Na základnej škole v Karlovej Vsi v Bratislave začínajú deti každý deň posedením v kruhu. Rozprávajú sa o pocitoch a o tom, čo ich cez deň čaká.
Syn Ivety Harcekovej má diagnostikovanú dysgrafiu, dysortografiu aj dyskalkúliu. Ide o poruchy učenia, ktoré chlapcovi sťažujú písanie a počítanie. S pomocou asistenta sa vzdeláva v bežnej triede a pomaly sa chystá na strednú školu.
Problémy s učením si pani Iveta všimla na synovi hneď v prvom ročníku. Pomalšie si robil úlohy a bol z toho nervózny. Učiteľka jej poradila, aby išli k psychológovi. Iveta priznáva, že chvíľu uvažovala, či jej synovi nebude lepšie v špeciálnej škole. Dnes je rada, že ho nechala pokračovať vo vzdelávaní so svojimi spolužiakmi. Práve kolektív bol silným dôvodom, prečo ho nepreradila do inej školy.
"Už od prvého ročníka sa
rýchlo adaptoval a bol k spolužiakom priateľský. So
správaním ani s deťmi nemal problémy," dodáva Iveta.
Každý deň začínajú posedením v kruhu
Iveta je zároveň učiteľkou na Základnej škole Karloveská v Bratislave. Školu navštevuje 497 detí, z toho 28 s rôznym hendikepom. Podľa riaditeľky Evy Horníkovej je základom pozitívna, dobrá a otvorená klíma. Len v takom prostredí sa môže dariť aj deťom so znevýhodnením.
Každý deň začínajú rannými komunitami. Spolužiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch, o tom, na čo sa v daný deň tešia, alebo naopak, z čoho majú strach.
Na rannej komunite, na ktorú sme sa boli pozrieť sa jeden z tretiakov posťažoval, že sa neteší na tréning. Ostatní spolužiaci ho povzbudili, aby sa tešil na kamarátov a na to, čo nové sa naučí.
Horníková dodáva, že v takomto prostredí dieťa s hendikepom nevytŕča a zapadne do kolektívu bez problémov.
Aby učitelia zvládali vzdelávať popri zdravých deťoch aj tie s hendikepom, potrebujú asistentov. Karloveská škola ich má len dvoch. Viazne to na financiách. Škola nedostala dotácie na platy pre viac ako dvoch asistentov, aj keď majú deti so špecifickými potrebami 28. Zamestnali však špeciálneho pedagóga, psychologičku a výchovnú poradkyňu.
"Celý pedagogický zbor musí byť najprv vzdelaný, aby vedel, ako k deťom so špeciálnymi potrebami pristupovať. Možno niektorí žiaci ani nevedia, že majú medzi sebou žiaka s hendikepom. Niekedy na hodiny nemusí byť asistent, takže si to žiaci ani nemusia všimnúť," hovorí Horníková.
Rodičia nezbroja proti deťom so znevýhodnením
Ivetin syn dostal asistenta od piateho ročníka. Matematiku a angličtinu sa učí na samostatných hodinách. Keďže má dyskalkúliu, teda problémy s počítaním, nemohol by sa učiť z tých istých učebníc a to isté učivo ako jeho spolužiaci.
Iveta hovorí, že si na tento spôsob výčuby rýchlo zvykol. Spolužiaci mu nikdy nedali najavo, že je iný. Podľa Ivety si deti dokážu na všetko zvyknúť.
Inkluzívne vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením je už pre karloveskú školu samozrejmé. Nestretli sa ani s negatívnymi reakciami rodičov.
"Myslím si, že rodičia si uvedomujú, že majú šťastie, keď majú zdravé dieťa a nezbroja proti tým s hendikepom. Ale to je aj vďaka zručnosti našich učiteľov, že to vedia urobiť tak, že aj deti s postihnutím sú prirodzenou súčasťou kolektívu. Ak aj máme dieťa s poruchou pozornosti či ss hyperaktivitou, tak sa snažíme pracovať s konkrétnou rodinou. Ale nestalo sa nám, že by sa rodičia zdravých detí sťažovali, alebo niečoho sa obávali," hovorí riaditeľka Horníková.
Dôkazom je aj Ivetin syn, ktorý už vie, že chce ísť na stredné odborné učilište. Má záľubu v manuálnych prácach, preto sa neobávajú, že už nebude mať asistenta. Predpokladajú, že ho škola bude baviť a bude ju tak ľahšie zvládať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
