O existencii kométy C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS sme ešte donedávna nevedeli, teraz je hlavnou hviezdou nočnej oblohy. K Zemi sa najviac priblížila 12. októbra, odvtedy sa už len vzďaľuje. To však neznamená koniec nebeského divadla, práve naopak.
Fanúšikovia nebeských úkazov majú v týchto dňoch dôvod na radosť. Je ním prelet mimoriadne jasnej kométy, ktorá dostala označenie C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS.
Tento vesmírny pútnik ašpiruje na najjasnejšiu kométu na našej oblohe za posledných 27 rokov, vďaka čomu si ho môžeme na večernej oblohe prezrieť aj zo Slovenska. Svedčí o tom aj záplava fotografií na sociálnych sieťach.
Ešte donedávna sme pritom o jej existencii nevedeli. Kométu objavili nezávisle od seba dve prehliadkové observatóriá. Systém ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System) v Južnej Afrike ju našiel ako malú hmlistú škvrnku 22. februára 2023.
Ten istý objekt sa podarilo spätne dohľadať v pozorovaní čínskeho observatória Zijin Shin alebo Tsuchinshan (v preklade Purpurová hora). Tamojší teleskop prvýkrát objekt zachytil už 9. januára 2023.
Spätne sa kométu podarilo nájsť aj na snímkach systému Zwicky Transient Facility z observatória Palomar neďaleko San Diega v Kalifornii, a to už z 22. decembra 2022.
Už vtedy prejavovala nevýraznú kometárnu aktivitu, čo definitívne potvrdilo, že nejde o asteroid, ale o kométu. V čase objavu bola od Slnka vzdialená približne miliardu kilometrov.
Uplynuli takmer dva roky a okrem vedcov sa teraz kométou môžu kochať aj bežní ľudia. Najskôr sa začala vo všetkej paráde aj so svojím zreteľným chvostom predvádzať pozorovateľom na južnej pologuli už v polovici septembra.
V piatok 27. septembra preletela najbližšie okolo Slnka (vo vzdialenosti takmer 59 miliónov kilometrov) a už začiatkom októbra ju niektorí šťastlivci mohli aj v našich končinách zachytiť ráno veľmi nízko nad východným obzorom.
Či kométa prežije prelet okolo Slnka, vedci dopredu povedať nevedeli. Nakoniec sa však nerozpadla.
„Kométy, ktoré sú z väčšiny tvorené ľadom, svoju existenciu najčastejšie končia rozpadom pri Slnku. To však často nevieme dopredu predpovedať, pretože nepoznáme ich presný tvar. Pri niektorých to vzhľadom na ich veľkosť vieme odhadnúť, pri niektorých je to otázne. Aj keď vďaka spektrografii na základe odrazu svetla vieme určiť ich zloženie, na to, aby sme poznali presný tvar kométy, by okolo nej musela preletieť sonda,“ vysvetlil astrofyzik Pavol Bobík z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Veľmi zaujímavá situácia nastala okolo 9. októbra, kedy sa kométa na svojej dráhe ocitla takmer na priamke medzi Zemou a Slnkom a vďaka rozptylu slnečného žiarenia na prachových časticiach v jej chvoste zjasnila natoľko, že ju bolo možné fotograficky zaznamenať na dennej oblohe.
„Je to jedna z najjasnejších komét za posledných 100 rokov. Minulý piatok dosiahla magnitúdu − 4,9, čo nemá ani Venuša či Jupiter, teda najjasnejšie objekty na nočnej oblohe. Pre porovnanie, Medzinárodná vesmírna stanica má jasnosť okolo − 4 magnitúdy. Keď k tomu pripočítame ešte chvost, ide o mimoriadne výrazný objekt,“ priblížil astrofyzik s tým, že samotné jadro kométy má priemer zhruba 2 kilometre a chvost je dlhý až 29 miliónov kilometrov.
K Zemi sa kométa najviac priblížila 12. októbra popoludní, a to na necelých 71 miliónov kilometrov. Odvtedy sa teda od nás kométa už len vzďaľuje a jej jasnosť bude pozvoľna slabnúť.
To však neznamená koniec nebeského divadla, práve naopak. Kométa sa totiž začala presúvať na tmavšiu oblohu a od 18. októbra prestane jej viditeľnosť rušiť svojím svitom Mesiac, ktorý po splne začne vychádzať čoraz neskôr.
Jedinou komplikáciou tak bude svetelné znečistenie z miest a nepredvídateľné počasie. Voľným okom na tmavej oblohe ďaleko od miest by mala byť pozorovateľná ešte do začiatku novembra 2024, malými ďalekohľadmi potom až do začiatku decembra 2024.
„Na Slovensku sú najlepším miestom na pozorovanie nočnej oblohy Poloniny, kde absentuje svetelný smog. Ideálne podmienky ponúka napríklad aj taký Lomnický štít. Jeho vrchol vyčnieva z oblakov, ktoré sú najčastejšou príčinou zhoršenej viditeľnosti,“ podotkol Bobík.
V týchto dňoch by mala byť kométa najlepšie pozorovateľná z nášho územia približne 3 hodiny po západe Slnka.
Všeobecne je potrebné sa na fotenie kométy vybaviť predovšetkým pevným statívom. Možno ju fotiť aj na mobily s nastaviteľnou dobou expozície, ktoré umožňujú manuálne doostrenie.
Krajšie fotky však budú vznikať pri fotení citlivým aparátom (ideálne plnoformátová zrkadlovka či bezzrkadlovka) a svetelným objektívom. V prvých dňoch – zhruba do 17. októbra – postačí fotiť krátke, rádovo iba sekundové expozície, radí portál Astro Novinky.
„Na peknú krajinkársku fotku kométy s objektívom s ohniskovou vzdialenosťou 50 mm a dobrou svetelnosťou postačí expozícia 5 sekúnd, aby snímku nerušil pohyb hviezd, pri ISO 1000-1600,“ uviedol pre TASR astrofotograf Marián Dujnič, ktorý popri snímkach vesmírnych objektov zvečňuje aj krajinky či vlaky.
Hneď ako sa kométa ocitne na tmavej oblohe, teda po splne, bude možné zaznamenať aj štruktúry v jej chvoste. K takému foteniu je už však potrebné pristupovať sofistikovanejšie a zvládnu to iba skúsení astrofotografi.
Ak máte možnosť a chuť zvečniť kométu C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS na fotografii, určite to nepremeškajte. Jej najbližší prelet v blízkosti našej planéty sa totiž uskutoční až o zhruba 80-tisíc rokov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
