Upevniť postavenie štátneho jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku, ale aj odstrániť nejednoznačnosť výkladu niektorých ustanovení je zámerom návrhu novely zákona o štátnom jazyku. Jeho zaradenie do pripomienkového procesu avizovalo Ministerstvo kultúry.
„Cieľom zákona je tiež utvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie účinného štátneho dohľadu,“ vysvetlil rezort. Zároveň deklaroval, že novela bude rešpektovať medzinárodné zmluvy a potrebu rozvíjania národnostných jazykov menšín na Slovensku.
Nevyhnutná zmena zákona „v podstatných oblastiach jeho pôsobnosti“ vyplynula podľa ministerstva z aplikačnej praxe.
„Poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami, spôsobené obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút,“ uviedlo ministerstvo.
Zdôraznilo, že záväzné používanie štátneho jazyka ako jednotného prostriedku dorozumievania medzi občanmi Slovenskej republiky je základným predpokladom fungovania spoločenského, politického, kultúrneho a hospodárskeho života na území SR.
Novela zákona o štátnom jazyku bola zaradená do plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2024.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra sa k danému návrhu zatiaľ nevie presne vyjadriť. „Zatiaľ nám nie je známy obsah návrhu zákona, respektíve konkrétne znenie tých častí zákona o štátnom jazyku SR, ktoré majú byť predmetom doplnenia či zmien,“ uviedli z ústavu.
„Predbežná informácia, ktorú Ministerstvo kultúry SR prezentovalo, je zatiaľ pomerne všeobecná a deklaratívna. Myslíme si, že je potrebné počkať na zverejnenie konkrétneho návrhu úpravy zákona a v ideálnom prípade aj na otvorenie širšej diskusie pre odbornú a laickú verejnosť,“ dodali.
Podľa opozičnej SaS je novela nezmyslom. Zámer zaviesť pokuty za nepoužívanie kodifikovanej slovenčiny pre právnické aj fyzické osoby nepodporuje. Zákon je podľa strany namierený proti maďarskej menšine a Slovensko vracia do 90. rokov.
„Tento nacionalistický nadutý zákon obmedzoval a stále obmedzuje v mnohých prípadoch práva občanov Slovenskej republiky slobodne šíriť a prijímať informácie vo svojom jazyku a zasahuje aj do slobody ich podnikania,“ vyhlásil René Parák zo SaS.
Ku kritike zámeru sa pridal aj predseda strany Maďarské fórum, s ktorou SaS vytvorila platformu Pravicový blok, Zsolt Simon. Navrhovaná úprava je podľa neho zámerom celej vlády, nielen ministerstva kultúry, a zmena stupňuje napätie medzi komunitami.
Podľa Maďarskej aliancie je ochrana slovenčiny v súčasnom zákone o štátnom jazyku SR dostatočná, a tak nie je dôvod na jej sprísnenie.
„Dominancia štátneho jazyka je právne dostatočne, ba až nadmieru zabezpečená, nevidíme dôvod na sprísnenie ochrany slovenčiny,“ vyhlásil predseda Maďarskej aliancie László Gubík.
Avizované zmeny v zákone, zvýrazňujúce aj sprísnenie sankcií, môžu podľa Gubíka spôsobiť návrat napätia v slovensko-maďarskom spolužití z 90. rokov. Chápe snahu brániť národný jazyk voči silnejúcemu vplyvu amerikanizmov, myslí si však, že ministerstvo kultúry by v tomto smere malo skôr motivovať a apelovať na dodržiavanie spisovnej slovenčiny.
Vníma tiež vyjadrenia rezortu, že legislatívna úprava nie je namierená voči menšinovým jazykom. „Veríme, že je to tak, zároveň žiadame, aby v tejto otázke ministerstvo konzultovalo so splnomocnencom vlády SR pre národnostné menšiny Ákosom Horonym,“ dodal Gubík.
Predstavitelia Maďarskej aliancie sa zhodujú, že ak má prísť k novelizácii jazykového zákona, malo by ísť o modernú zmenu, ktorá nahradí jedným zákonom súčasné dva - o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín.
„Potrebujeme nový zákon, ktorý bude hovoriť o rovnoprávnom postavení úradných jazykov, teda by aj týmto spôsobom reflektoval používanie jazykov národnostných menšín ako úradných jazykov v obciach s príslušným zastúpením národnostných menšín,“ vysvetlil podpredseda Maďarskej aliancie Péter Őry. Príkladom pre Slovensko by mohlo byť podľa neho napríklad Slovinsko a jeho ústava.
Ministerstvo kultúry však tvrdí, že pripravovaná novela zákona o štátnom jazyku v žiadnom prípade nie je namierená proti menšinám. Legislatívne úpravy neobmedzia používanie jazykov národnostných menšín. Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová sa v stredu stretla s Györgym Gyimesim, aby zákon prediskutovali.
„Opäť sme v situácii, keď chce istá časť verejnosti, za výraznej podpory opozície, hrotiť situáciu a vzbudzovať vášne v súvislosti s národnostnou otázkou. Som preto veľmi rada, že György Gyimesi na stretnutí akceptoval naše argumenty a dôvody potreby novelizácie zákona o štátnom jazyku. Je z nich totiž zrejmé, že nejde o žiadny útok na akúkoľvek národnostnú menšinu, ale výhradne o ochranu nášho štátneho jazyka,“ uviedla Šimkovičová. Stretnutie zorganizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Gyimesi si myslí, že ministerstvo kultúry dolaďuje návrh novely, aby sa národnostných menšín negatívne nedotkol. Mal by im, naopak, poskytnúť dostatočnú ochranu pred rozširujúcim sa vplyvom amerikanizmov.
Rezort zdôraznil, že pokuty za porušenie jazykového zákona sa nebudú týkať fyzických osôb. To isté podľa neho platí aj pre dohľad nad dodržiavaním legislatívy.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o krokoch, ktoré Šimkovičová podnikla od jej nástupu do funkcie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
