Narodili sa v krajine, kde sa žije slobodne a demokraticky. Sloboda ale ešte pred 35 rokmi nebola samozrejmosťou. Preto je veľmi dôležité, aby tento fakt chápala aj generácia, ktorá nezažila totalitu.
Slovenskí školáci sa o našich dejinách učia chronologicky a k udalostiam z novembra 1989 sa dostanú až v závere deviateho ročníka. Mnohí z nich o Nežnej revolúcii počujú prvýkrát až na hodine dejepisu.
Nájdu sa však aj takí, ktorí si informácie sami vyhľadajú alebo o minulosti diskutujú doma. Jedno však žiakov, s ktorými sme nakrúcali spája - život v socializme si nevie predstaviť žiaden z nich.
Významný dátum 17. november 1989 sa vyučuje až na konci deviateho ročníka, keďže sa dejiny vyučujú chronologicky. Dejiny súčasnosti sa teda vyučujú až na konci.
Želmíra Gdovcová, učiteľka dejepisu sa snaží tento dátum pripomínať všetkým deťom každý rok. Hovorí, že veľmi jej pomáhajú rodičia, či starí rodičia, ktorí komunikujú s deťmi dôležitosť tohto sviatku a rozprávajú o tom, čo zažili.
Sú však ale aj také domácnosti, ktoré deťom o 17. novembri nehovoria.
Silvia Porubänová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva si myslí, že mladí ľudia sa dostatočne nezaujímajú o históriu a najmä o udalosti pred rokom 1989.
„Teraz je otázkou, kto a čo je na vine. Veľkú medzeru vidím v systéme vzdelávania. Mladí ľudia sa až pomerne neskoro stretávajú s našimi novodobými dejinami,“ hovorí.
Učiteľka dejepisu dodáva, že mnohí študenti sú prekvapení, keď na hodinách dejepisu preberá udalosti zo 17. novembra 1989 a dodáva, že mnohí by boli radi za ďalšie hodiny o tejto téme.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
