Až 16 percent žien na Slovensku uviedlo, že zažíva menštruačnú chudobu. Aby si mohli dovoliť vložky, musia sa obmedziť pri kúpe potravín, alebo siahajú po náhradách v podobe handier či papiera. Zisťovali sme, či samosprávne kraje nechcú s chúlostivou témou pomáhať aspoň na školách.
Boj proti menštruačnej chudobe sa v samosprávach stáva postupne témou. Pred dvoma rokmi spustila banskobystrická župa unikátny projekt, keď všetkým školám, ktoré majú v pôsobnosti, rozdali zadarmo menštruačné pomôcky.
Na začiatku čelili nedôvere, či študentky nebudú pomoc zneužívať, prípadne či sa z toho nestane na chodbách škôl zábava. Obavy sa nepotvrdili a župa hovorí, že je pripravená kedykoľvek pomôcť aj iným krajom či mestám, ktoré sa do toho rozhodnú investovať.
Banskobystrická župa pred dvoma rokmi bola prvá verejná inštitúcia, ktorá sa pustila do tejto témy. Menštruačné pomôcky rozdali do všetkých svojich 59 stredných škôl.
„Urobili sme a stále robíme všetko pre to, aby sme tému ženskej menštruácie odtabuizovali a reálne zmenšili problém menštruačnej chudoby. Začali sme sami od seba a tam, kde to má zmysel a kde máme dosah. Cieľom je, aby sa bezplatné menštruačné potreby stali bežnou súčasťou výbavy dámskych toaliet tak, ako je dnes mydlo alebo toaletný papier,“ hovorí vedúca oddelenia komunikácie Banskobystrického kraja Lenka Štepáneková.
Projekt sa im osvedčil a rozširujú ho do ďalších verejných inštitúcií. V kraji funguje mládežnícka organizácia Space, ktorá má pobočky v rôznych mestách.
Ide o priestory, kde sa môže stretávať mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pomôcky sú od júla k dispozícii aj v týchto komunitných centrách.
„Stále sme jedinou a prvou župou nielen na Slovensku, ale podľa informácií, ktoré máme, aj v celej V4, ktorá bezplatné menštruačné pomôcky vo svojich zriadených organizáciách distribuuje. Sme pripravení poskytnúť naše know-how všetkým, ktorí oň prejavia záujem,“ odkázala hovorkyňa župy.
Schránka na pomôcky pribudla aj v Dunajskej Strede pri komunitnom centre. Zriadili ju v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ktoré zbierajú peniaze prostredníctvom verejnej zbierky.
Pýtali sme sa ďalších krajov, či sa podobne ako Banskobystrický kraj neplánujú touto témou zaoberať.
Bratislavský kraj nevylučuje, že sa nechajú inšpirovať. Dodali, že nad tým budú uvažovať.
Podobne to neodmieta ani prešovská župa, no nepovažujú to za otázku dňa. Evidujú problémy žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s dopravou do školy, so základnou hygienou a zdravím.
O projekte vôbec neuvažuje Trenčiansky kraj. Očakávajú, že menštruačnú chudobu bude systematicky riešiť štát cez ministerstvo. Kraj sa chce zamerať na iné témy.
„Na stredných školách, ktoré máme v zriaďovateľskej pôsobnosti, sa chceme najbližšie zamerať predovšetkým na vzdelávanie pedagógov a zabezpečenie psychológov, aby sme podporili psychické zdravie žiakov,“ konštatuje Lenka Kukučková z oddelenia komunikácie.
V Košickom kraji sú voči nápadu skeptickí. Menštruačné skrinky vraj už vyskúšali, ale vyhodnotili to ako rizikové.
„Najväčším rizikom bola udržateľnosť projektu vychádzajúc z odôvodneného predpokladu, že by žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale nielen oni, s veľkou pravdepodobnosťou vybrali celý dávkovač, aby zabezpečili zadarmo hygienické potreby aj pre ostatných členov rodiny,“ hovorí Katarína Strojná za Košický samosprávny kraj.
Automaty museli neustále dopĺňať a finančne to pre nich nebolo udržateľné.
„Myslíme si, že aby bol projekt efektívny, pomoc v danej problematike by mala byť adresná. V súčinnosti s vedením a pedagógmi v daných školách, ktorí poznajú sociálne zázemie svojich žiakov, by bola takáto individuálna forma poskytovania pomoci omnoho efektívnejšia,“ dodáva Strojná.
Podobné obavy mala aj banskobystrická župa. U nich sa nepotvrdili. Na projekt dávajú z rozpočtu kraja ročne 12-tisíc eur a je to pre nich udržateľné.
Opačný prístup volí Trnavská župa. Predseda kraja Jozef Viskupič už s banskobystrickým županom Ondrejom Lunterom o tejto téme diskutoval.
„Trnavská župa sa bude aj na základe príkladu dobrej praxe z BBSK v blízkej budúcnosti touto témou zaoberať,“ reagoval Trnavský kraj. Chcú si najprv pozbierať dáta, koľko ľudí v kraji žije v zlých ekonomických podmienkach.
V Žilinskom kraji takto pomáhajú klientkam z domovov sociálnych služieb. Zo strany stredných škôl takúto požiadavku nedostali, preto sa tým zatiaľ nezaoberali.
Menštruačná chudoba nie je len témou rozvojových krajín, ale týka sa aj Slovenska.
Agentúra NMS Research Market pre spoločnosť Tesco realizovala prieskum, z ktorého vyplýva, že až 44 percent Sloveniek sa aspoň raz v živote stretlo s menštruačnou chudobou.
V súčasnosti ju zažíva 16 percent. Najčastejšie ide o matky samoživiteľky a ženy s nižším príjmom.
Tieto ženy sa preto často obmedzujú v nákupe potravín a oblečenia. Šesť percent žien v prieskume priznalo, že používa náhrady za menštruačné pomôcky ako napríklad kusy oblečenia, toaletný papier, handry či špongie. To môže mať aj negatívny vplyv na ich zdravie.
Menštruačná chudoba ohrozuje zdravie žien. Viac o tom v Teleráne porozprávali Linda Moróczová a Katarína Onderková, ktoré sa téme aktívne venujú:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
