", teda užívať lieky, ktoré zmierňujú prejavy alergie. Pacientom na zmiernenie predpisujeme lieky - antihistaminiká, ale aj očné kvapky a nosové spreje, ktoré potláčajú už spomínaný alergický zápal.
3. Možnosťou liečby alergie je "preškolenie imunitného systému", aby nereagoval prehnane na pele, plesne, roztoče - teda na súčasť prírody, ktorá je okolo nás. Túto liečbu nazývame alergénovou imunoterapiou (AIT) a jej podstatou je podávanie toho, na čo sme alergickí v malých dávkach a dlhodobo - optimálne 3 roky.
Povinné rúško na verejnosti môže alergikom spôsobiť nepohodlie najmä pre časté kýchanie a nutnosť vysmrkať sa. Môže však, naopak, aj pomôcť, napríklad ako zábrana voči agresívnym peľom?
Rúška nás pred peľom ochránia len čiastočne, znížia počet peľových zŕn, ktoré sa dostanú do dýchacích ciest, ale nezabránia vstupu peľových alergénov do spojivkového vaku a následnému podráždeniu očí. Ja sama som alergik a dyskomfort spojený s nosením rúška je pre mňa subjektívne viac obťažujúci - hlavne pri potrebe smrkať nos - ako benefit zo zníženého počtu peľových zŕn, ktoré vdýchnem. Ale uvidím, čo mi povedia moji pacienti s alergiou a alergickou astmou po tejto peľovej sezóne - možno budú príznaky alergie túto peľovú sezónu miernejšie.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú deti alergikov. Mali by sa pobytu vonku teraz radšej vyhýbať?
Ja osobne si myslím, že nie je vôbec potrebné sa vyhýbať pobytu v prírode. Ba, práve naopak - pokiaľ sa dá a okolnosti to v tomto nie jednoduchom období dovolia, je vhodné byť vonku - v prírode, na slnku čo najčastejšie. Tam sa dobijeme nielen energiou, ale aj tak potrebným vitamínom D, ktorý je jedným z kľúčových vitamínov potrebných pre správne fungovanie nášho imunitného systému.
Skôr by som apelovala na dodržiavanie už vyššie spomenutých opatrení, ktoré keď deťom vštepujeme odmalička, stanú sa postupne pre ne niečím úplne prirodzeným. Dôležité je aj včasné zahájenie užívania liekov na alergiu (antihistaminiká je vhodné začať užívať napríklad už 1-2 týždne pred očakávaným nástupom sezóny) a hlavne ich pravidelné užívanie počas celej sezóny peľu, na ktorý sme alergickí.
Koronavírus spôsobuje aj sťaženie dýchania až zápal pľúc. Môžu byť alergici (astmatici) ohrozenejšou skupinou?
COVID-19 je pre nás novým ochorením a ešte nemáme dostatok dát, ktoré by nám potvrdzovali, že alergici a astmatici sú viac ohrození ako bežná populácia. Vieme však, že každá infekcia sa rýchlejšie uchytí tam, kde je už nejaké chronické ochorenie alebo porucha imunity. Podľa môjho názoru pacient s alergiou a astmou, ktorý užíva svoju liečbu pravidelne a má príznaky svojho ochorenia pod kontrolou, nemá významne vyššie riziko na infekciu týmto vírusom ani vyššiu pravdepodobnosť komplikácií. To však nemusí platiť pre toho, kto svoju antiastmatickú liečbu neužíva a má napríklad výrazne znížené pľúcne funkcie. Takýto pacient je náchylnejší na všetky infekcie, nielen na tento nový koronavírus.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
