Oblasť Zemplína už roky trápi masívne znečistenie. Jeho pôvodcom je dnes už neexistujúca fabrika Chemko Strážske. Pokusov o zabránenie ekologickej katastrofe bolo v minulosti už niekoľko. S tým najnovším prišli dvaja nadšení stredoškoláci.
Kontaminovaná voda aj pôda je hrozbou pre široké okolie. V ohrození sú ľudia, zvieratá aj plodiny.
„Oblasti Strážskeho sa hovorí trojuholník smrti. V oblasti troch miest je vysoký výskyt niektorých ochorení a dosť veľa ľudí tam umiera na rakovinu,“ vraví Ladislav Štibrányi, vysokoškolský profesor a vedec.
Za problémy na Zemplíne môžu polychlórované bifenily, skrátene PCB. Sú pozostatkom z chemickej výroby v Strážskom. Fabrika už nefunguje dlhé roky, no s unikajúcimi PCB látkami sa v regióne pasujú dodnes.
„Unikali do ovzdušia, odtiaľ sa dostali do pôdy, do rastlín a potom do ľudí. Koncentrácia je nadštandardná. Polychlórované bifenily v takejto koncentrácii sa inde na Slovensku nenachádzajú,“ pokračuje odborník.
Vplyv PCB na ľudský organizmus sa neprejaví hneď. Látky dlhodobo kumulujú v tele a po čase vážne poškodia nervový a imunitný systém. Spôsobujú ochorenia pankreasu, pečene či štítnej žľazy. Zvyšujú aj výskyt onkologických ochorení. Najnovšie prieskumy dokonca ukazujú, že vysoká hladina PCB látok na Zemplíne ovplyvňuje aj plod, ktorý je ešte len v tele matky.
„Majú zmenšenú detskú žľazu. Tá zodpovedá za imunitu dieťaťa v tom najútlejšom veku. Tieto deti majú častejší sklon k alergickým ochoreniam alebo k opakujúcim sa infekciám hlavne dolných dýchacích ciest alebo zápalu stredného ucha,“ vysvetľuje Dana Jurečková, primárka pediatrického oddelenia nemocnice v Michalovciach.
Väčšina pokusov na vyriešenie tejto environmentálnej záťaže sa zameriavala na odstránenie sudov s PCB v areáli výrobcu. Len málo výskumov si však posvietilo na odstránenie týchto nebezpečných látok z okolitej pôdy.
Najnovšie sa tejto výzvy chopili dvaja stredoškoláci z východného Slovenska. Išli na to metódou mikrobiálne asistovanej remediácie stabilizovaných polychlorovaných bifenilov.
„Zobrali sme mikróby a aplikovali ich na aktívne uhlie. To slúžilo na to, aby nasalo samotné PCB z pôdy do seba a umožnilo baktériám ich rozložiť na menej škodlivé až neškodné látky,“ priblížil študent Jozef Jabczun.
„Unikátnosť našej metódy spočíva v tom, že sme využili prírodné materiály, čiže komponenty, ktoré už príroda sama pozná,“ doplnil druhý študent Alex Kanderka.
Odhodlaní stredoškoláci robili svoj výskum pod vedením docenta Pristaša priamo v univerzitných laboratóriách. „Väčšinou je to tak, že našich vysokoškolských študentov naháňame s tým, čo treba urobiť. Títo oveľa mladší, ale zapálenejší chalani prišli s vlastnými myšlienkami,“ hovorí docent.
Jedna vec je mať nápad, no druhá nájsť na jeho realizáciu financie. Aj to sa však Jozefovi a Alexovi podarilo.
„Tento projekt nás zaujal z viacerých dôvodov. Videli sme v ňom inšpiratívny príbeh mladých študentov a tiež potenciál k vyriešeniu PCB problému. Týmto projektom sa nám podarilo prepojiť nadšenie pre vedu, mladý talent i odbornú podporu, čo pre nás znamená dôkaz toho, že keď sa spojíme, spolu dokážeme viac,“ uviedla Katarína Šulíková, hovorkyňa spoločnosti Východoslovenská energetika, a. s.
Dvojica študentov má za sebou veľký kus práce a podaril sa im unikátny objav. Kým sa ich výskum prenesie z laboratória do praxe, prejde ešte nejaký čas.
„Síce sa tomuto projektu venujeme ako stredoškoláci, ale vidím obrovský potenciál v tom, že ak budeme v tejto problematike pokračovať, dokážeme túto metódu doviesť do úspešného konca. Možno aj raz a navždy vyriešime environmentálnu záťaž na východe Slovenska,“ verí Alex Kanderka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
