Ak budú všetky európske štáty súhlasiť s embargom na ruskú ropu, dostanú peniaze na modernizáciu infraštruktúry. S takouto ponukou prišla Ursula von der Leyenová do Budapešti za Viktorom Orbánom. Maďarsko stále odmieta podporiť šiesty balík protiruských sankcií aj po tom, čo spolu s Českom a Slovenskom dostali výnimku a embargo môžu posunúť.
Analytička portálu Euractiv Irena Jenčová vysvetľuje, že v rokovaniach s Maďarskom nastal pokrok, no Únia má ešte možnosti, ako zaviesť sankcie a Orbána obísť. Podľa Jenčovej je možné, že Orbán vyjednáva a embargo na ropu podporí, keď Únia vyplatí Maďarskú zastavené eurofondy. Ak by sa aj podarilo zaviesť najtvrdšie sankcie, potrvá podľa expertky roky, kým ruská ekonomika „vykrváca“.
Európska únia sa má tento týždeň dohodnúť na embargu na ruskú ropu. Ursula von der Leyenová sa stretla aj s Viktorom Orbánom. Podarí sa jej ho presvedčiť?
Európska komisia zvažuje, že ponúkne vnútrozemským štátom východnej Európy viac peňazí na modernizáciu ropnej infraštruktúry v snahe presvedčiť ich, aby súhlasili s embargom na ruskú ropu, uviedol zdroj z EÚ v pondelok. Po stretnutí v maďarskom hlavnom meste Ursula von der Leyenová uviedla, že stretnutie bolo užitočné, ale je potrebná ďalšia práca, pričom sľúbila, že zvolá videostretnutie s regionálnymi hráčmi s cieľom posilniť regionálnu spoluprácu v oblasti ropnej infraštruktúry. Minister zahraničných vecí Maďarska po stretnutí tiež povedal, že sa dosiahol určitý pokrok, ale kým sa podarí dosiahnuť dohodu, treba ešte veľa prediskutovať.
Slovensko, Česko a Maďarsko dostanú výnimku a na odstrihnutie dostali dlhšie prechodné obdobie. Prečo ani to Orbánovi nestačí?
Predstavitelia EÚ tvrdia, že obavy týchto troch štátov sú legitímne a že na modernizáciu a rozšírenie ropovodov, ktoré by dodávali ropu z iných krajín EÚ, vynaložia viac, než sa pôvodne plánovalo. Podľa vnútorných zdrojov eurokomisie však nejde o miliardy eur, ale o rádovo menšie sumy. EÚ zadržiava Maďarsku 7,2 miliardy eur z prostriedkov EÚ na obnovu po pandémii COVID-19 pre obavy o dodržiavanie právneho štátu zo strany Orbánovej vlády. Je možné, že Budapešť sa možno pokúša spojiť rokovania o ropnom embargu s vyplatením zablokovaných finančných prostriedkov. Podľa zdrojov zvnútra komisie by týmto trom štátom mohli byť poskytnuté dodatočné financie a tieto peniaze by sa mohli použiť aj na modernizáciu ropných rafinérií vo východoeurópskych krajinách, z ktorých mnohé v súčasnosti dokážu spracovávať iba ruskú ropu.
Má Európska únia nejaké nástroje, ako zaviesť embargo na ropu aj bez súhlasu Maďarska?
V zásade sú dve ďalšie možnosti. Prvá, že Maďarsko embargo na ropu nepodporí, ale nebude ho vetovať. Druhá možnosť je, že členské štáty uvalia na dovoz ruskej ropy bilaterálne embargá. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa spolu s prezidentom Talianska vyjadrila, že Únia by mala upustiť od zásady jednomyseľného súhlasu všetkých členských štátov pri rozhodovaní o zahraničnej politike a zvlášť o sankciách, lebo to znemožňuje reagovať na ruský útok ohrozujúci mier na kontinente.
O koľko dolárov príde Rusko po uvalení embarga na ropu?
Plyn a ropa stále prúdia, aj keď vlády odsudzujú vojnu. Podľa výpočtov analytikov bruselského think-tanku Bruegel posiela EÚ do Ruska 450 miliónov dolárov denne na ropu a 400 miliónov dolárov denne na zemný plyn. EÚ v súčasnosti nakupuje polovicu zo 4,7 miliardy barelov denného vývozu ropy z Ruska.
Budú sankcie účinné?
Ak sa sankcie stanú realitou, Rusko bude mať málo alternatívnych krajín, ktorým môže predávať svoju energiu. Analytici očakávajú, že Rusko bude musieť v dôsledku embarga znížiť produkciu o približne dva milióny barelov denne, teda zhruba o 20 percent. Význam ropy v ruskej ekonomike stúpol od zavedenia finančných sankcií. Pre Rusko je hlavným zdrojom tvrdej meny a kľúčovým zdrojom financovania vojny. Štvrtina ruského exportu, čiže približne 1,2 miliardy barelov ropy denne, smeruje do krajín Spoločenstva nezávislých štátov, teda do viacerých krajín, ktoré boli kedysi v Sovietskom zväze. Zvyšnú ropu tak skúpia iba Čína a India, čo je spojené s oveľa vyššími nákladmi na dopravu. Presmerovanie ruskej ropy po mori do Číny a Indie by si vyžadovalo, aby tankery absolvovali týždňové cesty z Čierneho mora do Stredozemného mora a potom cez Suezský prieplav, kým by sa dostali do ázijských prístavov. Aj keby boli ceny dostatočne vysoké na to, aby sa takéto cesty vyplatili, mnohé lodné spoločnosti by sa pravdepodobne vyhýbali tejto mamutej úlohe zo strachu, že ich zasiahnu sankcie.
Ako posledný krok by bolo embargo na ruský plyn. Vidíte toto opatrenie reálne v najbližších mesiacoch?
Otázka zemného plynu je určite zložitá a Rusko dokázalo tento mesiac vypnúť plyn Poľsku a Bulharsku, keďže ho odmietli kúpiť za ruble. Vývoz zemného plynu sa riadi dlhodobými zmluvami, ktoré môžu využívať klauzuly „take-or-pay“ – krajina buď odoberie produkt, alebo zaplatí konkrétnu sumu, aj keď neberie plyn. Zatvorenie prístupu teda nie je len otázkou odmietnutia nákupu komodity. Nájsť alternatívny zdroj zemného plynu tiež nie je také jednoduché. Infraštruktúra na nahradenie dovozu zemného plynu z Ruska dovozom z iných krajín, ako sú USA, zatiaľ neexistuje v potrebnom rozsahu a zvýšená výroba a používanie zemného plynu by pravdepodobne vážne ohrozili klimatické ciele. Najväčšou otázkou je Nemecko, ktoré sa ako najväčšia európska ekonomika spolieha na ruský zemný plyn a tá zatiaľ sankcie na dovoz plynu odmieta. Teoreticky je cieľom sankcií odrezať zisky z ruského palivového priemyslu a zastaviť Putinovu vojnovú mašinériu vykrvácaním ruskej ekonomiky. Môže však trvať pomerne dlho, kým bude mať embargo EÚ takýto účinok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
