Súkromná stredná odborná škola v Trnave po tomto školskom roku končí. Napriek tomu, že sa o tom vedelo už pred jeho začiatkom, škola v septembri prijala vyše 100 nových prvákov. Kraj sa teraz snaží umiestniť stovky žiakov do iných škôl. Študenti sú v neistote, obávajú sa rozdielových skúšok a nahnevaní rodičia zvažujú ďalší postup, pričom nevylučujú právne kroky voči škole.
Škola, ktorá od roku 2006 vzdeláva budúcich kuchárov, čašníkov, kaderníkov či marketingových pracovníkov, končí. Tento školský rok je pre Súkromnú strednú odbornú školu Gos-Sk v Trnave, ktorá sídli na Ulici Ferka Urbánka, posledným. Škola totiž využíva pozemky patriace mestu, ktoré jej nepredĺžilo zmluvu o výpožičke.
Škola pritom tvrdí, že oficiálne stanovisko o neschválení žiadosti o predĺženie zmluvy nedostali dodnes a majú len list od majetkovej komisie spred takmer troch rokov, ktorá neodporúča mestskému zastupiteľstvu schváliť predĺženie doby výpožičky.
Definitívne rozhodnutie zastupiteľstva však podľa riaditeľa školy nedostali dodnes. „Ešte dňa 26. 2. 2024 sme poslali Mestu Trnava oficiálny list do podateľne, kde sme opätovne žiadali o predĺženie výpožičky. Žiadnu odpoveď sme nedostali,“ tvrdí Igor Šturdík.
Mesto argumentuje, že škola už 15 rokov vedela o tom, že sa bude musieť presťahovať. „O zmenu výpožičky z doby neurčitej na dobu určitú v roku 2010 sama požiadala. Mesto nevlastní žiadne priestory tohto druhu a nemá ani povinnosť poskytovať priestory či pozemky súkromným firmám na ich podnikateľské aktivity,“ uviedla Veronika Majtánová, hovorkyňa Mesta Trnava.
Cieľom mesta je teraz spojiť vlastníctvo budov a pozemkov a vytvoriť tam novú mestskú infraštruktúru. „Plánujeme tu rozšírenie parkovacích kapacít pre autobusovú a železničnú stanicu a výstavbu mestských nájomných bytov,“ priblížila Majtánová.
Škole sa nové priestory nájsť nepodarilo, a tak svoje brány na konci tohto školského roka zatvorí.
O konci školy sa však šuškalo už dlho. Definitívu sa však študenti a ich rodičia dozvedeli len začiatkom tohto mesiaca. Škola to pritom údajne mala na pláne oznámiť až na plenárnom rodičovskom združení v polovici novembra.
„S pár rodičmi sme sa zomkli, obtelefonovali sme sa navzájom a zatlačili na školu, aby bolo mimoriadne rodičovské združenie, kde vedenie školy vysvetlí, kedy a prečo bude škola končiť,“ hovorí Petra, matka jednej zo študentiek.
Hovorí, že rodičia chápu, že škola musí skončiť, no prekáža im, že sa o tom dozvedeli až teraz. „Ak by sme o tom vedeli skôr, my by sme si naše deti dávali z tej školy individuálne preč už vtedy. Klamali nás a zavádzali. Teraz nevieme, čo s našimi deťmi o rok bude,“ vraví nespokojná matka s tým, že rodičia aktuálne zvažujú ďalší postup, pričom nevylučujú právne kroky voči škole.
Takmer 300 študentov teraz čaká prestup inam. Väčšina z nich sa presunie na SOŠ obchodu a služieb v Trnave. Vyše 70 žiakov však umiestnia do školy v Galante a ďalších 12 do Senice.
Prerozdelenie žiakov rieši Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Ten zdôrazňuje, že to robí dobrovoľne.
„Žiadny zákon nehovorí o tom, že kraj je povinný zabezpečiť týmto študentom vzdelávanie. Zákon hovorí o tom, že zriaďovateľ súkromnej školy požiada ministerstvo školstva o vyradenie školy zo siete a v žiadosti uvedie, kde sa môžu deti umiestniť. My sme dostali žiadosť zo strany zriaďovateľa, či je možné tieto deti umiestniť v našich školách,“ uviedol Stanislav Pravda, riaditeľ odboru školstva Úradu TTSK.
Župa podľa neho rieši situáciu preventívne, pretože nemôže čakať, kým ministerstvo školstva vyradí súkromnú školu zo siete.
„My sme záchranári. Snažíme sa tu pomôcť. Reálne sa brány školy zatvoria, či už bude škola vyradená alebo nie. Keďže sú to občania nášho kraja, už dopredu sme si uvedomili situáciu, ktorá nastane, a dopredu začali riešiť tieto veci, pretože nechceme, aby ostalo 300 detí na dlažbe,“ tvrdí Pravda.
Hovorkyňa kraja Natália Petkáčová dodáva, že zaradiť takéto množstvo žiakov do iných škôl nie je len tak.
„Nie je to len o tom, že niekam umiestnime študentov. Pre nás sú to aj technické komplikácie. Rozširujeme učebne, robíme modernizácie, rekonštrukcie a úpravy, aby sa deti do tých škôl zmestili a, samozrejme, aj v nejakej kvalite,“ vraví.
Kraj tiež podotýka, že neoficiálne o konci školy vedel už pred rokom. „Ak by sa neotvorili prvé ročníky, nemuseli by sme teraz riešiť 300 žiakov, ale omnoho menej,“ poznamenala hovorkyňa.
Na otázku, prečo v septembri prijímali nových žiakov, sme sa obrátili aj na zriaďovateľa. Odpoveď je jednoduchá.
„Pretože inak by škola neprežila, veď to sú peniaze. Inak by sme museli prepustiť nejakých učiteľov a zamestnancov,“ konštatovala generálna riaditeľka Gos-Sk Janka Hečková.
„Ak by v škole skokovo klesol počet žiakov o približne 110, toľko je prvákov, škola by finančne neprežila ani do konca tohto školského roka,“ doplnil riaditeľ školy Igor Šturdík.
Prváci pri prijatí tiež nedostali žiadnu formálnu informáciu o tom, že po roku budú musieť prestúpiť inam.
„Celé roky sme robili dni otvorených dverí a inú reklamu formou inzercie, aby sme získali čo najvyšší počet žiakov do prvých ročníkov. Teraz sme mali robiť antikampaň, aby sa k nám nehlásili? Ak by sme žiakov a rodičov informovali po prijatí, bolo by to jedno, či by boli informovaní v júni alebo v októbri, len by sme šírili zbytočne paniku,“ argumentuje riaditeľ.
Šturdík zároveň priznáva, že reči o konci školy kolujú už dva roky. „Veľa žiakov aj ich rodičov sa na dni otvorených dverí pýtalo, či je pravda, že škola o rok končí. Sprevádzajúci učitelia im povedali, že je to pravda, ale že žiaci majú zaručené, že ich deti skončia v tom odbore, v ktorom začali,“ zdôraznil.
Pri prestupe na inú školu však musia žiaci popri formálnych a administratívnych záležitostiach splniť aj podmienku v podobe zvládnutia rozdielových skúšok. Práve z toho majú najväčšie obavy.
„Ak niekto skúšky nespraví, tak by sme skončili len s desaťročnou povinnou školskou dochádzkou, bez výučného listu či maturity,“ hovorí tretiačka Sofia.
Jej spolužiačka Paula dodáva, že v triede panuje neistota a napätie, keďže na novú školu ich preradia v maturitnom ročníku.
„Obávame sa, ako zmaturujeme s novými učiteľmi a s novým kolektívom. Ja osobne sa psychicky bojím, ako maturitný ročník zvládnem a ako sa s novými učiteľmi budem pripravovať na maturitu, keďže už skoro tri roky som zvyknutá na systém, ktorým nás pripravujú naši učitelia,“ vysvetľuje.
Rozdielové skúšky znepokojujú aj prváčku Dominiku. „Nebolo by dňa, keby niekto v triede nerozprával o ukončení školy. Samozrejme, že už teraz panujú obavy. Riaditeľ tvrdí, že rozdielové skúšky spraví každý. No nikto tomu neverí, a tak sa už niektorí žiaci poctivo pripravujú vrátane mňa,“ hovorí.
Zároveň si myslí, že množstvo prvákov by sa na školu nehlásilo a vybrali by si inú, ak by vedeli o tom, čo nastane.
To, či študenti zvládnu rozdielové skúšky, robí prirodzene vrásky na čele aj ich rodičom. Od ministerstva školstva by chceli výnimku, aby ich deti skúšky nemuseli absolvovať.
„Rodičia ani deti za túto situáciu nemôžu. My nežiadame individuálne o prestup. Toto je hromadné a my za to nemôžeme. Pre deti je to zbytočný tlak. Ak sa nedá robiť nič iné, súhlasíme s preradením na inú školu. Ale takto nemáme záruku, že naše deti prejdú na inú školu a doštudujú,“ sťažuje sa Paulina matka.
Stanislav Pravda potvrdil, že je naplánované rokovanie na ministerstve školstva, kde je jedným z bodov aj prestupová skúška.
„Chceme žiakom garantovať prestup, nikto nechce nikomu robiť problémy. Na druhej strane, ak budú pokračovať v štúdiu, budeme vyžadovať aj určitú vzdelanostnú úroveň,“ hovorí.
Z tlačového odboru rezortu školstva nám odpísali, že úspešne absolvovanie rozdielovej skúšky je zo zákona podmienkou pri prestupe na inú strednú školu.
„Obsah a rozsah rozdielovej skúšky určuje riaditeľ strednej školy, na ktorú žiak chce prestúpiť. Výnimku v prestupe žiaka strednej školy na inú strednú školu zákon neumožňuje,“ tvrdí ministerstvo.
V Stupave zo dňa na deň zatvorili škôlku. Mesto hovorí o havarijnom stave, rodičia za tým vidia niečo iné. Viac v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
