S hlasmi opozície nemôžu rátať.
Vyzeralo to len na formalitu, napokon je z toho celkom slušná politická záplatka. Reč je o predĺžení núdzového stavu, o ktorom v stredu (24.2.) rozhodnú poslanci. Ak by ho nepodporilo aspoň 76 poslancov, s okamžitou platnosťou prestane platiť.
Už minulý týždeň sa začali objavovať hlasy z vnútra koalície, že niektorí poslanci budú mať problém zahlasovať za opätovné predĺženie núdzového stavu. Najprv to boli niektorí poslanci zo Sme rodina, neskôr aj predseda SaS Richard Sulík vyhlásil, že nevie garantovať všetky hlasy zo svojho klubu. Zneistení boli aj viacerí poslanci za stranu Za ľudí.
V utorok (23.2.) sa zdalo, že koaličná rada po svojom stretnutí problém zažehnala. Koaliční lídri sa totiž dohodli, že predĺženie núdzového stavu všetky koaličné kluby podporia. Za kladným stanoviskom malo stáť jeho presvedčivé zdôvodnenie, ktoré vypracovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a šéf rezortu práce Milan Krajniak. Ako prvé o tom informovali Hospodárske noviny.
Nečakaný problém skrížil koalícii plány
S nečakaným problémom, ktorý môže plány koalície zmariť, prišiel však predseda parlamentu Boris Kollár. Ten totiž vyhlásil, že sa veľmi ľahko môže stať, že na stredajšie hlasovanie nepríde potrebných 76 koaličných poslancov.
„Budeme mať asi problém dať 76 koaličných poslancov, takže budeme to naozaj počítať a keď to vyjde, tak to bude naozaj veľmi tesné," povedal Kollár.
Problém vysvetlil tým, že veľa poslancov je chorých a v karanténe. Ak by sa nepodarilo odsúhlasiť núdzový stav v pléne, budú podľa neho hľadať ďalšie riešenie. Plán B však zatiaľ podľa neho nie je, pretože rátajú s účasťou dostatočného počtu poslancov.
Koalícia sa v tomto nemôže spoľahnúť ani na opozičné strany. Tie garantujú, že za tento návrh určite nezahlasujú.
Čo by znamenal koniec núdzového stavu v praxi?
Čo by sa teda stalo, keby poslanci predĺženie núdzového stavu neodsúhlasia? V prvom rade s okamžitou platnosťou skončí.
V bežnom živote by prestal platiť zákaz vychádzania. Vláda by viac nemohla ani obmedzovať slobodu pohybu, či podmieniť niektoré cesty potrebou negatívneho testu.
„Nemohlo by sa zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať a rovnako by sa nemohla uložiť pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti alebo poskytovania sociálnych služieb," uviedol Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave.
Rovnako tak by nebolo možné nariadiť lekárom prácu v nemocniciach, prikázať nemocniciam reprofilizáciu lôžok, či vytvárať vakcinačné centrá. Vláda by nemohla ani spúšťať zrýchlené verejné obstarávania, hlavne na nákup zdravotníckeho materiálu.
Na druhej strane to neznamená, že by sa otvorili všetky obchody, reštaurácie a ostatné prevádzky. Naďalej by boli zakázané aj hromadné podujatia či bohoslužby. Ani povinnosť nosiť rúško by nezanikla. Ide totiž o opatrenia, ktoré spadajú pod vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva a tie nemajú nič spoločné s platnosťou núdzového stavu.
Naposledy sa núdzový stav predĺžil 8. februára o ďalších 40 dní, na základe novelizovanej legislatívy však musí toto predĺženie núdzového stavu odobriť aj parlament, najneskôr do 20 dní.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
