Česi nahradia osvedčené Gripeny výkonnými no drahými americkými strojmi F-35. Slovensko sa rozhodlo pre lacnejšie modernizované typy F-16. Obidva stroje sa pritom navzájom výborne dopĺňajú.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa čoraz viac tlačí na európskych spojencov zo Severoatlantickej aliancie (NATO), aby prevzali väčšiu úlohu pri ochrane starého kontinentu pred vonkajšími hrozbami.
Trump pritom nehovorí iba o navýšení výdavkov na obranu. Jedným zo základných princípov zahraničnej politiky, ktoré presadzuje, je „pomôž si sám a budeš mať pomoc“.
Počas prezidentskej kampane výslovne vyhlásil, že k obrane treba pristupovať aj inteligentne. Často uvádzal príklad Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktoré majú spoločný vzdušný priestor, spoločne chránený belgickými a holandskými vzdušnými silami. Podľa odborníkov aj mnohých politikov z oboch brehov rieky Morava je to ideálny model pre české a pre slovenské vzdušné sily. Na čom je táto myšlienka postavená v článku pre deník.cz zhrnul český vojenský analytik Jiří Vojáček.
Vlády v Českej republike a na Slovensku majú v súčasnosti úplne odlišné názory na niektoré základné aspekty medzinárodnej politiky, no po vypuknutí vojny na Ukrajine sa bezpečnostná situácia radikálne zmenila a spolupráca medzi oboma armádami je nielen podľa Vojáčka opäť na stole.
Vzdušné sily českej a slovenskej armády sú v procese hlbokej modernizácie. Česi sa rozhodli nahradiť osvedčené švédske stíhacie lietadlá Gripen drahými a výkonnými americkými strojmi F-35. Slovensko, ktoré pomohlo bojujúcej Ukrajine dodávkami svojich MiG-29, si potom objednalo F-16 zo Spojených štátov.
Pre možnú spoluprácu slovenského a českého letectva hovorí jeden zásadný fakt. Stroje F-35 a F-16 sa navzájom výborne dopĺňajú. Zatiaľ čo prvá menovaná stíhačka je modernejšia a využíva najpokročilejšie systémy, modernizované F-16 vynikajú najmä čo sa týka nízkych nákladov na ich používanie.
Vzdušné sily, ktoré prevádzkujú F-16, najčastejšie dopĺňajú svoje lietadlá práve typom F-35 (vo východnej Európe sú to najmä Poľsko a Rumunsko), pretože schopnosti F-35 dopĺňajú F-16 v najkritickejších oblastiach ako je dosah radaru, sieťové pripojenie, stealth a používanie najnovších typov munície.
Zatiaľ čo náklady na letovú hodinu F-16 sa pohybujú okolo 20-tisíc dolárov, náklady na letovú hodinu F-35 sú presne dvojnásobne vyššie. Vojáček tento rozdiel demonštruje na konkrétnom príklade.
Najbežnejšou úlohou armádnych stíhačiek je vyhľadávanie strojov, ktoré nereagujú, stratili spojenie alebo majú iné nepredvídané problémy.
Ak sa teda napríklad nad Šumavou stratí lietadlo a vyšle sa k nemu dvojica stíhačiek F-35, ak piloti civilné lietadlo nájdu, správne navedú a vrátia, a to všetko do hodiny, vojenský rozpočet to bude stáť zhruba dva milióny korún (80-tisíc USD).
Česi tak okrem síce výkonného no drahého stroja budú potrebovať aj iný typ „na každodennú prácu“. Asi najlepšie to svojím bonmotom vystihol americký generál Charles Q. Brown Jr., súčasný predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA: „Ani na Ferrari nechodíte do práce každý deň, beriete si ho len cez víkendy na výlety.“
Z uvedeného vyplýva, že Česko bude potrebovať k F-35 na bežnú každodennú prevádzku druhú, lacnejšiu platformu, na ktorej nebude krvácať vojenský rozpočet. Aj keď túto úlohu zatiaľ plnia Gripeny, súčasná zmluva medzi Českom a švédskym Saabom sa končí v roku 2027 a zatiaľ to podľa Vojáčka vyzerá tak, že nebude predĺžená.
Na druhej strane Slovensko, ktoré si objednáva populárne F-16 v najnovšej verzii Viper, by tieto stroje potrebovalo doplniť menším počtom výkonnejších typov s pokročilým radarom, ktoré môžu operovať nad slovensko-ukrajinskou hranicou ako improvizované stroje AWACS. To je podľa českého analytika presne to, čo F-35 ponúka.
Prípadné vytvorenie spoločnej letky je pritom z administratívneho hľadiska pomerne jednoduché. Keďže obidve krajiny sú súčasťou NATO, stačí uzavrieť jednoduchú medzinárodnú zmluvu.
Významní politickí predstavitelia aj vojenskí experti na oboch stranách hranice spoluprácu vítajú, a to nielen v oblasti letectva. Vojáček v tejto veci oslovil aj slovenské ministerstvo obrany, ktoré takúto možnosť do budúcnosti nevylúčilo.
„Prioritou Slovenska je pokračovať v spolupráci s Českou republikou, ako aj s ostatnými členmi, či už NATO, alebo EÚ. S Českou republikou máme nadštandardné bilaterálne vzťahy aj v oblasti obrany a bezpečnosti,“ odpovedalo.
Hoci české stíhačky Gripen už teraz pomáhajú strážiť nedotknuteľnosť slovenského neba, je dosť možné, že už o tri roky sa situácia obráti.
Prvé dodávky stíhačiek F-35 sa totiž majú začať najskôr v roku 2029, a to najprv na americkú leteckú základňu Eglin, kde sa budú najmenej dva roky preškoľovať prví českí piloti. Prvé F-35 sa teda do Českej republiky dostanú najskôr v roku 2031.
Preto sa na obzore pomaly objavuje možnosť, ktorú ministerstvo obrany dlho vylučovalo, a to, že český vzdušný priestor bude po určitý čas strážiť jedno zo spojeneckých vzdušných síl.
Keďže Slovensko bude mať v tom čase pravdepodobne dostatočný počet nových F-16, je pravdepodobné, že by sa Praha mohla obrátiť na Bratislavu so žiadosťou o pomoc.
Keďže české lietadlá teraz hliadkujú na Slovensku a slovenské lietadlá možno čoskoro budú hliadkovať v Českej republike, bolo by podľa Vojáčka logické túto spoluprácu ešte prehĺbiť, len čo obe vzdušné sily dostanú všetky objednané americké lietadlá.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o prvej slovenskej stíhačke F-16.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
