Vysoké úrokové sadzby ešte len narobia problémy. Státisíce Slovákov totiž vďaka dlhším fixáciám stále žijú v období pred hypotekárnym zlomom. Najväčší nápor začne už o pár mesiacov, keďže na nové fixy bude musieť prejsť takmer polovica dlžníkov. Témy sa pred blížiacimi voľbami už začali chytať aj politici.
Vo februári minulého roka prišiel hypotekárny zlom. Po rokoch klesania úrokových sadzieb zrazu začali stúpať. Banky mesiac čo mesiac úroky pri hypotékach navyšovali, až kým narástli z necelého jedného nad hranicu štyroch percent.
Zhruba polovica dlžníkov však ešte žije v období extrémne nízkych úrokových sadzieb. Podľa NBS sa totiž v tomto roku postupne končí fixácia zhruba desiatim percentám a ďalším štyridsiatim v nasledujúcich dvoch rokoch.
V praxi to znamená, že približne 330-tisíc Slovákom výrazne porastú mesačné splátky. Napríklad, ak si klient zobral hypotéku v roku 2021 s 3-ročnou fixáciou, jeho splátka za hypotéku vzrastie v roku 2024 až o približne 53 percent. A to je zvýšenie nákladov v desiatkach až stovkách eur mesačne.
Táto téma už dostáva aj politický kontext. Opozičný Smer totiž avizuje, že v prípade jeho účasti v budúcej vláde zavedie tzv. bonifikáciu hypoték.
„To je modul, ktorý za našich vlád fungoval perfektne. Štát spoločne s bankami prispel tri percentá na tie úroky, dve percentá zaplatil štát a jedno percento zaplatila banka. My navrhujeme, aby tento program bol na päť rokov, predpokladáme, že po piatich rokoch sa situácia môže znovu zmeniť alebo ukľudniť a po piatich rokoch by sa to znovu prehodnotilo,“ uviedol Robert Fico.
Predseda Smeru zároveň dodal, že by to v rozpočte vykryl znovu zavedením bankového odvodu, ktorý by mal priniesť do štátnej kasy asi 400 miliónov eur.
Banky si uvedomujú zásadný skok pri úrokových sadzbách, na druhej strane však dodávajú, že len malé percento klientov bude mať so zvýšenými splátkami problém.
„Na základe dostupných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) úrokové sadzby úverov na bývanie od začiatku roka 2022 rastú pod vplyvom vývoja na finančných trhoch, čo v nasledujúcich rokoch ovplyvní aj výšku splátok refixovaných hypoték. Napriek tomu riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je pomerne nízke,“ uviedla Slovenská banková asociácia vo svojom stanovisku.
V prípade záujmu je asociácia otvorená diskutovať o téme vplyvu rastúcich úrokových sadzieb na refixované hypotéky na pôde Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet za účasti predstaviteľov NBS a ministerstva financií.
„Vzhľadom k tomu, že uvedená téma sa stáva predmetom predvolebnej kampane politickej strany, sa predstavitelia SBA nebudú stretávať s jednotlivými politickými stranami špeciálne v tomto období,“ avizovala asociácia, čim nepriamo reagovala na predstaviteľov Smeru.
Analytik nápad Smeru veľmi nevíta. Podľa neho by sa politici skôr mali zamerať na cielenú pomoc, nie na plošné rozdávanie.
„Aktuálne zvýšené sadzby majú pôvod v inflácii, robí sa všetko pre to, aby sme sa dostali na želaný stav, ktorý predstavujú 2% v strednodobom horizonte. Vláda by skôr mala cieliť svoju pomoc na ekonomicky najslabšie skupiny. Ak sa chce angažovať v bývaní, môže doriešiť nájomné bývanie,“ myslí si Matej Dobiš, výkonný riaditeľ Finančného kompasu.
Odborník vidí problém aj v zavedení bankového odvodu. Keďže banky s takýmto nákladom nerátajú, premietli by ho do svojich cenníkov.
„Iba nedávno bolo predstaviteľom bánk prisľúbené, dokonca formou memoranda so Slovenskou bankovou asociáciou, že bankový odvod nebude vláda opätovne zavádzať s cieľom naplniť tak výpadky vo verejných financiách. V konečnom dôsledku ide o peniaze, ktoré by banky museli niekde zohnať, keďže ich réžia aktuálne neráta s takýmto odvodom,“ doplnil Dobiš.
Analytici sa zhodujú, že ľudia by sa mali dopredu pripraviť na zmenu úrokovej sadzby. Ak im to finančná situácia dovoľuje, mali by si časť budúcej skládky odkladať.
„Jednak si zvyknú na to, že budú mať k dispozícii menej finančných prostriedkov a zároveň si vytvoria väčšiu finančnú rezervu, ktorú môžu v budúcnosti v nevyhnutných prípadoch využiť,“ odporučila Eva Šablová, riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk.
Ďalšou možnosťou je nadlžiť splatnosť úveru, čo však nemusí každému vyhovovať.
V praxi to bude znamenať, že ak si niekto požičal v roku 2018 sumu 200-tisíc eur, bude na konci fixácie jeho zostatok úveru 172 587 eur. Ak sa rozhodne úver predĺžiť opätovne na 30 rokov a zvolí si opäť 5-ročnú fixáciu, narastie v prípade najlacnejšej ponuky jeho splátka „iba“ o 122 eur, miesto 209 eur,“ dodal Dobiš.
Oslovili sme aj ostatné relevantné strany, ako by riešili výrazný nárast úrokových sadzieb. Strana SaS má v podstate podobný názor ako spomínaní analytici.
„Zvýšenie splátok hypoték po ukončení fixácie je síce nepríjemný zásah do rodinných rozpočtov, ale je to predvídateľný zásah a človek sa na neho vie pripraviť,“ uviedol Marián Viskupič, predseda finančného výboru.
Zároveň dodal, že klient sa s bankou vždy môže individuálne dohodnúť, aby zvýšenie splátok bolo akceptovateľné.
„Ak by štát a banky dotovali úroky, resp. časť splátok hypoték, je to situácia, že pomáhajú bohatším (tí, čo boli schopní dostať hypotéku) a skladať sa na to budú svojimi daňami a poplatkami aj chudobnejší ľudia, ktorí hypotéku nedostali a musia bývať v podnájmoch,“ podčiarkol Viskupič.
Riešením vysokých úrokových sadzieb by mali byť podľa hnutia Sme rodina nájomné byty. Ľudia, ktorým by totiž pre neschopnosť splácať zvýšené splátky hypoték hrozila strata bytu, by mali mať podľa neho možnosť požiadať štátnu agentúru, aby byt od banky prevzala do svojho vlastníctva.
V takomto byte by mohli ďalej bývať ako nájomníci za štátom regulované nájomné.
„A ak sa o niekoľko rokov situácia zmení, klesne úroková miera a on si znova vybaví hypotéku, môže agentúru požiadať, aby mu byt uvoľnila,“ vysvetlil Boris Kollár.
Stále najsilnejšie parlamentné hnutie by zasiahlo len v prípade, že by si banky neprimerane zvyšovali zisky. V takomto prípade by OĽANO pristúpilo k zdaneniu.
„Ak by dáta z monitoringu ukazovali, že dochádza k nadmernému obohacovaniu sa bánk prostredníctvom zvyšovania úrokového spreadu bánk (rozdielu medzi sadzbami úverov a vkladov) oproti stavu za našej vlády, takýto extenzívny zisk bánk zdaníme a z výnosu budeme dotovať úroky z hypoték ľuďom až do obnovenia trhovo-štandardnej situácie,“ uviedlo hnutie vo svojom stanovisku.
Progresívne Slovensko taktiež neoslovil nápad Smeru. Považuje ho totiž za nesystémový krok.
„Je kľúčové, aby vyššie úrokové sadzby neprimerane nezasiahli príjmovo slabšie domácnosti. Nebudeme to ale robiť nástrojmi sociálneho inžinierstva, ako je návrh na znovuzavedenie štátnej bonifikácie v podaní Smeru. Ale systémovými opatreniami, ktoré podporia príjmy obyvateľov a ochránia príjmovo slabších, ako napríklad príspevok na bývanie,“ odkazuje mimoparlamentné hnutie.
Progresívci však nevylučujú, že do pomoci ľuďom by zahrnuli aj banky.
„PS bude v dialógu s bankami hľadať opatrenia, ako uľahčiť ľuďom prechod na vyššie úrokové sadzby, vrátane primeraného odvodu od bánk,“ priblížilo PS.
KDH by zas svoju pomoc cielilo hlavne na mladých ľudí a rodiny.
„Sme za podporu prvého bývania, kde bude občan prihlásený na trvalý pobyt. Keďže si hypotéky berú najmä rodiny s príjmom, vidíme cielenú podporu zamestnancov v možnosti uplatniť si určitú časť úrokov v daňovom bonuse,“ vysvetlilo hnutie vo svojom stanovisku.
SNS sa nepáči kontrola NBS nad bankami.
„Jedna z prvých našich tém po voľbách bude kompletná zmena vedenia NBS a nastavenie platov, aby ľudia mali prístupnejšie bývanie vďaka nižším úrokom,“ odpísali národniari.
Ostatné strany na naše otázky nereagovali.
Inflácia začala klesať rýchlejšie. Pozrite si reportáž z Televíznych novín, ktorú sme odvysielali v stredu 15. júna:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
