Jediné, od čoho sa vedia odraziť, sú skúsenosti s obdobnými koronavírusmi.
Európa hľadá cestu, ako sa postupne vrátiť k bežnému životu, vedci sa zase snažia zistiť, čím nás ešte pandémia prekvapí. Stále sa nevedia zhodnúť, či si človek vie vytvoriť proti koronavírusu silnú imunitu a či môže pomôcť letné počasie.
Doktori a vedci sa snažia prísť na to, čo nás v najbližších mesiacoch čaká a ako sa na to čo najlepšie pripraviť. Keďže je COVID-19 nové ochorenie, je ťažkou otázkou, akú imunitu vie organizmus jeho prekonaním získať. Jediné, od čoho sa vedia odraziť, sú skúsenosti s obdobnými koronavírusmi.
„Vieme iba, že sa v krvi dajú zistiť protilátky, ale nevieme, či to aj znamená, že sa nemôžete znova nakaziť a nevieme ani, koľko v tele vydržia, pri ochorení SARS či MERS to bol rok až tri," hovorí doktor Tom Wingfield z Liverpool School of Tropical Medicine (LSTM).
Ak by si telo vedelo vytvoriť dostatočnú imunitu, o to lepšie bude zvládať potenciálnu druhú vlnu ochorenia. Podľa doktora Wingfielda to znamená, že územia, ktoré to teraz zvládajú mimoriadne dobre, by sa mali pripraviť na najhoršie.
„To nie je len otázka štátov, ale celých území. Budú zasiahnuté zrejme až po tom, čo sa začnú všade uvoľňovať obmedzenia. O krátkodobej alebo dlhodobej imunite však budeme mať informácie až o niekoľko mesiacov," uvádza.
Koronavírus sa vie vyhnúť imunitnému systému napríklad aj tým, že mutuje, i keď podľa vedcov nemutuje tak rýchlo ako napríklad vírus chrípky. To je dobrá správa pre vývoj vakcíny, ktorú nebude potrebné tak často aktualizovať.
Mnohí tiež dúfajú, že epidémia povolí s príchodom leta na severnej pologuli. Spoliehajú sa pritom na koronavírusy, ktoré sú v našich končinách už roky a je potvrdené, že súvisia s počasím.
Viac sa dozviete v reportáži Ivany Miklánkovej.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
