Stredoeurópsky čas predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a väčšina štátov Európy. Pôvodným motívom na zavedenie letného času boli energetické úspory.
V noci zo soboty 26. októbra na nedeľu 27. októbra sa skončí platnosť stredoeurópskeho letného času (SELČ). V nedeľu o tretej hodine ráno SELČ sa hodinky posunú o hodinu naspäť na druhú hodinu stredoeurópskeho času (SEČ). Víkendová noc tak bude o hodinu dlhšia.
Západ slnka i súmrak nastanú v nedeľu o hodinu skôr než v sobotu. V sobotu napríklad v Bratislave slnko vyjde o 7.28 h a zapadne o 17.42 h SELČ. V nedeľu však nastane východ slnka už o 6.29 h stredoeurópskeho času a západ o 16.40 SEČ.
Stredoeurópsky čas predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a väčšina štátov Európy. Pôvodným motívom na zavedenie letného času boli energetické úspory.
Prechodne ho niektoré krajiny využívali počas prvej svetovej vojny. Od 14. apríla 1916 to bolo Švédsko, neskôr aj Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Cez druhú svetovú vojnu zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný čas v Československu.
V súčasnej podobe sa letný čas začal zavádzať opäť v 70. rokoch 20. storočia. Ako prvé k tomuto kroku pristúpilo v roku 1976 Francúzsko. V Československu začal platiť od roku 1979 - práve v januári tohto roku zažila Československá socialistická republika vážnu energetickú krízu spôsobenú mimoriadne studeným počasím.
Letný čas sa pôvodne začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 už počas posledného marcového víkendu. Končil sa počas posledného septembrového víkendu. Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu, čo platí doteraz.
Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na druhej hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu. Letný čas sa využíva vo väčšine krajín Európy a na väčšine územia Kanady a Spojených štátov amerických. Na americkom kontinente platí až do nasledujúceho víkendu, teda do 3. novembra.
V súčasnosti sa úsporný efekt ukazuje ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času je lepšie využitie denného svetla v letnom období. Na Slovensku vďaka letnému času zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra, teda takmer polroka (napr. v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda v celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.
Stredoeurópsky čas sa niekedy nesprávne označuje za zimný čas. V skutočnosti je zimný čas prípad, keď sa hodinky posunú opačným smerom ako pri letnom čase, teda ukazujú o hodinu menej oproti reálnemu časovému pásmu. V Československu pokusne zaviedli zimný čas od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Ráno bolo počas zimy svetlo o hodinu skôr, no popoludní zapadalo slnko už okolo 15. hodiny.
Od svojho zavedenia má striedanie času odporcov argumentujúcich najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu z roku 2018 navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Diskusiu o tejto téme však prerušili krízy ako pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt, ktorý Rusko rozpútalo na Ukrajine.
Diskusiu o zrušení striedania času opäť otvorila katalánska Iniciatíva pre využívanie času a jej Manifest Európskej únie o politikách v oblasti času. V ňom iniciatíva apelovala pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu, aby sa politickí zástupcovia vrátili k pôvodnému prísľubu Európskej komisie a aby sa striedanie času skončilo v novom termíne v roku 2026.
Pozrite si aj reportáž o zmene času z marca:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
