Po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta sa dočasným šéfom parlamentu stal Peter Žiga. Nového predsedu si parlament ešte nezvolil. Dôvodom sú nezhody medzi SNS a Hlasom. Politológovia tvrdia, že národniari nemajú na post žiaden nárok.
Slovensko už viac ako tri mesiace nemá šéfa parlamentu. Ide pritom o druhého najvyššieho ústavného činiteľa po hlave štátu.
Stolička sa vyprázdnila oficiálne 7. apríla, keď bol Peter Pellegrini vyhlásený za víťaza prezidentských volieb a o funkciu predsedu Národnej rady prišiel.
Nového šéfa si parlament stále nevybral. Dočasne je vedením poverený jeho podpredseda Peter Žiga.
Dôvodom, prečo to tak stále je, sú trenice medzi SNS a Hlasom. Obe strany si na post nárokujú.
Odborníci poukazujú, že sme donedávna boli v absurdnej situácii. Po atentáte sme mali práceneschopného premiéra a nemali šéfa parlamentu.
Národná rada zatiaľ nemá v programe voliť nového predsedu. „Voľba predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je politickým rozhodnutím, ktoré závisí od dohody predstaviteľov koaličných strán. Keď k takej dohode dôjde, príslušný bod sa dostane na program rokovania NR SR,“ reagoval komunikačný odbor parlamentu.
Podľa politológa Tomáša Jahelku z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity je zarážajúce, že tri mesiace nemáme šéfa parlamentu. Nebránia tomu podľa neho žiadne objektívne príčiny.
Pridáva sa aj politológ Radoslav Štefančík, ktorý hovorí, že je to hanba. Koalícia podľa neho vládne niekoľko mesiacov v politickom provizóriu.
Nestotožňuje sa s argumentáciou Andreja Danka, že SNS vyjadrila Pellegrinimu podporu v prezidentských voľbách, a preto majú národniari nárok na post šéfa parlamentu.
„Peter Pellegrini by zvíťazil aj bez verbálnej podpory SNS. Volič SNS by nevolil Korčoka, takže má v tom jasno aj bez toho, aby mu pomocný lístoček posielal Andrej Danko,“ myslí si Štefančík.
Pokračuje, že práve naopak, a SNS môže byť Hlasu vďačná. „SNS môže byť rada, že je vládnou stranou, pretože po parlamentných voľbách tu okrem aktuálnej vládnej koalície existovala možnosť, že Hlas vytvorí vládu bez SNS. Takže výrok ,bozkávam vás všade‘ by mal byť adresovaný Andrejom Dankom súčasnému prezidentovi, a nie naopak,“ konštatuje politológ.
Jahelka ešte pripomína, že v parlamentnej demokracii si strany v koalícii rozdelia posty v rámci výkonnej a zákonodarnej moci.
„Dokonca existuje dokument, koaličná zmluva, ktorá hovorí o týchto skutočnostiach. Post predsedu parlamentu patrí v tomto kontexte strane Hlas. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by zrazu funkcia predseda parlamentu mala patriť SNS, najmenšej a najslabšej strane vládnej koalície,“ upozorňuje Jahelka.
Tiež dodáva, že prezident je volený občanmi, nie politickými stranami.
„Z argumentačnej ,logiky‘ SNS potom jasne vyplýva, že súčasného prezidenta, ktorý má byť prezidentom štátu a jeho občanov, vníma ako nominanta vládnej koalície, ako politika Hlasu, ktorý v podstate nie je prezidentom republiky, ale prezidentom vládnej koalície,“ dodáva.
Takéto myslenie je podľa Jahelku absurdné a bez chápania postavenia prezidenta v demokratickej krajine.
Najväčšia strana v koalícii Smer sa podľa Štefančíka správa v tomto konflikte pragmaticky.
„V Smere vedia, že Andrej Danko je niekedy ako neriadená strela. Preto mu vychádzajú v ústrety. Radšej mať šéfa SNS uspokojeného ako neukojeného. Ale určitú mieru snahy o poníženie Hlasu tam vidím. Smer totiž niekedy robí presný opak, ako to prezentuje prezident Pellegrini,“ odkazuje Štefančík.
Podľa Jahelku môže navonok Smer pôsobiť ako stabilný prvok koalície, zatiaľ čo zvyšné dve strany sa hádajú. Smer to môže aj preferenčne posilniť.
Smer sa do konfliktu aktívne zapojil v apríli, keď Robert Fico vyhlásil, že chce za predsedu parlamentu Andreja Danka.
Odvtedy sa k téme strany nevracali aj pre neskorší atentát na premiéra a následné eurovoľby.
Obrátili sme sa na stranu Hlas s otázkou, či sa debata v koalícii o tejto téme posunula. Hovorkyňa Karolína Ducká zopakovala, že post patrí Hlasu.
„Vládna koalícia sa riadi platnou koaličnou zmluvou, ktorá stanovuje rozdelenie zodpovednosti vládnych strán. Táto zmluva vychádza z pomerov v Národnej rade po parlamentných voľbách, pričom tieto pomery sa po prezidentských voľbách nijakým spôsobom nezmenili a voľba prezidenta nebola súčasťou koaličnej zmluvy,“ dodala Ducká.
Posledné verejné stanovisko koalície je, že finálne meno predstavia v septembri a leto využijú na usporiadanie vzťahov.
Ľuboša Blahu na stoličke podpredsedu parlamentu nahradil Tibor Gašpar. Voľba pobúrila opozíciu, pretože Gašpar dvakrát skončil vo väzbe s vážnymi obvineniami na krku. Viac sa dozviete v nasledujúcom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
