Andrej Danko by chcel zatočiť s neposlušnými poslancami. Plánuje navrhnúť pravidlo, že každý kto opustí stranu, by rovno prišiel o mandát. V Európskej únii by to bola skôr rarita. Zisťovali sme, či by na to našiel potrebnú podporu.
Stalo sa to už takmer každej strane. Igorovi Matovičovi odchádzali vzbúrenci pravidelne, pokope sa neudržali Za ľudí, Robertovi Ficovi sa odštiepil celý Hlas.
Aj súčasné volebné obdobie má prvých odpadlíkov – Ľubomír Galko prebehol od Slovenska k Demokratom, Viliam Tankó k PS-ku, kresťanskí demokrati prišli rovno o šéfku klubu.
„V tom parlamente, keď prídete do toho výkonu, tak niekedy sa jednoducho rozídete,“ hovorí nezaradená poslankyňa Martina Bajo Holečková.
„Toto sa stalo už každej jednej strane v histórii a stalo sa to aj KDH,“ priznáva šéf KDH Milan Majerský.
No a Andrej Danko stratil troch verných okolo Rudolfa Huliaka.
„Keď neprišlo k naplneniu sľubov, ktoré sme ľuďom dali, tak tam proste nemáme čo robiť,“ uviedol Huliak.
„Niektorí poslanci uveria v svoju jedinečnosť,“ myslí si Danko.
Predseda SNS sa rozhodol, že takýmto móresom by mal byť koniec. Zaviesť by chcel takzvaný imperatívny mandát – kto opustí stranu, nech príde o kreslo v národnej rade.
Na takúto zmenu však potrebuje 90 hlasov.
„Poslanec v súčasnosti nemôže byť viazaný pokynmi, nemôže byť sankcionovaný za to, že zmení stranícku príslušnosť, a nie je v zmysle imperatívneho mandátu ani odvolateľný svojimi voličmi. To znamená, že na to potrebujete zmeniť ústavu,“ vysvetľuje ústavný právnik z Právnickej fakulty UK Vincent Bujňák.
Šéf národniarov tému na koaličnej rade zatiaľ neotváral, no trvá na nej. Kedy s ním príde, nespresnil.
„Nie som si istý, že v tejto chvíli je objednávka spoločenská na to, aby to 90-kou prešlo,“ povedal podpredseda parlamentu Peter Žiga z Hlasu.
„Toto mi už pripadá akože naozaj také cárske Rusko, že spravíte z poslancov opičky,“ myslí si Igor Matovič (Slovensko).
„Treba o tom diskutovať, má to svoje pre a proti, nie je to čierno biele,“ uvádza poslanec Smeru-SD Michal Stuška.
„Poslanecký mandát by nemal byť imperatívny, som o tom presvedčený,“ pridáva sa Majerský.
„Ak politická strana financuje kampaň, prinesie poslancov do parlamentov a nesie plnú zodpovednosť a potom sa poslanec rozhodne, že odchádza, tak vzniká rôzne spektrum problémov,“ objasňuje svoj zámer Danko.
Opozícia návrh určite nepodporí. Zaznieva totiž argument, že je úlohou predsedu viesť stranu tak, aby mu poslanci neutekali.
„Keď máte takú stranu na jedno použitie alebo stranu jedného človeka, tak má veľkú tendenciu sa rozpadnúť, lebo ju vlastne nič nedrží pokope,“ uvádza poslanec Martin Dubéci (PS)
Nie je to potom ale veľký zdroj nestability a možno aj politických kšeftov?
„Preto je dôležité, aby sa kandidátky skladali z ľudí, ktorých spájajú nejaké hodnoty, ktorí naozaj nejdú iba pomôcť strane a vytiahnuť ich do parlamentu,“ uzatvára Branislav Gröhling, predseda SaS.
Prvky imperatívneho mandátu má v únii len Portugalsko, ale veľmi ho neuplatňuje. V európskom priestore ešte Ukrajina, kde je priamo v ústave.
Na Slovensku prišiel takto o mandát jediný poslanec. V roku 1996 to bol František Gaulieder z HZDS. Súdy neskôr konštatovali, že to bolo v rozpore s ústavou.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
