Prešiel týždeň od tragického útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. „Kto zlyhal a sú naše deti v bezpečí?“ pýtajú sa Slováci.
Celým Slovenskom otriasla minulotýždňová vražda 51-ročnej zástupkyne riaditeľky a 18-ročnej študentky Alenky na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
Zamagurie stíchlo a uzavrelo sa do seba. Nikto neverí, že sa niečo také v regióne naozaj stalo. V šoku je celá krajina.
Na verejnosť sa dostáva stále množstvo nových informácií a mnohí sa pýtajú, kam sme sa ako spoločnosť dostali, keď je takého ohavného činu schopný 18-ročný študent.
Občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje psychologickú pomoc mladým ľuďom a pomáhalo aj na mieste tragédie, zaznamenalo nárast telefonátov a žiadostí o pomoc aj od tých, ktorí nie sú primárne poznačení týmto nešťastím.
„Tá tragédia má dosah na všetkých. A nejde len o mladých ľudí. Ide aj o učiteľov, rodičov, ktorí majú strach o svoje bezpečie a bezpečie svojich detí alebo žiakov. Majú obavy o bezpečnosť. Spôsobilo to takúto lavínu aj otázok, či sa robí všetko pre to, aby sa deti cítili v bezpečí,“ vysvetľuje psychologička Marta Marošová.
Títo ľudia potrebujú pri prežívaní takýchto pocitov hlavne oporu. Podľa Marošovej je potrebné nechať ľudí vyrozprávať sa, rešpektovať ich pocity a uistiť ich, že je v poriadku mať takéto obavy.
„Mnohí však cítia hnev, pýtajú sa, čo sa to vlastne deje a prečo sa to deje,“ priblížila.
Otázka tiež znie, kde sa v mladom človeku zobralo toľko agresivity. Psychologička vraví, že tá môže vychádzať z dlhodobej frustrácie, ktorá môže trvať aj niekoľko rokov.
„Človek s ňou nedokáže narábať a zároveň môže byť pridružená nejaká psychická diagnóza a okolie to vzdalo, pritom ten človek potrebuje podporu namiesto odmietania,“ vraví.
Počas víkendu sa vyjadrili aj psychológovia a psychiatri, ktorí apelujú na politikov, aby normalizovali svoje správanie. Podľa ich slov aj neslušná politická kultúra a ostrý jazyk vo verejnom priestore majú negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva.
Slovenská spoločnosť je polarizovaná a nekorektné vyjadrovanie politikov výrazne ovplyvňuje mladých.
„Cítia nerešpektovanie vo verejnom priestore. My sa potrebujeme navzájom rešpektovať, sme slobodná krajina, každý má nárok na svoj názor v rámci slušnosti a spoločenských noriem. Celé Slovensko potrebuje rešpekt,“ tvrdí psychologička.
O politickej kultúre a jej vplyve na mladých sa detailnejšie vyjadrila sociologička zo Slovenskej akadémie vied a členka Výboru pre deti a mládež Zuzana Kusá.
„Politici však na verejnú sféru pôsobia nielen legitimovaním hrubšieho vyjadrovania a ‚rýchlych‘ riešení problémov typu ‚pár faciek stačí‘, ale aj príkrym rozdeľovaním iných politikov a ich voličov na podporovateľov dobra a podporovateľov zla, podporovateľov demokracie a podporovateľov autoritárskeho spravovania spoločnosti. Rozširovanie takéhoto čiernobieleho pohľadu na spoločnosť prispieva k ďalšiemu rozdeľovaniu, odmietaniu a krutému zosmiešňovaniu tých či oných za ich názory,“ skonštatovala.
„Vyrastať v takejto nepohodovej a odmietavej atmosfére môže podnecovať mladých, najmä tých, ktorí trpia nejakým druhom neuznania k pohŕdaniu a nenávisti voči tým, ktorí im ‚nesiahajú ani po členky,‘“ dodala Kusá.
Podľa Marošovej deti však ovplyvňuje všetko. „Sú ako huby, ktoré nasávajú - sociálne siete, rodinné a sociálne prostredie. Nasávajú informácie, ale nemajú dostatočnú odolnosť, ako s nimi naložiť. Alebo nevedia rozlíšiť, čo je skutočnosť a čo manipulácia alebo irónia. Potrebujú mať pri sebe dospelú osobu, s ktorou to skonzultujú. A na druhej strane by mala stáť osoba, ktorá má nadhľad, dokáže si dieťa vypočuť a nezľahčuje to, vníma pocity a ukazuje tomu dieťaťu smer - čo áno a čo nie, a podajú pomocnú ruku,“ vraví Marošová.
Je dôležité poznamenať, že súčasný psychický stav detí a mládeže, ale aj dospelých, je následkom pandémie COVID-19.
„Obmedzila možnosti detí rozvíjať si kamarátske vzťahy, učiť sa v kolektíve ohľaduplnosti voči druhým, spolupracovať, vzájomne sa podporovať. Mnohým zúžila svet len na školské výkony, ktoré tak či tak dnes zdôrazňujeme až príliš a motivujeme žiakov aj školy, aby vzdelávanie a úspechy v školských predmetoch boli tou prvoradou vecou. A vzťahy medzi deťmi sú pritom zásadné pre psychické zdravie detí,“ priblížila sociologička.
Práve v tínedžerskom veku sa chcú cítiť prijato a cenne.
„Ak si ich spolužiaci či iní vrstovníci nevšímajú, ak ich odmietajú či sa im vysmievajú, môže to v nich prehlbovať smútok a hnev. Niektorí sa z nich vyliečia písaním poézie či hudbou, no v iných to vyostrí nenávisť, ktorú deštruktívne obracajú voči sebe a iní voči druhým,“ hovorí Kusá s tým, že v konkrétnom prípade, útoku v Spišskej Starej Vsi, zlyhal systém.
„Desivým spôsobom zlyhala komunikácia a spolupráca medzi inštitúciami a ich zodpovednými pracovníkmi. Je zarážajúce a nepochopiteľné, že vedenie gymnázia v Spišskej Starej Vsi nedostalo informácie o profile študenta, ktorý na ich školu prestupoval, zo škôl, ktoré predtým navštevoval, a od inštitúcií, ktoré jeho konanie riešili a nedostali informácie ani o jeho aktuálnom súdnom procese,“ ozrejmila odborníčka.
Zaráža ju tiež aj to, že pred 15 rokmi sa investovalo množstvo európskych prostriedkov do vytvorenia systému, ktorý by zhromažďoval komplexné informácie o žiakovi, ktoré by mohli byť k dispozícii príslušným školským autoritám.
„Predpokladám, že projekt sa hodil ‚do koša‘ z dôvodu ochrany osobných údajov žiakov a pre obavy zo zneužitia. Na druhej strane tu máme vytvorené ďalšie koordinačné a komunikačné systémy, ktoré by mohli aj pružnejšie plniť túto informačnú úlohu a zaistiť ochranu detí a pedagógov pred podobným nenávistným konaním,“ vysvetľuje.
Podľa sociologičky je ochrana detí pred rôznymi formami násilia na školskej pôde aj mimo nej už viac ako desať rokov témou obsiahnutou vo vládnych strategických dokumentoch a o čosi kratšie má aj reálnu organizačnú podobu a inštitucionálne zastrešenie.
„V každom kraji bolo utvorených viacero okresných koordinačných centier s osobami poverenými koordinovať výmenu informácií medzi školami, centrá psychologického poradenstva a prevencie políciou, lekármi, sociálnou kuratelou a hľadať spoločné riešenia problémov a pripravovať preventívne programy. Ako táto koordinácia funguje, v čom zlyháva, či je vôbec spolupráca inštitúcií ‚vymožiteľná‘, vieme veľmi málo, nie je to predmetom výskumu či vyhodnocovania, hoci ide a mohlo by ísť o veľmi dôležitú ochrannú sieť pred podobnými tragédiami,“ pokračuje.
Tragédia, pri ktorej vyhasli dva nevinné životy, môže podnietiť volania po zavedení rôznych bezpečnostných a kontrolných opatrení v školách vrátane zastavenia integračných programov, ktoré umožňujú vzdelávanie detí s rôznymi poruchami správania spoločne s ostatnými deťmi. Kusá si však myslí, že tieto riešenia by nemali dobré dôsledky.
„Už dnes školy majú viaceré povinnosti v súvislosti s bojom proti výskytu šikany a násilia na deťoch vrátane rozdelenia úloh, jasných postupov a spôsobov zapájania rodičov a príslušných špecialistov. Počet pomáhajúcich profesií v školách je však stále nedostatočný a spolupráca s externými inštitúciami, ktoré sú takisto personálne podvyživené, taktiež nie je garantovaná,“ dodala na záver.
Pomôcť vyrovnať sa s traumou, strachom a smútkom sa snažil študentom gymnázia v Spišskej Starej Vsi aj spišský diecézny biskup. Na Zamagurie povolali aj netradičného zvieracieho terapeuta:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
ON-LINE
Bratislavská mestská polícia zverejnila odporúčania k piatkovému protestu
Peter Bátor kritizuje nízky stupeň utajenia správy SIS
Prezident je pripravený prijať zástupcov opozície v budúcom týždni
