V rozhovore odborníčka reagovala na prvý prieskum, ktorý odhalil preferencie aj novovznikajúcej strany.
Prvý prieskum s novovznikajúcou stranou Andreja Kisku poriadne zamiešal kartami v preferenciách jednotlivých strán. Čo sa teraz bude diať na politickej scéne a kto sa najviac musí obávať o svoju parlamentnú príslušnosť? V rozhovore odpovedá politologička Viera Žúborová.
Novovznikajúca strana Andreja Kisku mala v prieskume takmer jedenásť percent. Je to veľa alebo málo?
Na to, že ešte nevieme, ako sa bude strana volať, aký bude mať program, tak je to relatívne dosť.
Vyzerá to tak, že brala každej strane. Prečo?
V každej strane je skupina voličov, ktorí sú centristicky orientovaní. Nie sú spokojní so svojou stranou a každé volebné obdobie sa utiekajú k novým, ktoré prinášajú zmenu alebo určité nóvum. Práve časť týchto voličov odišla z každej strany k Andrejovi Kiskovi.
Ktoré strany by sa mali obávať o parlamentnú budúcnosť?
Všetky tie, ktoré sú na prahu zvoliteľnosti, teda Most-Híd, OĽaNO a SMK. Myslím si, že KDH sa skôr nemusí obávať, lebo majú stabilnú základňu voličov, ktorá sa vždy dobre mobilizuje.
A Sme rodina? Lebo práve v prieskume, kde figuruje subjekt Andreja Kisku, klesla na šesť percent.
Bude záležať na tom, ako Boris Kollár znova zmobilizuje svojich voličov. Na druhej strane si treba spomenúť, ako sa prezentoval pred európskymi voľbami. Väčšina ľudí bola z jeho strany pobúrená, že sa spája s extrémistami a populistami. Bude musieť preto zvážiť, či naďalej bude raziť takúto cestu. Myslím si ale, že Boris Kollár a Milan Krajniak budú schopní sa ešte vytlačiť vo voľbách nad päť percent, keďže sú tzv. tabu breakers - lámači tubu. A toto je u ľudí stále populárne.
Spomínali ste, že o KDH sa viac menej nebojíte. Ukázal to aj prieskum, keď pri účasti Kisku hnutie kleslo len o necelé percento. Na druhej strane, SaS padla až o dve. Prečo klesli viac liberáli ako konzervatívci, keď vieme, že nová strana bude skôr konzervatívna?
KDH za posledné roky veľmi pracovito budovalo vzťah k svojej voličskej základni. A teraz tvrdá práca prináša ovocie. Navyše si myslím, že táto systematická činnosť ešte môže hnutiu priniesť príjemné prekvapenie vo voľbách.
A čo SaS?
Čo sa týka SaS, tak to sa dalo čakať. Je tam viacero faktorov, ako napríklad, že časť voličov nie je spokojná so smerovaním strany alebo s tým, že predseda strany sa neprezentuje ako liberál. Stranu však nemusia opúšťať len liberáli, ale aj centristickí voliči, ktorí síce vítali liberálny ekonomický program, ale stále zastávajú konzervatívnejšie hodnoty. Toto sa v sebe práve snaží skĺbiť Andrej Kiska.
Zaujímaví sú kotlebovci, ktorí bez Kisku majú už takmer 15 percent a s ním o percento menej. To ukazuje, že stále rastú. Kde sa ich rast môže zastaviť?
Vo väčšine prieskumov, ktoré sme robili, tak je 20 až 30 percent ľudí, ktorí majú radi silnejšiu ruku vo vedení štátu, viac sa orientujú na východ alebo radi podliehajú konšpiračným teóriám. Z toho usudzujem, že kotlebovci môžu ísť pokojne aj na 20 percent, ale len v prípade, že im nevyrastie nový súper.
Potvrdzujú sa teda regionálne mapy z eurovolieb, kde vyhrávajú na úkor Smeru, teda časti voličov Smeru, ktorí podobne rozmýšľajú?
Áno. Zároveň celá spoločnosť po vražde Jána Kuciaka volá po zmene. A či sa nám to páči alebo nie, tak Kotleba pre svojich voličov túto zmenu predstavuje. Na druhom brehu takúto zmenu predstavuje PS a Spolu.
Zastaví stúpajúcu ĽSNS radikalizujúci sa Smer alebo nová strana pod vedením Štefana Harabina?
Ak by vznikla strana Štefana Harabina, tak Kotleba môže mierne klesnúť. Zároveň si ale nemyslím, že čím sa bude Smer viac radikalizovať, tak Kotleba bude klesať. Práve naopak, pretože Smer v tejto polohe nie je autentický.
Smer si stále drží v prieskume prvé miesto, ale v tom bez Andreja Kisku mu už dýchala na chrbát koalícia PS a Spolu. Nová strana však koalícii nejaké percentá zobrala. Ako sa pozeráte z tohto pohľadu na tento prieskum?
Vstup Andreja Kisku do straníckej politiky môže priniesť opätovné víťazstvo Smeru vo voľbách. On berie stranám, ktoré sú momentálne na víťaznej vlne. Na druhej strane však nevidím ani priestor na spájanie. PS a Spolu dokázali vyhrať voľby v Bratislave, prezidentské voľby aj eurovoľby, takže sa nemusia spájať s niekým, kto ešte stranu nemá a má navyše tie najvyššie ambície. Zároveň Kiska sa nebude spájať so stranami, ktoré by mu diktovali, akým spôsobom by sa mali spájať, keďže byť prezidentom a nemyslieť na premiérske kreslo, je absurdné.
Takže podľa vás to vyzerá skôr na povolebnú spoluprácu?
Áno, ale ešte bude záležať aj od dopytu ich voličov. Ak by si oni želali spájanie ešte pred voľbami, tak sa s tým budú musieť vážne zaoberať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
