Inflácia dosahuje rekordné hodnoty. Rast cien spôsobil, že väčšina Slovákov v potravinách šetrí, a to aj na úkor kvality kúpeného jedla. Kúpa kvalitného jedla je však investíciou do vlastného zdravia a vyššia cena zároveň nie je zárukou zdravej stravy.
So zlým stravovaním súvisí nejeden zdravotný problém. Zvýšený cholesterol, ako aj krvný tlak či obezita a cukrovka. Varovným signálom, že niečo nie je s naším jedlom v poriadku, môže byť aj nespavosť či nedostatok motivácie niečo robiť.
Dôležité je dbať na výber vhodných potravín a vyhradiť si dostatok času na aktívny pohyb a odpočinok. „Pretože prevencia je vždy lacnejšia ako liečba,“ hovorí odborníčka na zdravú výživu Petra Vadovičová.
Potravinársky chemik a certifikovaný výživový poradca Martin Masár podotýka, že vyššia cena potravín nie je vždy zárukou kvality. „Myslím si, že oveľa dôležitejšie z hľadiska zdravia je, aké typy potravín nakupujeme a nie to, či si vyberieme takú alebo onakú značku podľa ceny,“ vraví Masár.
Tvrdí, že sa aj v tejto náročnej dobe dá vyskladať poriadna strava, ktorá naše zdravie podporí bez toho, aby nás to stálo stovky eur navyše.
Masár nevidí žiaden problém v kúpe lacnejších, privátnych značiek rôznych obchodných reťazcov. „Musia taktiež spĺňať prísne bezpečnostné i kvalitatívne normy ako ‚značkové‘ produkty. Zameral by som sa skôr na zloženie jednotlivých potravín,“ radí.
Ak sú v obchode dva rovnako ochutené jogurty, zvoliť by sme si mali ten, ktorý obsahuje menej cukru a konzervantov a väčší podiel ovocia.
Podľa slov odborníka by malo byť bezpečné všetko jedlo, ktoré je v obchodoch dostupné.
Aj všeobecná lekárka Marcela Konczová súhlasí s tvrdením, že je dôležité sledovať zloženie potravín. Medzi tie lacnejšie spadajú napríklad potraviny s vysokým glykemickým indexom, ako je biela múka či biele pečivo. Ich jedenie by sa však nemalo stať pravidlom. „Vyústi to do nárastu kardiovaskulárnych ochorení, nárastu obezity či diabetu,“ hovorí Marcela Konczová.
V obchodoch nájdeme rôzne pomôcky, označenia navyše. Na Slovensku nájdeme napríklad Značku kvality, ktorá potvrdzuje, že viac ako 75 percent danej potraviny pochádza od nás. „Ak má potravina nadštandardné kvalitatívne parametre, môže byť označená zlatým logom Značka kvality Gold,“ dodáva Mesár.
Kvalitu vie tiež zaručiť, ak sa pri potravine vie spotrebiteľ dopátrať k informáciám o výrobcovi. Ak ide o renomovaného producenta, ktorý si na kvalite zakladá, mal by si zvoliť jeho produkt.
„Spotrebiteľ má tiež možnosť vyskúšať zaradiť BIO produkty. Sú síce drahšie, ale ich kúpou podporí napríklad lepšie životné podmienky zvierat, udržateľnejšiu produkciu potravín, zníženie zaťaženia životného prostredia postrekmi a vo výsledku teda aj o niečo kvalitnejšie potraviny,“ tvrdí odborník.
Popri cene potraviny je dôležité všímať si aj jej pôvod, vôňu, tvar a prípadne aj zrejúce procesy na potravine. Odborníčka Vadovičová však konštatuje, že niet nad dopestovanú potravinu u nás doma. „Myslím tým nie iba na Slovensku, ale aj vo vlastnej záhrade,“ dodáva.
V obchodoch často nájdeme za zvýhodnenú cenu potraviny s blížiacou sa dobou spotreby. Neoplatia sa však stále.
Medzi pojmami minimálna trvanlivosť a spotrebujte do treba rozlišovať, podotýka odborníčka Vadovičová.
„Pri minimálnej trvanlivosti jedlo ešte môžeme konzumovať, treba však byť opatrný a dbať na naše zmysly. Ak ste si otvorili potravinu, ktorá je už po dátume spotrebujte do, odporúčam nekonzumovať,“ radí Petra Vadovičová.
Pri šetrení je dôležitou záležitosťou tiež vyhadzovanie jedla. Človek by mal nakupovať iba toľko potravín, koľko skutočne stihne zjesť, dopĺňa Masár.
Masár upozorňuje, že potraviny ako med, káva, ryby, mäso a olivový olej sa často falšujú. Odporúča si preto priplatiť za kvalitu.
Jednou z potravín, na ktorej sa neoplatí šetriť, je podľa odborníčky Vadovičovej napríklad aj mlieko a mliečne výrobky. Trvanlivé mlieko má v obchodoch zvyčajne o čosi prijateľnejšiu cenovku než čerstvé. V tomto prípade je však zdravšie priplatiť si.
Mlieko a mliečne výrobky sú vďaka svojmu zloženiu vitamínov a minerálov jednou z komodít, ktoré pomáhajú zdraviu. Podľa slov Vadovičovej ide o vápnik, vitamín D, nenasýtené mastné kyseliny vrátane CLA a bioaktívne peptidy, ktoré sa uvoľňujú z mlieka v čreve počas trávenia.
Enzýmy mliečnych baktérií v syroch a vo fermentovaných potravinách, ako sú jogurty, kefír, acidofilné mlieko či bryndza, bránia vzniku rakoviny hrubého čreva. Je preto dobré zamerať sa na kvalitu jednotlivých výrobkov.
Ak obľubujete ovčie mlieko, odborníčka radí siahnuť skôr po ňom než po kravskom: „Je hustejšie a výživnejšie ako kravské, obsahuje takmer dvakrát viac bielkovín a tuku.“
Pri čerstvom mlieku však netreba zabúdať na dodržiavanie bezpečného skladovania a prevárania, aby sa zamedzilo rozšíreniu možných choroboplodných zárobkov, upozorňuje odborníčka na zdravú výživu.
„Základom ‚zdravej‘ stravy by mali byť určite klasické nespracované potraviny. Tie by mali tvoriť gro nášho jedálnička. Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny, dostatok kvalitných bielkovín - teda napríklad mäso, vajcia, mliečne výrobky, ale aj rastlinné alternatívy ako napríklad tofu, a rovnako by v nej nemali chýbať ani sacharidy, tuky a dostatok vlákniny,“ tvrdí odborník Masár.
Komplexné sacharidy spolu s vlákninou nájdeme napríklad v pečive, v ovsených vločkách či v iných obilninách, ale aj v celozrnnom pečive. Kvalitné a „zdravé“ tuky nájdeme v orechoch, tučných rybách a podobne.
„Naopak, spracované potraviny a polotovary by sme mali v našom jedálničku obmedziť. Ak na to človek má rozpočet, môže siahnuť po BIO potravinách,“ hovorí Masár.
„Medzi zdraviu prospešné potraviny taktiež zaraďujeme aj veľmi obľúbené fermentované potraviny, napríklad konzervované kvasením,“ radí Vadovičová. Hovorí napríklad o kyslej kapuste, nakladanej zelenine, tempehu či kokosových jogurtoch. Odporúča tiež hlivu ustricovú ako prebiotikum, teda výživu pre črevné baktérie.
Nejde len o fyzické zdravie. Jedlu, ktoré konzumujeme, je potrebné prikladať dostatočnú dôležitosť, aj čo sa týka našej psychiky.
Podľa klinických štúdií sa až 80 percent imunity, ale aj 90 percent serotonínu, teda hormónu šťastia, tvorí v našom tráviacom trakte, upozorňuje Vadovičová.
„Podľa výsledkov z výskumu je známe, že depresívne stavy sú spojené so zmenou, čiže nerovnováhou črevného mikrobiómu,“ hovorí odborníčka na výživu.
K téme si pozrite aj reportáž z Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
