Každý lekár musí byť pripravený pomáhať pacientom s novým vírusom, hovorí odborníčka.
Slovensko má už prvú stovku nakazených novým koronavírusom a podľa prepočtov vrchol epidémie ešte len príde.
Hlavná epidemiologička siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare Jana Skalová hovorí, ako dlho ešte musíme dodržiavať opatrenia a aké benefity môže súčasná situácia priniesť spoločnosti.
Podľa výpočtov Inštitútu zdravotnej politiky pri súčasných opatreniach ochorie 10 percent populácie Slovenska. Je to dobré alebo zlé číslo?
To číslo je veľmi dobré. Som však presvedčená, že bude určite väčšie. Ani číslo 30 až 40 percent by nebolo vôbec zlé. Znamenalo by to, že na COVID 19 ochorie toľko obyvateľov ako na bežné respiračné ochorenie, napríklad v roku 2018 na Slovensku.
Na ako dlho by ste vy odporučili vláde, aby zachovala súčasné preventívne opatrenia?
Podľa mňa by opatrenia mali zotrvať aspoň po dobu jeden až jeden a pol mesiaca bez prerušenia. Každé prerušenie by znamenalo krok späť a rýchly vývoj nových prípadov.
Máme zhruba dva mesiace na to, aby sme sa pripravili na vrchol epidémie. Je možné, aby sa nemocnica za 60 dní pripravila aj materiálne, aj ľudsky na stovky, možno tisícky pacientov?
Všetci pracujeme na tom, aby sme sa pripravili adekvátne podmienkam a danej situácii. V každej nemocnici pripravujeme plány reprofilizácie lôžok, v zmysle ktorých bude nemocnica rozdelená na infekčnú časť pre pacientov s podozrením na COVID 19 a na neinfekčnú časť pre ostatných pacientov. Zatiaľ v tejto prvej línii máme kontrolované vstupy pacientov do nemocníc a ich triedenie podľa klinických príznakov a cestovateľskej anamnézy, vrátane merania teploty a dotazníka.
Viete si predstaviť, že vaši lekári z rôznych oddelení budú pomáhať na infektológii? Je vôbec možné, aby lekár, napríklad urológ, gynekológ, pediater, slúžil a liečil ľudí nakazených koronavírusom?
V krízovej situácii to takto bude musieť byť. Iné riešenie nie je možné. Som presvedčená, že každý lekár to bude považovať za svoju povinnosť a pristúpi k tomu zodpovedne.
Ako najčastejšie dochádza k nákaze? V mestskej hromadnej doprave alebo v práci, škole, medzi rodinou?
K nákaze dôjde, ak sa zdravý človek stretne tvárou v tvár s človekom nakazeným týmto vírusom. Vstupnou bránou je nosová sliznica, ústna dutina i spojovka oka. Slznými kanálikmi sa vírusy dostanú na nosovú sliznicu, napríklad kýchnutím do tváre alebo cez kašeľ chorého a kde dôjde k infekcii. Nosová sliznica, vrátane dutiny ústnej, má špecifické miesta, tzv. receptory, na ktoré sa tento vírus prichytí a začne bunky našich slizníc využívať pre svoje rozmnožovanie, čo vedie k rozvoju infekcie dýchacích ciest. K tejto nákaze teda môže dôjsť hocikde - doma, v práci, v MHD, v škole, medzi rodinou.
Dôležitá je však prítomnosť chorého človeka, ktorý kašľaním, smrkaním a nezodpovedným prístupom šíri takúto nákazu do svojho okolia. Rovnako je dôležité dodržiavať hygienu rúk, pretože ak mám vírus na rukách po kontakte s niekým chorým, môžem si dotykmi na perách, nosa túto infekciu preniesť.
Majú sa báť ľudia, ktorí žijú v paneláku a ich sused je nakazený? Je vôbec možné, aby sa aj susedia navzájom nakazili? Samozrejme, za predpokladu, že sa nenavštevujú, len využívajú rovnaké vchodové dvere a výťah.
Platí, ako som už vyššie spomínala, môže ma nakaziť každý, kto je chorý, či je to sused v paneláku alebo z vedľajšieho bytu. Dôležitý je priamy kontakt s danou osobou tvárou v tvár. Ak je chorý sused v byte a ja s ním neprichádzam do kontaktu, vôbec sa nemusím báť.
Je možné, že počas tejto súčasnej epidémie sa dočkáme lieku prípadne vakcíny proti koronavírusu?
Myslím si, že by to bolo veľmi skoro. Reálne je to do roka, roka a pol.
Bola aj v minulosti podobná epidémia? Ak áno, ako dlho trvalo, kým nákaza vymizla?
Takýchto epidémií už bolo viac, trvali rozlične dlho a dnes sú často medializované a porovnávané s touto epidémiou. Myslím si, že táto epidémia nebude mať také následky na životoch ako veľké epidémie z minulosti. V súčasnosti ide skôr o veľké ekonomické následky, z ktorých sa budeme dlho liečiť. Hoci možno by stálo za zamyslenie, aby ľudia neprekračovali hranice vo vzťahu k prírode, zvieratám. Práve nerešpektovanie takýchto prirodzených hraníc a bariér vedie k prekročeniu medzidruhovej bariéry a vzniku ochorení, ktoré boli doteraz výsadou zvierat (napríklad, SARS, MERS, HIV, BSE, vtáčia-prasacia chrípka).
V súvislosti s touto epidémiou vnímam jeden dôležitý fakt, a to návrat k základným hygienickým zásadám, na ktoré sme zabudli a znovu objavujeme ich význam. Dokonca zastavenie prevádzky mnohých fabrík vo svete znamenalo už teraz výrazne zlepšenie kvality ovzdušia. Toto sú možno tie drobné benefity z tejto pandémie, ktoré nám príroda opätuje.
Mnohí sa spoliehajú na to, že prichádza jar a otepľuje sa. Vymizne vírus v teplom počasí?
Určite teplé počasie prispeje k podpore imunity a prirodzenému vymiznutiu vírusu, ktorému sa zhoršia podmienky na prežitie.
Ako sú na tom fajčiari? Sú rizikovou skupinou? Oplatí sa im prestať fajčiť hneď teraz?
Fajčiarom sa oplatí prestať fajčiť vždy, všade a najlepšie hneď. Určite fajčenie oslabuje imunitný systém a môže komplikovať priebeh tejto infekcie.
Doteraz sa hovorilo, že ohrození sú najmä starší ľudia, majú sa obávať aj mladšie ročníky?
Každý imunitne kompromitovaný jedinec je živnou pôdou pre tento vírus, bez ohľadu na vek. Preto pomáhajme chorým blízkym ľuďom a starajme sa o ich zdravie.
Jedna vec je osobná hygiena a vyhýbanie veľkému množstvu ľudí. Pomáha aj posilňovanie imunitného systému? Môže sa človek so silnou imunitou vyhnúť nákaze koronavírusom?
Samozrejme, že môže. Infekcia sa môže prejaviť vo veľmi miernej podobe, ktorú registrujeme ako slabú nádchu, ktorá nás len jemne vyrušuje.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
