Rozdiel je však v tom, že v Česku podáva návrh na zrušenie strany vláda.
Hoci Generálna prokuratúra (GP) SR so svojou žalobou proti ĽSNS neuspela, neznamená to, že by v budúcnosti nemohla pripraviť novú. V diskusii na TABLET.TV to konštatoval publicista Juraj Hrabko.
„Máme príklad z Českej republiky, kde sa stalo niečo podobné. V Českej republike vláda na návrh ministerstva vnútra podala návrh na zrušenie Dělnickej strany. Tam to podáva vláda, nemajú tam generálneho prokurátora, ale štátneho žalobcu," povedal Hrabko.
„Súd tak isto návrh odmietol ako nedôvodný. Do pol roka česká vláda pripravila nový návrh a s týmto návrhom uspela. Na tom istom súde. Dělnická strana bola rozpustená," dodal. Slovenské súdy už v minulosti rozpustili Slovenskú Pospolitosť, tá však mala podľa Hrabka stanovy napísané spôsobom, ktorý jej zrušenie bez problémov umožnil. „To bola pre generálnu prokuratúru ľahká práca. Tak, ako sa z toho poučil Marian Kotleba a jeho strana, sa mal poučiť aj generálny prokurátor," poznamenal Hrabko.
Politický význam a dôsledky rozhodnutia senátu Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý 29. apríla zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽSNS, budú podľa Hrabka závažné.
„Kotleba a ĽSNS získali súdnu pečiatku o tom, že sú štandardnou demokratickou stranou. Okrem nich takúto súdnu pečiatku nemá žiadna iná strana. A tým sa z politického hľadiska zvyšuje aj jej, doteraz nulový, koaličný potenciál," povedal Hrabko.
Hoci by zrušenie parlamentnej politickej strany bolo politicky veľmi ťažkou témou, súd podľa Hrabka na politickú situáciu prihliadať nesmie. „Iste, v preferenciách sa pohybuje na tretej - štvrtej priečke, možno raz bude aj na druhej. Ale toto všetko súd nesmie brať do úvahy. Má posúdiť dôkazy, ktoré predloží žalobca a obhajoba. A tak to aj bolo. Ide o to, aby boli dôkazy presvedčivé. Rozpustenie politickej strany je veľmi vážna vec," poznamenal.
Zatiaľ čo argument súdu o tom, že sa dostatočne nepreukázalo riziko, že bude ĽSNS svoje ciele, ako je vystúpenie z EÚ a NATO, presadzovať protiprávnymi prostriedkami, Hrabko považuje za akceptovateľný, iný argument ho zarazil.
Riziko ohrozenia demokracie podľa súdu totiž nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.
Na otázku, či by antidemokratická strana ešte umožnila nejakému súdu rozhodovať o jej osude, ak by mala sama v parlamente väčšinu a mohla zmenou zákonov ovplyvniť formu existencie samotného súdu, Hrabko reagoval, že tento argument považuje skôr za „súdny úlet".
„Úlohou súdu je posudzovať návrh žalobcu alebo navrhovateľa a prípadné dôkazy, ktoré predloží. A zhodnotiť, či sú relevantné. Súd povedal, že relevantné nie sú. Ale toto je jednoducho úlet zo strany sudcov," povedal.
NS SR tiež zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská v tomto štádiu konania nepostačujú samé o sebe ako dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany.
„V tomto prípade, ktorý ste citovali, je argument súdu správny. Nie je nikomu zakázané, či už je to politická strana alebo občan, aby sa snažil o vystúpenie Slovenska z Európskej únie alebo NATO, ak je to v súlade s ústavou a zákonmi," reagoval Hrabko s poukazom na aktuálne prebiehajúci brexit.
„Generálna prokuratúra si teraz musí zanalyzovať rozhodnutie súdu, z neho sa bude dať vyčítať, ako súd rozmýšľal a postupoval. Treba si prejsť aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého pri takýchto prípadoch nie sú dôležité iba stanovy. Tie môžu byť v poriadku. Druhá vec je program a tretia samotná činnosť strany. Tá je dôležitá. A potom činnosť jej členov a sympatizantov, ak sa s ňou strana nevie vysporiadať," uzavrel Hrabko.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
