Simona Mičová vysvetľuje, prečo nedokázala odísť z násilného vzťahu, ako postupovala polícia a prečo prípad nie je stále uzavretý.
Ten večer si Simona pamätá presne. Uspávala malého syna, keď z kuchyne počula silný úder a plač. Vyšla z izby, manžel sedel pokojne na gauči a pozeral do mobilu. Spýtala sa ho, čo sa stalo. "Nič," odpovedal.
Dcéru našla s plačom, modrinami na krku a opuchnutou nohou. Podľa otca dávala riady do umývačky príliš nahlas. Chytil ju pod krk a hodil o zem.
Toto nebol začiatok domáceho násilia, ktoré Simona prežila na vlastnej koži. Naopak, bolo to poslednýkrát, čo sa za ostatných jedenásť rokov priblížil k nej a k dcére. Tento incident odštartoval Simonin boj o záchranu seba a svojich detí.
Nemala kam ísť
Simona bola so svojím manželom jedenásť rokov. Problémy prišli hneď na začiatku. Až postupom času však začali byť vážnejšie a prechádzali aj do fyzických útokov.
Každý konflikt skončil s tým, že sa jej ospravedlnil a sľúbil, že sa to nezopakuje. Simona mu verila. Okrem toho, nemala kam ísť.
"Nikto ma nepočúval. Tu v okolí ani nikoho nemám. Rodinu mám ďaleko. Tiež som sa veľmi bála, že keby som odišla, prišla by som o syna," hovorí Simona.
Rovnako si Simona nevedela predstaviť odísť s deťmi do azylového domu. Na materskej bola takmer bez príjmu a deti nechcela vytrhnúť z kolektívu a domova.
Týraným ženám ľudia zvyknú hovoriť, aby ušli, avšak často sa zabúda na to, že pokiaľ má s mužom dieťa, stále má právo na stretnutia. Ujsť bez toho, aby muž vedel, kde je, preto nie je možné.
Bitky od muža prichádzali nepravidelne a nepredvídateľne. Dnes už ani Simona nevie spočítať, koľkokrát sa to stalo. S pribúdajúcim časom boli útoky častejšie. Odložených má niekoľko lekárskych správ, ktoré potvrdzujú, ako vážne ju exmanžel napádal.
Zlom nastal v spomínaný večer v roku 2018, keď dcéra ukladala riady do umývačky. Keď Simona videla, ako exmanžel zbil ich dcéru, povedala deťom, nech sa zamknú v izbe a nevychádzajú. Mužovi vynadala, hoci vedela, čo bude nasledovať.
Ona aj dcéra mali také vážne zranenia, že ich sanitka musela previesť do nemocnice. Zatiaľ, čo Simone šili hlavu, vedľa nej ošetrovali jej dcéru.
Polícia zatiaľ vydala exmanželovi príkaz nepriblížiť sa k domu na desať dní. Počas nasledujúcich dní sa Simona spojila s právničkou, ktorá jej poradila ďalšie kroky - ísť k psychologičke a podať na súd predbežné opatrenie na zákaz priblíženia. Ten zákaz trvá dodnes.
Simonin exmanžel hovorí, že ho mrzí, že sa tieto veci prepierajú verejne. Tvrdí, že Simona v mnohých veciach klame.
"Na všetky otázky bolo odpovedané polícii, ktorá by mala vyšetriť nielen údajné skutočnosti, ktoré tvrdí moja manželka, ale aj ohováranie, či krivé obvinenie," reagoval Jozef Miča.
Simona podľa Miča účelovo klame a príspevok na Facebooku napísala v deň, keď sa stretli právnici ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadanie neskončilo podľa Simononiných predstáv.
Simona sa na políciu obrátila už v roku 2013. Na polícii oznámila, že exmanžel napadol dcéru. Policajný záznam dopĺňa aj lekárska správa. To, ako prípad dopadol a či ho vôbec senická polícia uzavrela, Simona doteraz nevie.
Pred súdom z nej chcel spraviť hysterku
Po tomto incidente podal exmanžel návrh na rozvod a žiadal súd o zverenie syna do vlastnej starostlivosti. Súd sa snažil presvedčiť, že dcéra si všetko z daného večera vymyslela a že Simona je hysterka a psychicky chorá žena.
Súd mu za pravdu nedal a syna zveril Simone. K dcére má stále zakázané sa priblížiť, so synom sa však stretáva. Každý druhý víkend. Vždy ho vyberie zo škôlky a naspäť do škôlky privedie. Simone sa musí vyhýbať.
Hoci by sa mohlo zdať, že najhoršie majú všetci za sebou, nie je to tak. Prípad z roka 2018 stále nie je uzavretý. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave potvrdilo, že prípad ešte vyšetrujú. Až do ukončenia vyšetrovania však neposkytnú ďalšie informácie.
Podľa Simony prípad nie je uzavretý, pretože jej exmanžel má na polícii, ktorá prípad rieši, známosti. Riaditeľ odboru kriminálnej polície v Senici je podľa Simony rodinný známy.
Simona o celom prípade napísala verejný príspevok na Facebooku. Vraj sa už nemohla dívať, ako sa prípad nikam nehýbe a potrebovala ukázať svojmu okoliu, čo sa celé roky dialo za dverami ich domu.
Hoci dostala množstvo podporných správ, je vydesená z toho, koľko ďalších týraných žien sa jej ozvalo a prosilo o pomoc.
"Toľko veľa žien mi napísalo, ktoré sú v takej istej situácií. Poslali mi fotky, ako ich muži zbili a nevedia si rady. Prosia ma o pomoc, hoci sama si neviem poradiť. Je tu toľko takých žien, že je to neuveriteľné. Jedno dievča mi napísalo, že som hrozne silná a snáď si to uvedomí aj jej mama a odíde z domu. Nemôžem to už čítať, nerobí mi to dobre," hovorí Simona.
Myslí si, že na to, aby sa niečo zmenilo sa musí zmeniť najprv myslenie ľudí a výchova. Vadí jej tiež, že ženy nie sú dostatočne informované o tom, čo majú v takejto situácii robiť a neinformuje ich ani polícia.
Odísť treba po prvej facke
Pre Markízu prehovorila aj sociálna poradkyňa, venujúca sa prípadom domáceho násilia Ida Želinská, ktorá robila Simone posudok krátko po napadnutí v roku 2018.
"So Simonou som sa stretla krátko po útoku. Bola som prvá, kto identifikoval domáce násilie a spolu s právničkou sme odporučili Simone ďalšie kroky. Súd bral môj posudok do úvahy," povedala Želinská.
Želinská opisuje, že Simona sa v tom čase nachádzala v zlom zdravotnom stave. Podľa Želinskej vykazovala všetky znaky domáceho násilia. "V prvom rade mala písomné dôkazy od lekárov, ktorí ju už v minulosti ošetrili po útokoch. Opakovane navštevovala chirurgiu."
Podľa Želinskej nič nenasvedčovalo tomu, že by si Simona vymýšľala.
Odborníčka hovorí, že pre ženy nie je ľahké odísť z násilných vzťahov. Tyrana majú stále veľmi dlho úprimne radi, pretože ich dokáže manipulovať.
"Pokiaľ nenaučíme mladé ženy, že majú odísť po prvej facke, tak sa to nikdy neskončí. Keď neodídu na začiatku, dávajú agresorovi väčšiu a väčšiu silu, ktorú ale nevedia odhadnúť. Koľkokrát sa pýtame obetí, prečo si od neho neodišla po prvej bitke? Lenže on ju zbil možno tak šesťkrát za dva roky. Takže zažila s ním aj pekné chvíľky. " vysvetľuje Želinská.
Ak nemáte blízkych, pomôžu mimovládky
Násilníci majú často svoju "taktiku" premyslenú. Navonok pôsobia veľmi milo a inteligentne. Postupne ženu izolujú od rodiny a známych. Na konci, keď už je situácia vážna, nemá žena takmer nikoho, ku komu by mohla odísť. Vysvetľuje Želinská.
Jednoduchý návod na to, čo robiť, keď sa žena ocitne v podobnej situácii neexistuje. Želinská radí, že žena si najprv musí vytvoriť bezpečnú sieť ľudí, ktorí určite pomôžu. Na Slovensku tiež existuje veľká sieť mimovládnych organizácii, ktoré sa venujú obetiam domáceho násilia. Pôsobia v nich právnici, sociálni pracovníci či psychológovia.
Ak si žena "nesadne" s právnikom či terapuetom, nemá to podľa Želinskej vzdávať, ale hľadať nových.
Ak máte podobné skúsenosti a chcete nám o nich porozprávať, napíšte na mail [email protected]. Ak chcete ostať v anonymite, podľa Tlačového zákona sme povinní zachovať mlčanlivosť o zdroji informácii.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
