Autori štúdie prisudzujú autorstvo prvého kolesa takzvanej bolerázskej kultúre, ktorá je spojená práve so Slovenskom, hoci nie s jeho dnešným etnikom.
Vynález kolesa patrí medzi zásadné míľniky v histórii ľudstva, archeológovia sa však dodnes sporia o tom, kde presne vzniklo. Pracujú s tromi teóriami. Nová štúdia teraz prináša argumenty pre tú, ktorá pripisuje pôvod vynálezu územiu dnešného Slovenska, informuje portál Live Science.
Vynález kolesa spôsobil revolúciu, a to prakticky vo všetkom. Umožnil výrobu keramiky, ktorá zase umožnila dlhodobé a bezpečné ukladanie potravín, čo viedlo k tomu, že sa ľudia mohli lepšie združovať v mestách.
A tiež mohli s vozidlami ľahko prevážať prebytky poľnohospodárstva a výrobky, čo otvorilo dvere oveľa intenzívnejšiemu obchodu, než bolo možné do tej doby.
Prvé archeologické dôkazy o kolesách a vozidlách vybavených kolesami pochádzajú z obdobia eneolit alebo doba medená. V období medzi rokmi 5000 až 3000 pred naším letopočtom sa totiž začínajú objavovať archeologické nálezy, ktoré existenciu kola potvrdzujú. A to na mnohých miestach rýchlo po sebe, čo naznačuje, aký zásadný bol potenciál tejto technológie.
Existujú tri hlavné teórie o pôvode kolesa. Najčastejšie je jeho vznik spájaný s Mezopotámiou. Pravdepodobne však nešlo o súčasť prepravného prostriedku, ale hrnčiarsky kruh. Odtiaľ sa malo koleso šíriť ďalej, predovšetkým do Európy.
Ďalšia teória hovorí o dnešnom Turecku, konkrétne o území Pontského pohoria, ktoré sa rozprestiera pozdĺž čiernomorského pobrežia, kde vznikali grécke osady.
Posledná a najnovšia teória tvrdí, že sa koleso prvýkrát objavilo vďaka vynaliezavosti ľudí z Karpát. Jej autorom je americký historik Richard Bulliet, ktorý s ňou prišiel relatívne nedávno, v roku 2016.
Nielen preto je zatiaľ táto hypotéza považovaná za najmenej pravdepodobnú. Podľa neho súvisí vznik kolesa práve s kovom, ktorý definoval svoju dobu - s meďou.
Tento tvárny kov sa vtedy stával stále obľúbenejším a dopyt po ňom sa zvyšoval. A pretože ľudí v tom čase súčasne vďaka technickému pokroku pribúdalo, stávala sa meď aj menej dostupnou.
Baníci tak za ňou museli putovať hlbšie do dolov, pričom im v tom pomáhali práve vozidlá, myslí si Bulliet. S ich pomocou mohlo byť ľahšie ťažký náklad transportovať.
Práve tento vedec teraz vydal v odbornom časopise Royal Society Open Science spoločne s ďalšími kolegami – prevažne inžiniermi – štúdiu, kde navrhuje, ako mohol vznik kola na území dnešného Slovenska vyzerať.
Približne pred šiestimi tisíckami rokov prechádzal po vyšliapanej ceste v slovenskej časti Karpát muž. Za ním ležalo územie, kde oveľa neskôr vyrástla Trnava, pred ním sa zdvíhali chrbty Malých Karpát. Pred sebou tlačil niečo, čo nikto predtým ešte nemohol vidieť – vozidlo, ktoré sa pohybovalo na kolesách.
Tak vyzerá predstava amerických historikov a archeológov, ktorí sa pokúsili nájsť argumenty pre teóriu, že koleso vzniklo na území dnešného Slovenska.
Autori štúdie prisudzujú autorstvo prvého kolesa takzvanej bolerázskej kultúre, ktorá je spojená práve so Slovenskom, hoci nie s jeho dnešným etnikom – Slovania sa na toto územie dostali až v šiestom storočí po Kristovi.
Kľúčovým argumentom pre vedcov sú modely hlinených vozidiel objavených pri vykopávkach v karpatskej horskej oblasti východnej Európy
Analýza uhlíka-14 datuje vznik bolerázskej kultúry najneskôr do roku 3600 pred naším letopočtom. Naznačuje tiež, že v tom čase museli mať takéto vozíky pre túto kultúru významný kultúrny vplyv.
Tento výskum sa nedá pokladať za absolútny dôkaz toho, že koleso vzniklo práve na území Slovenska.
Aj keď v prospech teórie hovorí aj fakt, že vôbec najstaršie zachované drevené koleso bolo nájdené na území dnešného Slovinska, zvyšné argumenty nahrávajú skôr mezopotámskemu alebo čiernomorskému pôvodu. Tým hlavným je všeobecne vyššia technologická rozvinutosť tamojších kultúr.
V Bojnickom zámku našli pozostatky z čias pred Kristom aj dôkazy o stredovekom hrade. Viac sa dozviete z reportáže v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
