Tunel Karpaty vláda zaradila medzi top priority. V ideálnom scenári by mohol byť hotový za 12 rokov. Dopravný analytik však krúti nad týmto rozhodnutím hlavou a hovorí, že to je príliš málo muziky za veľa peňazí.
Strategická investícia. Tak sa od stredy (21. 8.) nazýva stavba tunela Karpaty ako posledného chýbajúceho dielika nultého obchvatu Bratislavy. Schválila to na návrh ministra dopravy vláda.
„Veľký prínos má táto časť diaľnice najmä vo väzbe následne na rakúsku S8. Bolo by to najkratšie spojenie do Viedne. Zároveň pri dobudovaní D3, ktorá ide do Poľska, predpokladáme veľký nárast tranzitnej dopravy, ktorá by následne išla do Rakúska a išlo by to na Most Lanfranconi. Tam je predpoklad toho nárastu až na 240-tisíc kamiónov mesačne,“ hovorí minister dopravy Jozef Ráž.
Práve pojem strategická investícia úplne odstrihne aj skúmanie návratnosti takéhoto projektu Útvarom hodnoty za peniaze na ministerstve financií.
„Zákon o strategických investíciách vám dáva najväčší benefit v čase prípravy. Vieme benefitovať z toho, že môžeme požiadať rovno o stavebné povolenie, lebo územné rozhodnutie netreba. Výstavbu chceme niekedy okolo roku 2029,“ priblížil Ráž.
Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, toto nadšenie nezdieľa. Poukazuje na to, že za takmer dve miliardy by Slovensko mohlo získať oveľa viac kilometrov diaľnic, ktoré sú rozpracované oveľa lepšie.
„Je to škoda, že vláda sa vybrala touto cestou, priority sú niekde inde. Natíska sa otázka, či ideme urýchliť prípravu 13 kilometrov drahého úseku projektu, ktorý toho až tak veľa nerieši, namiesto toho, že za tú sumu by sme mohli postaviť veľmi rýchlo 60-kilometrový chýbajúci úsek R4,“ tvrdí.
Otáznik visí zatiaľ nad tým, či bude tento úsek zadarmo v rámci mestskej diaľnice alebo v rámci diaľničnej známky, alebo extra spoplatnený za jednorazový prejazd ako napríklad niektoré tunely v Švajčiarsku, ktoré za prejazd pýtajú napríklad 20 eur.
„Stále uvažujeme aj nad takzvaným vyňatím z diaľničnej siete v rámci mýta tým, že sa spoplatní separátne,“ hovorí minister.
„Tak nech si spočíta, koľko takýchto áut by si muselo kúpiť tento jednodňový prejazd za 20 eur. Ak by chcel získať 1,9 miliardy investičných nákladov, je to skrátka nenávratná investícia,“ reagoval Matej.
Tunel Karpaty by mohol priniesť pre motoristov cestujúcich cez Bratislavu ďalej na Rakúsko či Česko okrem časovej úspory aj odľahčenie preťažených úsekov diaľnice D1 na Prístavnom moste či na opačnej strane mesta na vjazde z Česka na D2, kde sú denne dlhé kolóny a vysoké intenzity dopravy. Či a kedy bude tento tunel reálny, ukáže proces príprav a stav štátnej kasy.
Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo však tvrdí, že na tunel Slovenská republika peniaze nemá a z európskych fondov ich ani nikdy mať nebude. Podľa Ráža je zase predbežné hovoriť o konkrétnych sumách, pretože začiatok verejného obstarávania a následná výstavba je otázkou ďalších rokov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
