Podľa neho by sme nemali hľadať cestovateľské inšpirácie na instagrame.
Nehľadajte inšpiráciu pre cestovanie na instagrame
Ako prvý Slovák aj Čech precestoval dôkladne všetky krajiny sveta, stál na severnom aj južnom póle. Už 30 rokov vedie najúspešnejšiu cestovnú kanceláriu na Slovensku a práve v týchto dňoch sprevádza nášho redaktora Mareka Gudiaka na ceste okolo sveta. Aké sú jeho rady pre vaše cesty?
Otvorením hraníc pred 30 rokmi sa Slovákom otvorila cesta do sveta. Napriek tomu väčšina z nich spočiatku s cestovaním váhala. Kde vidíte dôvod?
Za komunizmu ľudia nemali žiadne peniaze, nemohli si dovoliť nič, čo by uspokojilo ich túžbu po kvalitnejšom živote. Preto bolo zrejme prirodzenou a ľudskou reakciou vrhnúť sa na rakúske obchody plné treťotriednych hifi-veží a starej nekvalitnej kávy. Ľudia si kupovali farebné televízory, blikajúce magnetofóny, autá, začali stavať domy. Ja dodnes nemám televízor, všetko som vždy investoval do cestovania. A ako chudobný študent som chodil do Indie stopom (cez Irán, Afganistan a Pakistan).
Dnes ste prvým Slovákom a Čechom, ktorý prešiel všetky krajiny sveta a po 30 rokoch jednoznačne najscestovanejším Slovákom. Hovoríte však, že precestovať všetky krajiny sveta je dnes celkom jednoduché.
Kedysi stála letenka do Indie môj ročný plat lekára na Kramároch, dnes si Slovák a hociktorý Európan na letenku do Japonska zarobí za týždeň. Cestovať tak dnes môže každý, z čoho v kombinácii so silnejúcou strednou triedou v ľudnatej Číne či Indie pramení obrovský overtourizmus. Cestovanie sa tak nesmierne sploštilo. Vidím, že sa cestuje po tých istých miestach, všetci majú tie isté fotografie, ktoré nezachytávajú reálnu emóciu, ale majú len dobre vyzerať na instagrame, tlačia sa na pamiatkach, odkiaľ vytlačili domorodcov. Ľudia začínajú cestovať v akejsi bubline, myslia si, že cestujú, ale je to hnusný fastfood, ktorý vás neobohatí v ničom. Je to iba škrtnutie si krajiny, nie ten pravý pôžitok...
Prispeli k tomu aj sociálne siete?
Cieľom mnohých ľudí pri cestovaní je len skopírovať si do svojho mobilu tú fotografiu, ktorú mal nejaký ich známy či influencer na svojom konte. Airbnb zmenil centrá mnohých európskych veľkomiest na skanzeny a Barcelona, Amsterdam či aj Berlín už prestávajú byť mestom pre domácich. Tí opúšťajú centrá miest, utekajú pred davom, čo sa na nich valí a my ostatní obsadzujeme ich byty a tešíme sa, akí sme originálni. Nie, nie sme. Dá sa to aj inak, len človek musí vybočiť z turistických koľajníc a necestovať povrchne a primitívne. Ja sa už dlhé roky snažím zažiť zážitky, o ktorých masový turizmus nechyruje a tým spoznať krajinu lepšie. No to viete urobiť iba tak, ak sa niečomu venujete omnoho viac a s vášňou.
Platí teda, že si viac než precestovanie všetkých krajín sveta vážite spôsob, akým ste ich precestovali?
OSN dnes na svete uznáva 193 krajín sveta. Ak sa tomu začnete venovať naplno a máte pár nadšencov, ktorí vás v tom podporia, zvládnete ich prejsť všetky za tri roky. Taká je naša dnešná doba. Je to obrovský rozdiel oproti dobe, keď aj veľkí dobrodruhovia či cestovatelia ako Charles Darwin či Krištof Kolumbus precestovali za svojho života do dvoch desiatok krajín. V čase, keď som s cestovaním začínal, stál som pred divmi sveta ako Petra či Taj Mahal úplne sám. Dnes sa k nim dopravíte letecky a rovno po prehliadke si môžete dať vanilkové latte v Starbuckse. Stál som na vrcholoch pyramíd v Sudáne, v Alžírsku či na Chitzen Itza na Yucatane, spal som priamo v Guelta d Archey v Čade či v sýrskej Palmýre. Nič z toho dnes už nie je možné.
Je to dôvod zúfať si? Jednoducho sme to nestihli?
Naopak. Je to priestor pre inšpiráciu. Tak ako pred tridsiatimi rokmi ľudia nepomysleli na Thajsko či Škandináviu, dnes treba len zdvihnúť zrak a nenechať si vymyť mozog. Nehľadajte inšpiráciu pre cestovanie na instagrame, ale vo vašej zvedavosti, v srdci a vo vzdelaní. Musíte ísť inde, než kam chodí masa. A výber je veľký. Skúste spočítať všetky krajiny, ktoré navštívili všetci vaši známi a zistíte, že je ich asi päťdesiat, veď väčšina sa prelína. No ako píšem, tých krajín je štyrikrát viac. A aj v tých klasických, ako je Rusko či USA, dokonca aj v Thajsku či Číne sa dá nájsť menej prebádaný kút. Kde turista je ešte vzácnosťou a domáci sú skutoční.
Vy ste teraz precestovali a poznáte celý svet...
Nie, nie, celý svet neprecestujem nikdy. A nepoznám ho. Veď sa neustále mení. Mnohým na odškrtnutie si krajiny stačí zastaviť sa na dve hodinky v hlavnom meste, prejsť na motorke tridsať kilometrov cez jej územie, no povedali by ste o niekom, kto prejde vlakom cez Bratislavu na ceste z Prahy do Budapešti, že bol na Slovensku? Ja nie. Aj v súčasnosti musíte cestovaniu venovať množstvo energie a času a iba vtedy objavíte niečo výnimočné. Cestovať treba nie s cieľom rozšíriť si počet lajkov na instagrame, ale rozšíriť si obzory. Je to ťažšie, ale je to nádherné.
Ktorú zo zmien, ktoré priniesla nežná revolúcia, si najviac vážite?
Keby zdravotníctvo fungovalo, bol by som lekárom aj po zmene režimu. Lenže ja som z práce lekára nevedel nakŕmiť svoje deti. Vďaka slobode som mal možnosť rozhodnúť sa to zmeniť. Pre mladých je cestovanie normálne, pre mňa je to stále zázrak a asi preto stále tak rád a fanaticky cestujem. Stále ma ženie vpred vášeň. Naďalej realizujeme najväčšie cestovateľské festivaly, zadarmo podávame cestovateľské rady mladým cestovateľom, pripravujeme prehliadky miest úplne zadarmo. Možnosť osobne sa realizovať mi dala tiež revolúcia a následná sloboda.
Čo vás osobne naučilo tridsať rokov cestovania?
Neexistuje iný recept na úspech ako tvrdá práca. Na Slovensku je minimum úspešných firiem, ktoré nevlastnia privatizéri, respektíve nie sú napojené na štátne zákazky. Slováci stratili vieru v americký sen. My chceme tomuto trendu vzdorovať a dokázať, že to ide. Dlhodobo tvrdím: ak chcete zmeniť svoju krajinu, tvrdo pracujte, tvorte kvalitné veci, kvalitnú firmu. Žiadny politik vám nepomôže.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo