Analytici vypočítali, že jednotkári zarábajú viac. Má to logické vysvetlenie. Jednotkári sa väčšinou hlásia na vysoké školy a tie im zaručia aj lepšie zárobky. Na celkovom úspechu na trhu práce sa podieľa aj sociálne prostredie, z ktorého dieťa pochádza. Čím horšie, tým viac zaostáva za rovesníkmi a má horšiu šancu uspieť.
Zmaturovať na jednotky sa oplatí. Najnovšia štúdia Inštitútu finančnej politiky ukazuje, že tí, ktorí zmaturovali na výbornú, zarábajú viac ako tí s horšími známkami.
Vysvetlenie sa opiera o viacero argumentov. Jednotkári majú šancu dostať sa na lepšie vysoké školy, ktoré im skôr zaručia aj dobre zarábajúce miesto. Zároveň je dôležitý faktor aj prostredie, v ktorom dieťa a mladý človek vyrastá.
Tí, ktorí dosahujú horšie výsledky v škole, sú zvyčajne aj zo sociálne slabšieho prostredia a ťažšie sa uplatňujú na trhu práce. Z tohto kruhu sa ťažko dostať.
Rezort školstva na štúdiu reaguje, že rozdiely medzi deťmi si uvedomuje a robí aj konkrétne kroky, ako ich zmierniť.
Na čo presne analytici prišli? Odhadujú, že o jeden percentuálny bod lepší výsledok zo slovenského jazyka a literatúry sa vo veku 25 až 33 rokov prejavuje mzdou vyššou o 0,41 percenta.
Lepšia maturita z cudzieho jazyka o jeden percentuálny bod sa spája so mzdou vyššou o 0,22 percenta.
Žiaci a žiačky maturujúci z matematiky zarábajú o 13 percent viac, výber náročnejšieho modelu cudzieho jazyka so sebou nesie nárast mzdy o 11 percent.
Najväčší vplyv je spôsobený tým, že lepší maturanti pokračujú na vysokú školu. Zároveň dodávajú, že maturita zo slovenského jazyka neoveruje len vedomosti z gramatiky, ale napríklad aj schopnosť učiť sa, analyticky riešiť netechnické úlohy či zapamätať si a aplikovať poznatky.
Je preto predpoklad, že študenti, ktorí to zvládajú na výbornú, sa potom vedia aj posúvať v pracovnom živote na vyššie pozície.
Mať dobré známky však nie je automatický recept na úspech. Závisí aj od rodiny, z ktorej deti pochádzajú. Tie najchudobnejšie, ktoré majú rovnaké výsledky ako žiaci z najbohatších rodín, zarábajú potom aj tak o desatinu menej.
„Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných komunít čelia mnohým výzvam, ktoré môžu brániť ich vzdelávacím úspechom vrátane obmedzeného prístupu k zdrojom, nedostatku podpory v domácom prostredí či negatívnych vplyvov na ich motiváciu a sebavedomie. Tieto faktory majú dlhodobý vplyv na ich schopnosť konkurovať na trhu práce,“ vysvetľuje rezort školstva.
Znižovanie rozdielov je pre ministerstvo jednou z priorít. Svedčia o tom podľa nich aj konkrétne kroky. Vydali metodickú príručku desegregácie vo výchove a vzdelávaní.
V tomto roku vytvorili Koncept monitorovania rizika segregácie, ktorý má systematicky sledovať segregáciu detí v školách. Minister školstva si uvedomuje aj to, že veľa chudobných detí zo segregovaných lokalít chodí do špeciálnych škôl. Následne majú nižšiu šancu dostať sa na strednú školu s maturitou.
„V roku 2025 bude spustený národný projekt, ktorého cieľom bude presunúť žiakov, ktorým bude mentálne postihnutie vylúčené, do hlavného prúdu vzdelávania cez pripravovaný systém adaptačných tried,“ uvádza rezort školstva.
Analytik z Inštitútu finančnej politiky Daniel Dujava pre TVNOVINY.sk hovorí, že je dokázané, že deti z chudobných rodín zaostávajú za rovesníkmi v momente nástupu na základnú školu.
„Podpisuje sa pod to nižšia účasť v predprimárnom vzdelávaní. Medzi ďalšie faktory patrí nižšia motivácia a fakt, že rodičia s nižšími príjmami nemajú kapacity deťom pomôcť a len s ťažkosťou sa snažia naplniť základné ľudské potreby domácnosti,“ konštatuje analytik.
Pod vysoké mzdy sa podpisujú ďalšie faktory. Dokazuje to fakt, že rovnako zle maturujúci študenti majú rôzne platy. Dujava to vysvetľuje na konkrétnych číslach.
„Žiaci, ktorí v roku 2011 zmaturovali medzi 10 percent najslabšími zo slovenského jazyka, zarábali v roku 2023 v priemere 1330 eur. Ale to bol iba priemer, najmenej šťastná štvrtina z nich zarábala menej ako 930 eur, ale tá najúspešnejšia štvrtina z týchto slabých žiakov zarábala viac ako 1660 eur,“ vysvetlil analytik.
Ukázal aj, ako sa darí tým najlepším. „Žiaci, ktorí v roku 2011 zmaturovali medzi 10 percent najlepšími zo slovenského jazyka, zarábali v roku 2023 v priemere 2030 eur. Ale opäť, to je priemer. Najmenej šťastná štvrtina z nich zarábala menej ako 1400 eur, najúspešnejšia štvrtina týchto dobrých žiakov zarábala viac ako 2830 eur,“ konštatuje Dujava.
Dokazuje to fakt, že rozdiely medzi mzdami sú omnoho väčšie, než by vedeli vysvetliť vedomosťami študentov, keď mali 18 až 19 rokov.
Analýza poukazuje aj na to, že dlhodobo sa výsledky žiakov znižujú v hodnotí PISA. Podľa Dujavu sa deti zhoršujú aj z iných krajín OECD, nielen zo Slovenska. „Jedným z často uvádzaných dôvodov je nižšia efektivita online vzdelávania počas COVID-u,“ dodáva odborník.
Na horšom vzdelaní sa podľa ministerstva stále podieľajú aj stereotypy najmä v prípade matematiky. Podľa výpočtov analytikov záujem dievčat o matematiku klesol za 14 rokov o viac než tretinu.
„V matematike ako vede, ale aj v ďalších prírodných vedách a v technike, často chýbajú ženské vzory. Ak dievčatá nevedia o ženách, ktoré sa presadili v matematike, prírodných vedách, boli úspešne pôsobiace v týchto oblastiach, je menej pravdepodobné, že sa budú samy považovať za potenciálne úspešné v týchto oblastiach,“ konštatuje rezort školstva.
Povinná matematika je stále v hre. Stredoškoláci s tým nesúhlasia. Najskôr by však bolo treba prekopať, čo sa u nás učí. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
