Nadšenie a dobrá nálada sa z minúty na minútu zmenili na boj o život. Najznámejší slovenský hudobný festival Pohoda prerušila v piatok večer ničivá búrka. Prívalový dážď a hrozivá sila vetra neostala bez následkov a mnohí opisujú, že niečo také ešte nikdy nezažili. Po búrke na trenčianskom letisku neplánovane zasahoval aj tím psychológov. So Zuzanou Juránekovou, ktorá bola jeho súčasťou, sme sa rozprávali aj o tom, ako ľudia reagujú v život ohrozujúcich situáciách.
Tohtoročná Pohoda vyzerala ako všetky predtým. Dobrá nálada, ľudia z celého Slovenska aj zo zahraničia a zaujímavé koncerty. Odrazu prišla obrovská búrka a všetko sa zmenilo.
„Boli sme asi desiati v jednom stane, aby nám ho neodfúklo a upokojovali sme sa navzájom,“ opisuje desivé chvíle jedna z návštevníčok. „Stenou nám preletel ďalší stan, ktorý sa ocitol v našom stane. Celé sa to tu roztrhlo a spôsobilo to taký vír, ktorý nám vytrhol ďalšiu stranu,“ hovorí ďalší.
Zuzana zo psychologickej poradne IPčko bola na festivale ako návštevníčka. Keď sa skončila ničivá búrka, s kolegami vyrazili medzi ľudí a začali im pomáhať.
„Urobenie veľmi krátkodobého plánu, čo v tej chvíli potrebujú, kde sa cítia bezpečne, aké informácie by potrebovali. Upokojiť situáciu a zastabilizovať toho človeka,“ vymenúva, s čím začala pomáhať vystrašeným návštevníkom Zuzana Juráneková.
Kalamita najviac poznačila ľudí, ktorí boli pod spadnutým stanom. „Cítili úzkosť z toho, čo sa udialo,“ vraví Zuzana.
Situácia pripomínala tragédiu z roku 2009, keď pri podobnej búrke na festivale zahynuli dvaja mladí ľudia. Niektorí účastníci tohtoročnej Pohody to zažili aj vtedy. „Ako keby sa vrátili do prežívania tej minulosti, bolo to pre nich nepredstaviteľné,“ opisuje psychologička.
Areálom sa po búrke podľa Zuzany šírila ľudskosť návštevníkov. „Všetci si pomáhali, snažili sa, bola tam vidieť veľká solidarita,“ súhlasí jedna z účastníčok.
Jednou z reakcií na krízovú situáciu však môže byť aj útok. „V snahe, aby sme prežili, aby sme sa vyrovnali s tým, čo zažívame, vieme aj útočiť. Môže to byť fyzický útok aj verbálny,“ vysvetľuje odborníčka.
Ďalším spôsobom reakcie môže byť podľa nej zamrznutie či paralýza. „Človek vníma, že sa niečo okolo neho deje, počuje zvuky, hlasy, ale nie je schopný sa posunúť ani len o krok,“ tvrdí Zuzana.
Niektorí ľudia sa potrebujú v krízových situáciách rozpohybovať a niečo robiť. Podstatné podľa psychologičky je, aby takíto ľudia mali možnosť robiť niečo užitočné.
Zuzana Juráneková podotýka, že na extrémne stresovú situáciu môže telo reagovať až akýmsi kolapsom. „Vtedy potrebujeme naozaj tú zdravotnú pomoc,ׅ“ uzavrela.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
