Nespadni! Neskáč! Nebež, lebo sa potkneš! Z detstva si tieto vety pamätá hádam každý z nás. Stoja za nimi zvyčajne obavy našich rodičov, že by sme si mohli ublížiť. Strachu však čelíme všetci. Výnimkou nie sú ani deti, ktoré sa s ním stretávajú už od útleho veku. A aj keď sú rôzne druhy strachu pre náš život prirodzené, tým najmenším s ich prekonávaním dokážeme pomôcť.
Strachy sú prirodzenou súčasťou nášho života, a to aj života detí. V mnohých prípadoch môžeme hovoriť o vývinových strachoch, ktoré vznikajú v určitom období života. Najmenšie deti sa väčšinou boja náhleho svetla, náhleho zvuku alebo odlúčenia od mamy.
Ako deti rastú a ich fantázia začína pracovať, začínajú mať strach z tmy a zo strašidiel. Deti vo veku od sedem do 12 rokov riešia aj rôzne prírodné katastrofy, často sa boja aj toho, že sa stane niečo ich blízkych alebo im samotným.
„Niekedy sa rodičia obávajú, či je to normálne, že má ich dieťa takýto strach. Je dôležité odlíšiť to, či ide o jeden z bežných strachov, s ktorými sa stretneme počas života, alebo či ide o obavy, ktoré nemajú reálnu príčinu a ovplyvňujú normálny život dieťaťa. Vtedy je dobré konzultovať to s odborníkom,“ poradila Petra Arslan Šinková, detská psychologička.
Je dôležité, aby rodičia deti počúvali, pretože keď ich budú počúvať, dozvedia sa o nich viac. Podľa odborníčky majú rodičia často pocit, že je to niečo, s čím netreba pracovať. Podceňovať strach detí však nie je dobré.
„Akokoľvek sa nám zdá byť strach detí smiešny, znamená veľmi veľa. Niektorému dieťaťu pomôže talizman, inému malé tlmené svetielko. Je veľmi potrebné, aby mu rodič dal nástroj, ako ten strach prekoná,“ uviedla Šinková.
„Je veľmi dôležité, aby rodičia stáli pri deťoch, vypočuli ich, dodali im odvahu, ale aby neriešili všetko za deti. Urobiť niečo samostatne je práve potrebné na to, aby prekonali samých seba, aby zistili, že majú v sebe odvahu. Tým rodičia pomáhajú budovať u detí psychickú odolnosť,“ dodala psychologička na záver.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
