Podľa politologičky nie je pravda, že ženy nechcú ísť do politiky. Majú len veľa prekážok.
Politické diskusie vrcholia a tesne pred voľbami sa lídri strán striedajú v každej televízii. Mesiace intenzívnej kampane počúvame diskutovať prevažne mužov. Okrem strany OĽaNO, nemá ani jedna strana na čele kandidátky ženu. Ani v prípade Obyčajných ľudí, nie je žena predsedníčkou strany či hnutia.
Predstavitelia strán napriek tomu argumentujú, že ženy majú u nich dvere otvorené, ale z ich strany nie je záujem o vstup do vrcholovej politiky.
Politologička a podpredsedníčka Rady vlády pre rodovú rovnosť Adriana Mesochoritisová má opačný názor. Ženy v politike podľa nej musia prekonávať množstvo prekážok a strany im ešte stále neposkytujú cielenú podporu. Výrazne by podľa nej pomohli kvóty.
Tie by však mali byť zasadené do širšej stratégie podpory žien. Okrem kvót by jej súčasťou mali byť napríklad vzdelávacie a mentoringové programy pre ženy, vzdelávanie v otázkach rovnosti pre celú stranu, financovanie a podpora ženských frakcií.
Tento rok si dokonca pripomíname 100. výročie volebného práva žien na našom území. Ani po sto rokoch sa nám nepodarilo presadiť ich rovnocenné zastúpenie.
Ak chcú politické strany viac žien, majú sa o to snažiť
V súčasnom slovenskom parlamente sedí necelých 20 percent žien. Európsky priemer je takmer tretina. Absolútnym lídrom v rodovej rovnosti je Škandinávia. Podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť je v severských parlamentoch medzi 39 až 47 percent žien.
Švédsko, Island, Nórsko, Fínsko, Dánsko aj Belgicko majú okrem iného spoločné dve veci: ženy sa aktívne podieľajú na politickej moci a všetky spomínané krajiny zaviedli nejaký typ kvót.
V predvolebnej diskusii Hospodárskych novín a rádia Expres padla otázka na predsedov, prečo medzi nimi nesedí ani jedna žena. Predseda Mostu - Híd Béla Bugár sa posťažoval, že v našej spoločnosti sa stále rozdeľujú úlohy stereotypne a od žien sa viac očakáva, že sa budú starať o deti a domácnosť. On a jeho strana vraj ženám dávajú šance, ale ženy často nemajú záujem.
Mesochoritisová hovorí, že nestačí hovoriť o otvorených dverách, ale treba sa pýtať, čo stany urobili preto, aby do nich ženy vstúpili. Je tiež potrebné pracovať s celospoločenskou mienkou. Podľa nej je téma politickej participácie žien živená viacerými mýtmi. Jedným z nich je, že ženy do politiky nechcú ísť.
Podľa politologičky politické strany majú vo svojich radoch množstvo žien, sú zastúpené aj na regionálnej úrovni. Avšak, vo volených a vyšších funkciách prevažujú výrazne muži. Ženy takto nemajú možnosti a príležitosť viditeľnejšie preukázať svoju prácu a prínos. Problémom teda nie je počet žien, ale ich zastúpenie v rozhodovacích pozíciách.
Jednou prekážkou je, že prácu vo vrcholovej politike je ťažké skĺbiť s rodinným životom. Politické strany by preto mali aktívne pomáhať ženám a mužom, aby mohli zosúladiť starostlivosť o rodiny a prácu v politike.
Mesochoritisová hovorí, že ak to politické strany mysliavážne s vyššou účasťou žien v politike, mali by otvorene hovoriť aj o tom, že muži musia prevziať svoj diel zodpovednosti za starostlivosť o deti a rodiny.
Otázky, kto sa stará o deti, keď vy „robíte politiku", by mali dostávať v rovnakej miere aj muži politici. Dodáva, že dôležité je aj to, ako sa predstavitelia strán vyjadrujú o ženách. „Ak má politická strana ambíciu dostať do politiky viac žien, mala by to jasne prejavovať aj navonok," hovorí odborníčka.
Ženám neprospieva ani to, že majú nižšie sebavedomie ako muži. Viac sa spochybňujú a dvakrát si premyslia, či vstúpia do politického ringu.
Kvóty neznížia kvalitu uchádzačov
Pri diskusii o kvótach je najčastejším protiargumentom, že síce prinesú viac žien, ale otázna je ich kvalita. Mesochoritisová sa pýta, že tú istú otázku si môžeme klásť pri mužoch a pozrieť sa na to, aké sú súčasné kritériá výberu ľudí na dôležité posty. Častejšie ako odbornosť preváži princíp „pánskeho klubu".
"Používanie kvóty predsa nijako nenarušuje ďalšie kritéria kandidujúcich ľudí, iba do skupiny z ktorej sa osoby vyberajú, cielene zahrnú aj ženy," hovorí Mesochoritisová.
Podľa odborníčky sa na to môžeme pozrieť aj tak, že na Slovensku máme viac vysokoškolsky vzdelaných žien ako mužov. Ženy sa tiež veľa angažujú vo verejnoprospešných aktivitách, a aj v mimovládnom sektore. Práve v zahraničí politické strany často pritiahli ženy z mimovládnych organizácií, pretože v nich robia ženy angažovanú politiku.
"Mimovládne organizácie predsa veľmi aktívne vstupujú do politickej arény, sú jej priamou súčasťou. Nie je pravda, že ženy sa o politiku nezaujímajú, skôr naopak. Na rozdiel od mužov však stoja pred väčšími prekážkami, ktoré im bránia vstúpiť do politických strán. Vzdelané a skúsené ženy tu teda sú."
Na dočasné zmiernenie prekážok môžu slúžiť práve kvóty. Ako príklad uvádza politologička spomínané krajiny severnej a západnej Európy, ktoré kvóty zaviedli a priniesli želaný výsledok.
„Vidíme, že kvóty sú najefektívnejším nástrojom a bez nich by nedošlo k vyrovnaniu žien a mužov. Trvalo by to desiatky rokov," vysvetľuje politologička.
Čím rozmanitejšie, tým lepšie
Aký prínos pre spoločnosť má, keď sú v politike zastúpené aj ženy? Podľa Mesochoritisovej výskumy ukázali, že zmiešané tímy dosahujú lepšie výsledky. Rôznorodé by nemali byť len z hľadiska pohlavia, ale napríklad aj veku.
„Tiež sa preukázala súvislosť medzi zastúpením žien a korupciou. Krajiny, ktoré majú vyššie zastúpenie žien v politike, majú nižšiu mieru korupcie. Aby to nevyznelo stereotypne, je to dané najmä tým, že my ženy sme odlišne socializované a vychovávané a ženy sa preto menej často dopúšťajú podvodného správania. S nárastom žien v politike dochádza aj k nárastu nových členiek v strane, čiže ľudí neprepojených na „staré" mocenské siete," vysvetľuje Mesochoritisová.
Niektorí argumentujú, že ženy političky prinášajú témy týkajúce sa skôr žien a rodín a aj v tom je ich prínos. Mesochoritisová hovorí, že aj toto je do istej miery stereotyp. Okrem toho, témy ako domáce násilie či rodinná politika sa týka rovnako mužov a žien. Kým sa nezačnú aj muži angažovať v riešení násilia žien a detí, s témou sa nepohneme.
Ako príklad uvádza poslanca Ondreja Dostála, ktorý obhajuje Istanbulský dohovor, ktorý má predchádzať násiliu na ženách. Viac žien v parlamente preto nemusí nutne znamenať pretláčanie tzv. ženských tém.
Cielenú podporu žien zaviedla jedna strana
Ako sú na tom naše politické strany, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu? Ako jediná si dala za cieľ mať vyšší počet žien na kandidátke a aj ich priamo podporovať koalícia Progresívne Slovensko/Spolu. Na kandidátke majú tretinu žien, v prvej desiatke štyri.
Po tri ženy v prvej desiatke majú OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a KDH. Po dve ženy majú na začiatku kandidátok SaS, ĽSNS a SNS. Jednu ženu dali do prvej desiatky Smer a Most-Híd.
Koalícia PS/Spolu o podpore hovorí otvorene. Mesochoritisová to považuje pri tejto strane za samozrejmé. Rovnosti mužov a žien sa venujú aj v programe, je to teda úplne v súlade s ich hodnotami.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
