Jerguš Ridzoň pomáha zdravotníkom na bratislavských Kramároch.
Rozhodol sa, že chce pomáhať. Nie za odmenu, ale ako dobrovoľník. Jerguš Ridzoň nastúpil na covidové oddelenie na bratislavských Kramároch v polovici novembra, keď sa tretia vlna koronavírusu na Slovenku rozbehla naplno. Priamo v nemocnici nám porozprával detaily o tom, ako vyzerá služba s pacientmi v najkritickejšom stave.
Pre 23-ročného mladíka nie je dobrovoľníctvo ničím novým. Pomáhal už minulý rok v druhej vlne. Služby v nemocniciach stíhal popri svojom zamestnaní v kancelárii. „Bol som pripravený pomáhať s administratívou alebo čímkoľvek, čo bolo potrebné. Ukázalo sa, že po krátkom zaškolení by som mohol prísť aj na covidové oddelenie,“ spomína na začiatky.
Zdravotníci sa ho spýtali, či nemá strach, keďže riziko nákazy je značné. Odpovedal, že sa nebojí. Je pandémia a sám prišiel s cieľom pomôcť, akokoľvek bude môcť. „Ponúkli mi ísť rovno na ARO. Išiel som. Mal som pocit, že môžem robiť to, čo má reálne zmysel,“ hovorí Jerguš.
COVID-u podľahol priamo vedľa neho
Každý deň začínajú na ARO s dezinfikovaním povrchov. Potom nasleduje umývanie pacientov. „Najprv zvrchu, pokračujeme zospodu. Prekladáme ich a vymieňame im posteľnú bielizeň. Každý deň dostávajú novú,“ opisuje s tým, že sa všetko snaží robiť najlepšie, ako vie.
Ako prirodzené vnímal, že tu spraví všetko, čo je v jeho silách. Nebráni sa ani prekladaniu pacientov z postele na posteľ, čo vôbec nie je jednoduché. Jerguš vysvetľuje, že náročné to je nielen pre personál, ale aj pre chorých.
„Snažíme sa robiť to čo najlepšie a najrýchlejšie. Nie je im príjemné, keď sa točia z boku na bok,“ hovorí o pocitoch pacientov. Jerguš s nimi nekomunikuje. Tí, o ktorých sa stará, sú totiž na pľúcnej ventilácii a v umelom spánku. „Nehovoria vôbec a niektorí už neprehovoria nikdy,“ pripúšťa.
Pacienti sú v zlom stave a zdravotníci rátajú s tým, že boj mnohých nebude mať šťastný koniec. Zvyknúť sa na to nedá a vždy, keď niekto umrie, sú to veľmi smutné chvíle.
„Stalo sa, že pacient zomrel, keď som stál vedľa neho. Bol to asi najväčší šok, čo som tu za tie mesiace zažil,“ priznáva dobrovoľník.
Niekoľkokrát do týždňa
Jerguš chodí do nemocnice približne štyrikrát do týždňa. Prichádza podvečer okolo šiestej a končí v neskorších večerných hodinách, o desiatej až jedenástej. Dokopy teda trávi v nemocnici pravidelne štyri až päť hodín.
Ako dobrovoľník nie je sám. Aktuálne pracuje v Univerzitnej nemocnici Bratislava približne 30 ľudí, ktorí pomáhajú zdravotníkom s bežnými činnosťami počas dňa. Podobne ako Jerguš, najčastejšie je to pri hygiene pacienta na lôžku. Hovorkyňa nemocnice Eva Kliská uvádza, že pomáhajú aj pri iných prácach, ako je napríklad rozvoz stravy, sprevádzanie pacientov na vyšetrenie či preprava vzoriek do laboratórií.
Dobrovoľníkov je v tretej vlne viac. „Zaznamenali sme zvýšený záujem o túto aktivitu, čo nás mimoriadne teší, pretože v aktuálnej situácii je to pre našich zdravotníkov veľká pomoc,“ hovorí Kliská.
Ľudia sa hlásia najmä o prácu na covidových oddeleniach, a to najmä na ARO, kde sa nachádzajú najťažšie prípady. Ten, kto chce pomáhať ako dobrovoľník, musí splniť jednu podmienku – byť plne zaočkovaný.
Jerguš sám na sociálnej sieti napísal výzvu, aby sa hlásil každý, kto má záujem pomôcť podobne ako on. „Pani doktorka sa ma pýtala, či nepoznám ďalších, ktorí by mohli pomôcť. Napísal som status a ozvalo sa mi približne 80 ľudí,“ hovorí.
Nik nevie, kedy príde koniec
Jerguš sa na covidové oddelenie vrátil po tom, ako pomáhal už počas druhej vlny. Videl v tom zmysel a bral to ako samozrejmosť. Dúfal, že očkovanie naberie rýchlejšie tempo a s koronavírusom sa už nebudeme musieť trápiť vo veľkej miere. Vníma, že vplyvy pandémie na spoločnosť i pacientov je stále rovnaký.
„Jediný rozdiel medzi druhou a treťou vlnou je, že nevidíme, kedy by mohol prísť koniec. Nezaočkovali sme sa, tak si to musíme odžiť znova. A asi sa to pri tejto vlne neskončí,“ hovorí.
V nemocniciach je podľa neho veľa zodpovednej práce, no na Kramároch každý vie, čo má robiť. Vďaka lekárom a sestrám, ktorí organizujú prácu, funguje oddelenie ako namazaný stroj.
Všetkým, ktorí chcú pomôcť, radí, aby sa obrátili na svoje nemocnice a personálne oddelenia. Lekári a sestry vítajú, keď k nim môžu dobrovoľníci chodiť pravidelne. Ak niekto vie, že má čas iba jeden týždeň, nemá to veľký význam. Jerguš vysvetľuje prečo.
„Jediná vec, o ktorú ma poprosila vrchná sestra, bola, aby som ‚nezdupkal‘ po pár službách. Personál dáva energiu a čas do toho, aby človeku ukázali, ako čo funguje. Kým sa do toho dostanete, chvíľu to trvá. Ak by som odišiel, snaha by bola márna,“ dodáva s tým, že pomáhať plánuje aj naďalej.
Službu Jerguša v nemocnici nakrúcala redaktorka Televíznych novín Gabriela Kajtárová. Pozrite si jej reportáž.
Celé Televízne noviny si pozrite na markizaplus.sk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
