Vláda prekvapila nečakaným krokom. Od januára nevyhlási núdzový stav, ale zavádza nový pojem - mimoriadna situácia. Tá nastane, ak v niektorom okrese ostane vo výpovediach kritické množstvo lekárov. Okresné úrady im budú môcť predĺžiť výpovedné lehoty až o štyri mesiace, počas ktorých budú musieť pracovať.
Situácia sa vyostruje. Lekári neplánujú stiahnuť výpovede, ministerstvo nemieni ustúpiť.
Vláda nakoniec mimoriadne rokovala v nedeľu (8. 12.) a prijala uznesenie, ktorým sa chce poistiť pre prípad, že by od Nového roka hrozil kolaps nemocníc.
Uznesenie umožňuje okresným úradom vyhlásiť mimoriadnu situáciu, ak by v nemocnici hrozil veľký výpadok lekárov.
V takom prípade by lekári vo výpovediach museli do služby nastúpiť. Prísnejšie by sa kontrolovali aj PN-ky dotknutých lekárov.
Ak by nariadenie porušili, hrozí im väzenie.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško stále verí, že k mimoriadnej situácii nedôjde a do konca roka sa s odborármi dohodne.
Upokojuje, že aj keby sa nedohodli, mimoriadna situácia by hrozila len v 12 okresoch, teda kríza by nebola v celej krajine.
Najviac výpovedí je podaných v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Univerzitnej nemocnici Martin, fakultnej nemocnici v Žiline, univerzitnej nemocnici v Košiciach, fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, v popradskej a prešovskej nemocnici.
Vysoký počet výpovedí evidujú aj v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Podľa priebežných informácií v Trnave či Bojniciach podala výpovede viac ako polovica zamestnaných lekárov, v Nitre tretina.
Kritická situácia by mohla byť aj v nemocniciach v Trstenej, Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne.
Ako by mimoriadna situácia po prvom januári vyzerala v praxi?
Kľúčové na celom zákone je to, kedy bude vyhlásená mimoriadna situácia. Keď to urobia úrady ešte v decembri 2024, lekári budú stále vo výpovednej lehote.
„Ak by bola vyhlásená mimoriadna situácia a lekárovi zamestnanému v nemocnici na dotknutom území by v čase jej vyhlásenia neuplynula výpovedná doba, takýto lekár by nemohol bez rizika pokuty alebo trestného stíhania do novej práce nastúpiť. To platí aj pre už objednané dovolenky v Alpách či exotických destináciách,“ vysvetľuje právnik a lekár Peter Kováč.
To znamená, že keď si lekár už stihol dohodnúť nástup do novej práce od 1. januára 2025, nebude tam môcť nastúpiť. V starej nemocnici mu predĺžia výpovednú lehotu o 60 dní.
Podľa zákona sa to môže predĺžiť ešte raz o 60 dní.
Kováč dodáva, že existuje hierarchia hodnôt, pričom život a zdravie majú v právnom systéme najvyššie postavenie.
„Preto je prípustné v záujme ich ochrany zasiahnuť do iných práv. Nezdieľam názor Lekárskeho odborového združenia. Ak by sme sa ním totiž riadili ad absurdum, nemohla by vláda nariadiť zdravotníkom poskytovanie zdravotnej starostlivosti, napríklad ani v prípade živelnej pohromy,“ vysvetľuje Kováč.
Či takýto zákon naráža na ústavu, Kováč nevie vyhodnotiť. Počká si na rozhodnutie súdu.
Napätie medzi lekármi a vládou vypuklo po predstavení konsolidačného balíčka, ktorý siahol na valorizáciu platov lekárov.
Odborári zároveň vláde vyčítali ďalšie plánované kroky, napríklad transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti.
Rezort zdravotníctva si od toho sľuboval lepšie hospodárenie. Pod tlakom lekárov nakoniec tento krok stiahol.
Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský hovorí, že žiadajú systémové zmeny vrátane zavedenia poriadku vo financovaní nemocníc.
Na vysvetlenie použil príklad fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, kde operovali premiéra Roberta Fica, a súkromnej nemocnice v Handlovej, kde k samotnému útoku došlo.
Vysvetlil, že všetky tri zdravotné poisťovne platia fakultnej nemocnici menej peňazí za liečbu pacienta, ako platia súkromnej.
Najmenej platí poisťovňa Dôvera. Fakultnej nemocnici platí 2020 eur, nemocnici v Handlovej, ktorá je v rukách súkromnej spoločnosti Agel, platí 3618 eur.
Visolajský sa odvoláva na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
„Dlh FNsP Banská Bystrica je dnes približne 52 miliónov eur a nezastaviteľne narastá. Finančné skupiny, naopak, nezastaviteľne bohatnú a ich majitelia sa stávajú najbohatšími Slovákmi. Dokedy?“ uviedol Visolajský.
Minister Šaško sľúbil, že zavedie tzv. štandardizované zmluvy medzi nemocnicami a poisťovňami. Čiastočne by mali tento problém riešiť.
Podľa odborárov sa neplní ani požiadavka z memoranda o zavedení DRG systému. Minister Šaško sľúbil, že do parlamentu čoskoro prinesie štyri zákony, ktoré budú reagovať na požiadavky lekárov.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško pokračuje v rokovaniach s lekármi. Pozrite sa, či sa situácia posunula:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
