Rovnaký tím plánuje v budúcnosti tento výskum ešte rozšíriť na viac ľudí.
Ako dlho trvá imunita proti novému koronavírusu? To je otázka, na ktorú už dlhý čas hľadajú odpoveď vedci po celom svete.
Nový výskum, ktorý vyšiel v odbornom časopise Nature, poskytuje zatiaľ najsilnejší dôkaz, že imunitný systém si vírus „pamätá" a dokonca aj dlhší čas po odznení infekcie si naďalej zlepšuje kvalitu protilátok.
Protilátky, ktoré vznikli niekoľko mesiacov po odznení infekcie, preukázali zvýšenú schopnosť blokovať vírus SARS-CoV-2, vrátane jeho zmutovaných variánt.
Vedci zistili, že tieto zlepšené protilátky vytvárajú imunitné bunky, ktoré sa neustále vyvíjajú zrejme vďaka tomu, že sú dlhodobo vystavené zvyškom vírusu skrytým v črevách.
Na základe týchto zistení vedci predpokladajú, že keď sa uzdravený pacient nabudúce stretne s vírusom, bude reakcia jeho imunitného systému rýchlejšia a účinnejšia a zabráni tak opätovnej infekcii.
„Je to naozaj skvelá správa. Typ imunitnej reakcie, ktorý tu vidíme, by mohol potenciálne poskytnúť ochranu na pomerne dlhý čas tým, že by umožnil telu rýchlo a účinne reagovať na vírus po tom, čo mu bude znovu čeliť," píše vedci v štúdii.
Je známe, že protilátky, ktoré telo vytvára v reakcii na infekciu, zostávajú v krvnej plazme niekoľko týždňov alebo mesiacov, avšak časom ich hladina klesá.
Imunitný systém má totiž ešte lepší spôsob, ako sa vyrovnať s patogénmi. Namiesto toho, aby neustále vytváral protilátky, vytvára pamäťové B-bunky, ktoré patogén rozpoznajú a rýchlo dokážu vypustiť nové kolo protilátok, keď sa s ním stretnú druhýkrát.
Ako dobre však pamäť funguje, vždy závisí od patogénu. Aby výskumníci pochopili, ako je tomu v v prípade vírusu SARS-CoV-2, študovali protilátkovú odpoveď 87 ľudí v dvoch časových intervaloch. Jeden mesiac po infekcii a znovu o šesť mesiacov neskôr.
Okrem toho, čo tušili, že počet protilátok sa do šiestich mesiacov znížil, však spozorovali aj niečo iné.
Pamätové B-bunky pacientov, ktoré vyrábajú protilátky proti SARS-CoV-2, neklesali, ba v niektorých prípadoch dokonca mierne vzrástli.
Tieto bunky prešli mnohými kolami mutácií aj po tom, čo už infekcia zmizla. Vďaka tomu tomu boli protilátky, ktoré vytvárali, omnoho účinnejšie než tie pôvodné.
Ďalšie laboratórne experimenty ukázali, že táto nová sada protilátok sa lepšie dokáže prichytiť k vírusu a dokáže účinnejšie rozpoznať aj jeho zmutované verzie.
U siedmich zo 14 skúmaných ľudí tieto testy preukázali prítomnosť genetického materiálu SARS-CoV-2 a jeho proteínov v bunkách čriev.
Výskumníci zatiaľ nevedia, či sú tieto vírusové zvyšky stále infekčné, alebo sú to len pozostatky už dávno mŕtvych vírusov.
Rovnaký tím plánuje v budúcnosti tento výskum ešte rozšíriť na viac ľudí, aby vedci lepšie pochopili, akú úlohu môžu hrať časti vírusu ako v priebehu ochorenia, tak aj v imunite.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
