V kníhkupectvách nájdete jej novú knihu Slovegán. Prezradí vám, ako si pripraviť slovenské jedlá na vegánsky spôsob.
Majú vegáni dostatok živín? Nechýba im mäso ani mlieko? Nemajú občas chuť na bryndzové halušky či sladké šišky? Youtuberka Nikoleta Kováč už roky vystupuje pod menom Surová Dcérka. Začínala ako modelka, dnes robí vlogy, v ktorých rozpráva o vegánstve a svojom životnom štýle.
V rozhovore vysvetľuje, s akými reakciami sa stretla, keď vyhlásila, že nechce mať deti, prečo je ťažké zmeniť stravovanie Slovákov, alebo ako chutí bryndza z tofu.
Suverénne najviac pozretí mal váš vlog Prečo nechcem deti. Prečo to bolo podľa vás také úspešné?
Je to kontroverzná téma, o ktorej hovorí málo ľudí. Všeobecný názor je, že každá žena chce mať deti a niekoho môže šokovať, že sú ľudia, ktorí to majú inak. Ľudí zaujímajú osobné životy druhých o to viac, keď ide o šokujúce témy.
Dostali ste za to veľa kritiky?
Neviem posúdiť, či bolo kritiky veľa. Reakcie boli rôzne. Mnohých to pobúrilo kvôli ich náboženskému, politickému či životnému presvedčeniu. Pre mňa boli o veľa podstatnejšie reakcie žien a mužov, ktorí to vnímajú rovnako ako ja. Sú tu ženy, ktoré sa boja otvorene povedať, že nechcú deti a bojujú s reakciou rodiny, ktorá ich nechápe. Spojila som sa s nimi a podporila ich a ukázala som im, že v tom nie sú sami. Je to pomerne častý fenomén, len sa o tom nehovorí. To mi vyvážilo všetko nepochopenie, ktoré som dostala.
Stále je v spoločnosti tabu povedať, že nechcem deti?
Stále to nie je úplne normálne a hlavne na ženy sa pozerá ešte viac cez prsty. Pri mužoch to spoločnosť toleruje trochu viac. Aj tak si myslím, že funguje predsudok, že ľudia ešte zmenia názor po tridsiadke. Stále je to do istej miery neakceptované a ľudia sú tlačení do toho, že raz zmenia postoj. Vôbec sa neakceptuje, že niekto dokáže žiť s týmto názorom celý život.
Vlog ste zverejnili v roku 2017. Spomínali ste tam aj to, že niektorí ľudia odmietajú deti z ekologických dôvodov. V tom čase ešte téma ekológie nebola taká populárna ako dnes. Stúpa počet mladých ľudí, ktorí odmietajú deti kvôli klimatickej kríze?
Samotná ekológia sa dostáva do popredia, čo je skvelé. Takže aj argument, že priviesť na svet ďalšieho konzumenta, ktorý zanechá ekologickú stopu nie je dobré je už častejší. Navyše, ani pre samotného človeka život v budúcnosti nebude ľahký. Generácie po nás budú žiť vo svete, ktorý môže byť úplne iný a budú cítiť dopady ekologickej krízy. Pocítia nedostatok pitnej vody či jedla. Teraz sa to naozaj rieši. A aj veľa budúcich mamičiek sa zamýšľa nad tým, v akom svete bude žiť ich dieťa.
Vegánom nechýbajú živiny
Ústredným motívom vášho vlogu bolo sebectvo. Veľa ľudí vám vyčítalo, že ste sebecká, keď nechcete dieťa. Vy ste to otočili, že naopak, veľa argumentov, prečo mať deti sú sebecké. Je z ekologického hľadiska sebecké mať deti?
To je otázka pre filozofa. Podľa toho, čo som si čítala, áno, je to sebecké. Dokonca je teória, že bez ohľadu na stav klímy, je sebecké priviesť na svet dieťa, pretože každý z nás sa niekedy dostane do stavu, že žiť je ťažké a bolo by lepšie sa nenarodiť. Všetci občas spochybňujeme svoju existenciu. Takže, je to sebecké nie len kvôli ekológii, ale aj preto, že niekto si cez deti chce naplniť svoje nenaplnené sny a túžby alebo vytvoriť ďalšieho "seba".
Ekológia je úzko spojená aj s vegánstvom. Bol to pre vás hlavný dôvod, prečo ste sa stali vegánkou?
Vegánkou som sa stala pred šiestimi rokmi, keď som ako modelka cestovala po svete. Prišla som do Indie, kde som sa nemohla stravovať tak, ako som bola zvyknutá. Hľadala som cestu, ako sa tam stravovať tak, aby to bolo zdravé a vyvážené. Práve vtedy som narazila na vegánstvo a vtedy to bolo pre mňa východisko zo situácie, keď som takmer nemala čo jesť. Tam som videla, že bez mäsa môžeme normálne žiť a nie je to tak, ako mi bolo od mala vtĺkané do hlavy, že bez mäsa zomriem. Keď som videla aj ekologickú a etickú stránku veci, tak som pri vegánstve ostala aj potom, čo som odišla z Indie. Takže, dá sa povedať, že začiatok vegánstva u mňa bola skôr núdza.
Používate aj vegánsku kozmetiku. Znamená to, že pravý vegán musí úplne zmeniť svoj životný štýl, nestačí len stravovanie?
Nepáči sa mi výraz pravý vegán. Prikláňam sa k názoru, že človek nemusí byť stopercentný vegán vo všetkom na to, aby bol vegán. Samotná filozofia je špecifikovaná tak, že človek sa snaží čo najmenej vykorisťovať zvieratá. Pre mňa to znamená, že môžem používať kozmetiku, ktorá nebola testovaná na zvieratách, môžem si kupovať lepšie vyrobené oblečenie, ale pre veľa ľudí to nemusí byť možné z ekonomických dôvodov. Takže, je dobré, ak človek dodržiava to, čo môže a najčastejšie je to tá strava.
Odporcovia vegánstva tvrdia, že vám musí chýbať veľa živín a máte problémy s pokožkou, vlasmi či nechtami. Nie je to pravda?
Všetko záleží od vyváženosti stravy. Vegánstvo nie je o tom, že od zajtra začnem jesť len suché rožky a džem. Treba si dať pozor na stravu. Ľudia nie sú zvyknutí jesť napríklad dostatok strukovín. Je potrebné naučiť sa, ako má správna rastlinná strava vyzerať. Keď sa to človek naučí, nič mu nebude chýbať. Jediná vec, ktorú musíme suplovať je vitamín B12. Do ľudskej stravy sa už dnes nedostáva nijak inak, len cez mäso. My si ho dopĺňame priamo doplnkami. Čítala som štúdiu, podľa ktorej priemerný vegán má deficit v menšom počte látok ako priemerný všežravec, ktorý sa o svoju stravu nezaujíma. Ani obyčajná populácia nemá ideálnu stravu. Väčšinou im chýba vláknina a magnézium. A toto sú látky, s ktorými vegáni nemajú problém.
Takže, každá jedna látka potrebná pre telo dokáže byť nahradená vegánskym jedlom.
Áno. Všetko sa dá nahradiť vegánskou stravou. Ako som spomínala, jedine vitamín B 12 dopĺňame doplnkom a ešte v zime nám môže chýbať vitamín D. Čiže, toto sú jediné dve veci, ktoré si treba strážiť niekde inde ako v strave.
Nie sme na vrchole potravinového reťazca
Niektorí hovoria, že aj by išli do vegetariánstva a vegánstva, ale majú pocit, že na Slovensku nemáme dobrý výber čerstvej zeleniny, ovocia či strukovín. Aké máte vy skúsenosti?
Výber máme, len niekedy musíte hľadať drahšie veci. A to je problém. O tom, čo kúpime na Slovensku, stále rozhoduje cena. Na Slovensku máme veľa farmárov, ktorí vyrábajú kvalitné veci, ktoré neposielajú do zahraničia. Máme aj obchody, ktoré sú na vegánsku stravu špecializované, ale opäť, cena je vyššia. S našimi platmi si to ešte stále nemôžeme dovoliť. Za posledných šesť rokov, od kedy som vegánkou vidím, že je tu stále väčší a väčší výber a pestrosť je obrovská.
Je Slovensko sebestačné vo výrobe rastlinnej stravy, alebo musíme niečo dovážať?
Ak ide o vyslovene vegánske produkty ako tofu či rastlinné mlieka, tak ešte sebestační pre celú krajinu nie sme. Máme firmy, ktoré u nás vyrábajú už azda všetko, ale zatiaľ len v malom. Lokálne rastlinné mlieko nie je všade, ale napríklad v slovenskom tofu sme podla mňa už sebestační.
Je ekologickejšie kupovať dovážané ovocie z Južnej Ameriky ako mäso od domáceho farmára?
Každá vec má uhlíkovú stopu. Stále je lepšie kupovať dovážané rastlinné potraviny ako čokoľvek živočíšne. Človek si neuvedomuje, že keby sme mali všetky tieto zvieratá na domácich farmách, tak by zaberali väčšiu životnú plochu a v konečnom dôsledku by to bolo menej ekologické. Pri chove zvierat sa tiež využíva veľa vody a rastlinnej stravy, ktorými ich musia kŕmiť.
Ako pracujúci človek chodím pravidelne na menu do reštaurácii. Mám pocit, že mäsové jedlá sú často lacnejšie ako tie čisto rastlinné. Takže, asi je to problém aj v gastronómii.
Áno. Cena je určite veľký problém. Bohužiaľ, niektoré rastlinné produkty sú u nás drahšie ako v Rakúsku. A to už vôbec nechápem. Našťastie, prichádza konkurencia a vznikajú aj u nás firmy, ktoré vyrábajú rastlinnú stravu. Určite sa to bude zlepšovať.
Častým filozofickým argumentom proti vegánstvu je, že človek je na vrchole potravinového reťazca. Prečo potom nemá mať morálne právo využívať ostatné živočíchy?
Človek nie je na vrchole potravinového reťazca. Na vrchole je kosatka či veľryba. Ale áno, často počúvam, že človek má právo byť na vrchole, lebo sme hĺbavé a vnímavé osobnosti, ktoré rozhodujú o tejto planéte. Ale zároveň nesieme zodpovednosť za to, čo sa s našou planétou deje. Mali by sme si konečne tú zodpovednosť priznať a konať podľa nej. Planéta tu bude stále, zvieratá tu budú stále. Ide o to, či tu budeme my, "páni tvorstva". Nejde tu o nič iné, len o to, či na našej planéte budú podmienky pre život človeka. Ak si človek podmienky skazí, bude to stále tá istá planéta, len prídu iné živočíšne druhy. Páni tvorcovia si zrejme neuvedomujú, že keď máme právo všetko si brať, máme aj zodpovednosť. Nemyslím si, že všetko patrí človeku, ale patrí to ekosystému. Mali by sme byť menej egoistickí a brať to tak, že sme súčasťou cyklu, ktorí nás môže vyradiť, ak nebudeme spolupracovať.
Vo vlogoch ste kritizovali mäsopriemysel, konkrétne, ako sa zaobchádza so zvieratami. Keby sa toto radikálne zmenilo a všetky zvieratá na farmách by žili dôstojný a pekný život a aj ich zabitie by bolo humánne, nemali by ste už problém so živočíšnou stravou?
Nič by to na veci nemenilo. Poviem príklad: Máme radi niektoré zvieratá, máme doma psy, mačky, zajace. Domáci miláčikovia majú krásny život a aj tak si nepovieme, že tento pes mal krásny život, tak je v poriadku ho zabiť a zjesť. Pre mňa je princíp rovnaký. Len za to, že má zviera pekný život, nemáme právo ho zabiť. Ani zabitie ľudí si neospravedlňujeme tým, že mali pekný život. Uznávam také isté princípy pre ľudí, domáce zvieratá aj poľnohospodárske. Ale určite by sme mali začať tým, že hospodárske zvieratá by mali mať lepšie podmienky, Nemali by byť týrané ani zabíjané zaživa. Ale to je len prvý krok k uvedomeniu, že zvieratá nemusíme zabíjať.
Červené cukríky sú z chrobákov
Aké sú kritériá na to, čo je vegánske? Môžete jesť, napríklad, včelí med?
Žiadne živočíšne produkty nie sú vegánske, takže ani med. Dávajú ho včely a tie ho potrebujú viac ako ľudia. Ale je to individuálne. Poznám vegánov, ktorí si niekedy dajú med a nemám s tým problém. O veľa viac ma trápi kuracie a bravčové mäso, ktoré jeme denne. Vegáni odmietajú napríklad aj oblečenie z hodvábu.
Vo vlogu ste hovorili, že ste raz jedli ovocie a nevedeli ste, že je dofarbené červeným farbivom, ktoré je vyrobené z chrobákov. Takže ani to nie je vegánske?
Áno, kúpila som si kandizované ovocie a čerešne obsahovali farbivo karmín. Problém nastáva práve pri "éčkach", teda dochucovadlách či farbivách. Keď vidím červený cukrík, som si na 99 percent istá, že je tam karmín, teda červené farbivo vyrobené z chrobáčikov. Podobne aj spomínané kandizované čerešne do koktejlov obsahujú karmín. Už s tým problém nemám, pretože viem, čo ktoré potraviny obsahujú a snažím sa kupovať čo najmenej polotovarov. Ale keď už má niekto veľkú chuť na sladkosti či cukríky, stačí si pozrieť zloženie. Problémom je aj želatína, ktorá je častou zložkou gumených cukríkov. Tiež je to živočíšny produkt.
Takže poctivý vegán sa musí dobre vyznať v strave a v zložkách, ktoré obsahujú polotovary.
Určite. Keď je človek vegán, musí si naštudovať viac vecí ako všežravec. Ja sa v tom musím vyznať ešte trocha viac, lebo sa na mňa ľudia obracajú s týmito otázkami. Ale bežnému vegánovi stačí zoznam základných éčok, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v potravinách a podľa toho sa orientuje v obchode. Nepotrebujete na to bakalára. Myslím si, že sledovať zloženie stravy by mali všetci ľudia, aj tí, čo nie sú vegáni. Povedzme si úprimne, mnohí by nechceli jesť cukríky vyrábané z chrobákov, ale nepoznajú ich zloženie.
Na Slovensku je pomerne vysoká spotreba hydiny, asi aj preto, lebo je to lacné mäso. Ako by ste motivovali ľudí, aby znížili spotrebu mäsa?
Z mojich skúseností sú najväčšou motiváciou ľudí na zmenu stravy zdravotné problémy. Bohužiaľ. Nehovorím, že je to už neskoro, ale z globálneho hľadiska by sme sa mali správať ekologicky, aby to náš druh prežil. Keď budú všetci riešiť stravu až potom, čo budú mať zdravotné problémy, pre ľudstvo to už môže byť neskoro. Myslím si, že keď budeme viac apelovať na zodpovednosť voči planéte a vysvetľovať, že týmto životným štýlom ohrozujeme svoju existenciu, ľudia budú počúvať a meniť aj stravovanie. Zatiaľ na to ľudia u nás až tak nereagujú, lebo dopady klimatickej krízy sa zatiaľ v strednej Európe výrazne neprejavujú. Zvyčajne meníme zvyklosti až keď nám "horí pod zadkom".
Vegánske halušky či šišky
Prednedávnom ste vydali knihu Slovegán, ktorá obsahuje 78 tradičných slovenských receptov vo vegánskej verzii. Úprimne, dajú sa urobiť rovnako dobré vegánske bryndzové halušky?
Dajú (smiech). Podľa reakcii ľudí dokonca niekomu chutia viac ako pôvodné. Bryndza je vec, ktorú majú ľudia buď veľmi radi alebo ju neznášajú. Pre veľa ľudí je vegánska verzia fajn alternatíva k tej reálnej. Ale mnohým to naozaj chutí, len stačí byť v kuchyni kreatívny. Z tofu a rastlinných surovín dokáže urobiť skvelé jedlo. Dôležité je dochucovanie. Na Slovensku ešte nie sme zvyknutí pracovať s veľkým množstvom korenín ako niekde v Ázii. Ale keď už sa do toho človek dostane, zistí, že sa s koreninami dá robiť všetko.
Ako sa dá pripraviť vegánska bryndza?
V mojej kuchárke nájdete dva recepty. Základom je biele tofu, ktoré rozmixujete s rastlinnou smotanou a dochutíte to lahôdkovým droždím. Dodá to zaujímavú parmezánovú chuť. Ďalej dáme citrón, cibuľku, soľ a čierne korenie. Do zložitejšieho receptu dávam lahôdkové tofu a iné dochucovadlá.
Bryndza z tofu? Priznám sa, že si to neviem úplne predstaviť. Bryndza má celkom špecifickú chuť. Podobá sa to na skutočnú bryndzu?
Áno, bryndza je špecifická. Ale naozaj pri haluškách to dokáže zastúpiť jej chuť.
Stalo sa vám počas šiestich rokov, čo ste vegánkou, že ste mali na niečo naozaj veľkú chuť, ale neexistuje za to vegánska náhrada?
Asi sa mi to nestalo. Vždy sa snažím mať plný žalúdok, aby ma nenaháňali takéto rôzne chute. Ale aj moja kniha Slovegán je založená na tom, že keď mám chuť na jedlo, ktoré som jedla v detstve, tak si ho uvarím. Či už je to bábovka alebo šišky. Všetko sa dá pripraviť z vegánskych surovín.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
