Prevádzok sa nechceli vzdať, tak sa rozhodli bojovať samy o ich záchranu.
Znie to neuveriteľne, ale pandémia nového koronavírusu sužuje Slovensko už rok. Na začiatku to nevyzeralo, že to bude takto dlho trvať, dnes nevieme, kedy sa to skončí. Po oznámení prvého prípadu 6. marca 2020, nakazeného muža covidom-19 z Kostolišťa, sa Slovensko začalo meniť.
Nielen prijatými opatreniami, ale aj po ekonomickej stránke. Niektorí zamestnaní prišli o prácu, iní museli skončiť svoje živnosti. Tí, ktorí sa rozhodli prežiť, mnohokrát na záchranu niekoľko rokov budovanej prevádzky použili úspory alebo požiadali štát o čiastočnú kompenzáciu stratených tržieb.
V našom článku nájdete príbehy štyroch žien pracujúcich v službách, ktoré sa nevzdali a s pandémiou už rok bojujú aj po ekonomickej stránke. Dôvodia to tým, že nechceli prísť o niekoľko rokov budovanú klientelu.
Kozmetička Janka a kaderníčka Mária
Banskobystričanka Janka má kozmetický salón takmer 20 rokov, kaderníčka Mária si prenajíma miesto na bratislavskom sídlisku. Stálu klientelu si nezískali ľahko. Obe nám zhodne potvrdili, že zákazníci im sľúbili po „korone" využívať opäť ich služby.
„Kozmetiku som musela zatvoriť vlani 13. marca, oznámila som to aj zákazníčkam. Boli rady, dokonca to uvítali, pretože sa báli koronavírusu a nikto nevedel, ako to dopadne. Ostala som doma a snažila som sa nájsť spôsob, ako získať aspoň časť stratenej tržby. Venovala som sa synovi-siedmakovi, ktorý nemohol chodiť do školy a dodnes sa doma dištančne vzdelávame," povedala.
Pani Janka mala prevádzku v 1. vlne zatvorenú do 11. mája, kedy mohla opäť otvoriť. Keďže platili prísne hygienické opatrenia, investovala asi 100 eur z vlastných zdrojov na ochranné pomôcky - ochranný štít, dezinfekcia, UV žiarič i rukavice. Rovnako to bolo aj v prípade pani Márie, akurát mala nižšie náklady na pomôcky. V salóne totiž pracuje viac kaderníčok, manikérka i kozmetička a spoločne sa na ne poskladali. Jednu to vyšlo asi 50 eur.
Obe nám povedali, že po májovom otvorení museli urobiť väčšie rozostupy medzi objednanými klientami z 2,5 na tri hodiny. Pol hodinu po každom venovali dezinfekcii, čo malo vplyv aj na tržby. „Začali postupne chodiť, leto bolo celkom fajn," hodnotí pani Janka.
V salóne, kde pracuje pani Mária, mali po májovom znovuotvorení aj špeciálny zošit. Zapisovali do neho príchod, odchod i telefónne číslo zákazníka pre prípad, že by im niekto oznámil pozitivitu na COVID-19. „Chceli sme mať prehľad o tom, ak by niekto ochorel a vedeli sme to dať vedieť ostatným. Našťastie, nikto z mojich klientov nebol pozitívny," zdôraznila.
Život z úspor a pomoc od štátu
S podnikaním súvisí aj prenájom priestorov, obe ich poctivo platia. Kaderníčka Mária nám potvrdila, že majiteľka salónu, jej i kolegyniam, nájomné úplne neodpustila. Vyšla im v ústrety v tom, že sa spolu zložili iba na náklady na udržanie prevádzky - voda, elektrina a znížený poplatok za nájom.
V prípade pani Janky to tak nebolo. Majiteľ priestorov jej odpustil polovicu nájomného, čo je 250 eur mesačne. Bolo to iba za apríl. Všetko si dodnes riadne platí. Na vyrovnanie straty z tržieb požiada o pomoc štát. V prvej vlne dostala za minuloročný marec 210 eur a za apríl 540 eur. V druhej vlne za december okolo 400 a za tohtoročný január 810 eur, teda sumu, čo dostávajú všetci, ktorí prišli o 100-percentné tržby.
Ľudia pracujúci v službách prišli o veľké tržby, keď ich porovnávajú s obdobím pred pandémiou. Aj keď sú dodnes naše obe respondentky doma a nepracujú, hovoria, že ostatné základy spojené s podnikaním si platia z úspor. Nepožiadali ani o odklad platieb do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Trošku si prilepšili predajom profesionálnych vecí, ale je to len zlomok z toho, čo stratili. „V 1. vlne to nebolo ani na pokrytie celých nákladov. Zlepšilo sa to trošku pred zatvorením v 2. vlne od 18. decembra. Stále to nie je ono, keďže nemôžem robiť ošetrenia pleti," hovorí kozmetička Janka.
Kadernícke či kozmetické salóny sú pre zlú epidemickú situáciu stále zatvorené a termín ich otvorenia je v nedohľadne. Minister zdravotníctva Marek Krajčí pre TV Markíza pred mesiacom (4. 2.) povedal, že kaderníčka môže prísť k vám domov a ostrihať vás.
Jeho výzvu pani Mária nepovažuje za správnu a odmieta ju. Odôvodňuje ju tým, že má povolenie od hygienika pracovať iba v sídle prevádzky a nie chodiť domov. „Musím chrániť seba i moje zákazníčky. Odmietam zobrať si peniaze od nich bez bločku a zaúčtovania v pokladni, ktorú má viazanú na prevádzku. Sú to tzv. čierne a neoddanené peniaze. Keby som to urobila, dopustila by som sa trestného činu," dodáva.
Majiteľka vinotéky: Mám otvorené iba pre to, aby ľudia na mňa nezabudli
Kríza spojená s koronavírusom zastihla aj malých majiteľov vinoték, ktorí si ich otvorili na sídliskách. Jednu sme našli v bratislavskej mestskej časti Dúbravka a jej majiteľka, pani Vlasta, nám porozprávala, ako prežila rok s covidom-19.
„Pri prvej vlne, pokiaľ sa rozhodlo, že víno je potravina, išiel predaj veľmi dobre. Predávala som ho zákazníkom za prísnych hygienických opatrení. Každý zazvonil, musel mať rúško a víno som mu predala cez dvere. V prvej vlne sme si mysleli, že táto situáciu bude trvať pár týždňov a všetko sa potom vráti do starých koľají. Ľudia mali peniaze, prácu. Nikomu by nezišlo na um, že to bude takto dlho trvať," rozhovorila sa pani Vlasta.
Priznala nám, že počas prvej vlny bola jej finančná situácia dobrá a predaj fungoval. Vysvetľuje si to tým, že boli obchody plné ľudí, ale reštaurácie a krčmy zatvorené, a tak sa darilo.
„Mála som aj inú prácu, ktorú som si našla popri predaji vína. Robila som upratovanie a čistiace práce a bola som schopná platiť všetky účty. Napriek tomu som požiadala banku o pozastavenie platenia úveru a elektrárne o päťmesačné znížene zálohy za elektrinu o sto eur. Takže som 400 eur mesačne neplatila za úver a 100 eur elektriku," konštatovala.
Negatívny zlom pre majiteľku sídliskovej vinotéky prišiel s druhom vlnou „koronakrízy". Práca navyše už nebola pre ňu aktuálna, pretože si za ňu našli náhradu. Musela začať splácať spomínaný úver a plnú zálohu za elektrinu.
„Samozrejme, musela som zaplatiť aj nedoplatok za január. Ľudí v mojom obchode ubudlo. Myslím si, že už nemajú peniaze, niektorí prišli aj o prácu. A tak si radšej kúpia potraviny a nie liter vína," poznamenala pani Vlasta.
Ako hovorí, situácia sa v jej prípade od leta zhoršila tak, že dnes už má problém uhradiť nájomné a musí hľadať financie z iných zdrojov. „Som konateľka spoločnosti s ručením obmedzeným. Nie som zamestnaná, mala som príjem aj z iných zdrojov, a preto nemám nárok na akúkoľvek podporu od štátu. Škoda, že nerobím na vlastnú firmu len jednu prácu a tou by bola vinotéka s obratom. Vtedy by som mala ňu nárok," vysvetlila.
Pani Vlasta nám potvrdila, že odvody do zdravotnej i sociálnej poisťovne si platí. Za rok, hoci mohla, nepožiadala o odklad. „Moja predajňa je otvorená len pre to, aby ľudia na mňa nezabudli a verní zákazníci neprišli o dobré víno," vyznala sa.
Spolumajiteľka reštaurácie: Odložené platby nás dobehli
Banskobystričanka Simona pracuje v gastronómii 13 rokov, ale vlastnú reštauráciu si otvorila s talianskym partnerom Massimom pred šiestimi rokmi. Aj ich zastihla kríza spojená s covidom-19 nepripravených, z nevedomosti, dokedy to bude trvať, požiadali o odklad odvodov a za plyn a elektriku platila reálnu spotrebu, nie zálohové platby.
„A to nám urobilo poriadny pokles v mesačných tržbách. Skrátili sme otváracie hodiny, mali sme otvorené iba do 15.00 h a nie až do 22.00 h. Chceli sme byť čo najmenej v kontakte s ľuďmi, báli sme sa koronavírusu a nevedeli sme si predstaviť, čo by sa stalo, keby sme ostali doma a zatvorili reštauráciu. Keďže sa napokon reštaurácie úplne zatvorili, prvú vlnu sme prežili s rozvozom jedál. Tešili sme sa z každej objednávky, vážili si každého zákazníka, dobre nám padli aj slová podpory z ich strany," konštatovala Simona.
V tejto banskobystrickej reštaurácii pripravujú iba talianske jedlá zo surovín dovezených z Apeninského polostrova. A tu vznikol druhý problém, ktorý však veľmi rýchlo vyriešili a vynašli sa. Keďže cesta za nákupom tovaru do Talianska neprichádzala do úvahy a už dochádzali aj finančné zdroje, začali sami vyrábať ravioli či tortellini.
„Priviedla nás k tomu aj negatívna skúsenosť. Massimo zažil v obchode na začiatku pandémie, kde bol kúpiť suroviny pre jedlá, nevraživé pohľady ľudí len pre to, že hovoril s kamarátom po taliansky. Môžem konštatovať, že prvú vlnu sme prežili síce zdraví, ale s nulou na účte. Vidina leta nás stále držala na nohách, veriac, že reštauráciu úplne nezatvoríme," spomína si Simona.
Druhým dychom dodáva, že odložené platby ju dobehli. Čosi ušetrili cez leto, ale Sociálna poisťovňa im po skončení odkladu automaticky stiahla z účtu dlžnú sumu.
„Poučená z jari, som už v 2. vlne nežiadala o žiadne odklady. Teraz platím všetky účty a odvody v riadnom termíne. Keď som žiadala o dotáciu od štátu, musela som zdokladovať, že mám všetko zaplatené. Nie odložené, inak by som ju nemohla nedostala," vysvetľuje Simona.
Od začiatku „koronakrízy" požiadala štát o tri dotácie, ale peniaze dodnes nedostala. Verí, že sa tak stane v čo najkratšom čase. Reštaurácia stále funguje, aj keď z úspor a malého zisku z predaja denného menu.
„Práca je teraz ťažšia, pretože ľudia sú väčšinou doma a varia si. Ak si predsa len objednajú, je to len menu s polievkou, resp. aj s dezertom. Nemáme žiadne veľké objednávky, na ktoré sme boli zvyknutí pred COVID-om. Zisk je iba pár eur, ktorý takmer celý minieme na náklady z rozvozu. Sme radi, keď sme na nule. Zisk už ani nehľadáme. Tešíme sa, že pri nás stoja stáli zákazníci a snažia sa nám pomôcť udržať nás nad vodou živých, nie bohatých," hovorí spolumajiteľka reštaurácie.
Na záver pridala pozitívnu skúsenosť s hygienikmi z regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorí prišli na kontrolu. „Počkali ma, kým prídem z rozvozu. Dovtedy všetko skontrolovali v interiéri. Zbytočne nikoho nezdržiavali, nebuzerovali a nehľadali niečo, za čo by nám dali pokutu. A aby sa nemuseli vracať, urobili nám aj kontrolu na opatrenia v súvislosti s koronavírusom," dodáva Simona.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
