Pripomíname si deň, kedy zvíťazila túžba po slobodnom živote. Sedemnásty november odštartoval Nežnú revolúciu, počas ktorej sme sa vymanili z totalitného režimu a zaradili sme sa medzi demokratické krajiny.
Deň boja za slobodu a demokraciu je v našej krajine štátnym sviatkom, mladým Slovákom ale po 34 rokoch tieto udalosti už veľa nehovoria.
O tom, čo sa udialo 17. novembra 1989 vypovedajú dochované archívne zábery. Na pokojnej študentskej demonštrácii v Prahe účastníci žiadali aj prepustenie politických väzňov či dodržiavanie ľudských práv. Kým polícia postupne uzatvárala ulice, študenti v tyle zapaľovali sviečky.
Po príchode ťažkoodencov polícia demonštráciu brutálne rozohnala. Výsledkom bolo viac ako 500 zranených, ale aj začiatok definitívneho konca komunistického režimu v Československu.
V nasledujúcich dňoch sa k ľuďom pridali umelci a ľudia v celej krajine postupne našli odvahu vyjsť na námestia na odpor voči všemocnému režimu. Séria nekrvavých udalostí vošla do dejín ako Nežná revolúcia.
V uliciach Bratislavy sme zisťovali, čo mladým tento pojem hovorí. „Ospravedlňujem sa, ale politika nie je moja sféra, takže k tomu neviem nič povedať,“ znela odpoveď mladíka. „Štrngalo sa kľúčmi, ale neviem presne detaily,“ povedala jedna z respondentiek. Podobne znela odpoveď iného mladého muža. „Tipujem, že bojovali za slobodu,“ pridal sa ďalší.
Výsledky ankety sme ukázali Silvii Porubänovej zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Bola z nich sklamaná. „Potvrdzuje to moju hypotézu, že to, čo sa udialo pred piatimi až dvadsiatimi rokmi pred naším narodením, vnímame ako beznádejnú minulosť,“ povedala.
Podľa Lukáša Priškina z OZ Zmúdri za nízky záujem o udalosti Nežnej revolúcie môže aj systém vyučovania dejepisu.
„Preberá sa chronologicky. Na základnej škole sa učia o Nežnej revolúcii až koncom deviateho ročníka, keď už majú žiaci dávno podané prihlášky na stredné školy a niekedy nie je ani čas to poriadne odučiť, lebo sa uzatvára celý školský rok,“ vysvetlil.
Prvú časť reportáže nájdete v priloženom videu hore. Druhú časť si môžete pozrieť na konci tohto článku.
Zisťovali sme aj to, ako sú mladí na to so znalosťami čias, v ktorých sme žili pred rokom 1989. „Počul som, že sme si nemohli kúpiť rifle, počúvať zahraničnú hudbu,“ povedal nám jeden z mladíkov.
Režim postavený na vláde jednej strany potláčal slobodu občanov. „Išlo o totalitný režim. Elementárne ľudské práva boli potlačené. Mladí ľudia si často neuvedomujú, že tu nebola sloboda pohybu, nebolo možné cestovať. Na opustenie krajiny ste mohli doplatiť životom,“ vraví Silvia Porubänová.
Mladých sme sa pýtali aj to, či by súčasný režim menili za prednovembrový. Nevedeli sa vyjadriť. „Žili celý život v demokracii. Vnímajú, že majú slobodu a nepovažujú ju za ohrozenú. Je to pre nich samozrejmosť,“ vysvetľuje Peter Jašek z Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa.
Pravdivo a zrozumiteľne pomáhajú pripomínať minulosť aj toľkokrát kritizované mimovládky či Ústav pamäti národa. My sme sa boli pozrieť na diskusiu, počas ktorej študenti videli film, v ktorom sa dvaja mladí ľudia rozhodujú, či emigrovať z komunistického Československa. Študenti podobné rozhodovanie považovali za nepredstaviteľné.
„Tomuto obdobiu sa venuje pomerne málo pozornosti. Je potrebné žiakom zdôrazňovať, že to, čo teraz máme a čo sme dosiahli 17. novembra 1989 nebolo ľahké,“ zdôraznil učiteľ dejepisu Rudolf Pažík. Silvia Porubänová však pripomína, že aktivita v tomto smere si vyžaduje aj istú mieru informovanosti.
Nižšie si môžete pozrieť druhú časť reportáže:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
