Požiare v Grécku, povodne a zosuvy pôdy v Taliansku či Švajčiarsku, teplotné maximá v Chorvátsku. Niektoré časti Európy sužuje extrémne počasie. Nadmerne vysoké teploty striedajú prudké lejaky a intenzívne búrky, čo je každodennou realitou aj na Slovensku. Predpokladá sa, že leto v Európe bude mimoriadne horúce, čo spôsobí nepriaznivé prejavy počasia. Klimatológ varuje pred silnými búrkami, ktoré sa na našom území stávajú bežným sprievodným javom.
Na Slovensku zažívame horúce a dusné dni už niekoľko týždňov. Spôsobuje to aj prúdenie teplého vzduchu od juhu, ktorý je viac vlhký, a preto v noci neklesnú teploty dostatočne nízko. Teploty sa šplhajú stále vyššie, na niektorých územiach Slovenska dosahujú až 37 stupňov Celzia.
Extrémne horúčavy striedajú lejaky a prívalové dažde, ktoré majú zničujúce následky. V piatok 12. júla sa festivalom Pohoda prehnala silná búrka, ktorá spôsobila značné škody a zranenia. V utorok 16. júla zasiahli búrky východné Slovensko, pričom si Vranov nad Topľou odniesol ničivé následky. Krúpy poničili okná, silný vietor poškodil strechy a povalilo aj stromy.
Klimatológ Pavol Faško vysvetlil, ako vplýva počasie v Európe na naše územie a ozrejmil tiež, prečo by sme mali byť dobre pripravení na nepriaznivé vplyvy počasia.
Predpovedať počasie na mesiace dopredu je veľmi ťažké a prognózy sa v konečnom dôsledku nemusia vyplniť. Z dlhodobého sledovania trendov však vedia meteorológovia a klimatológovia odhadnúť, čo nás môže najbližšie mesiace čakať.
Podľa analýzy Európskej služby pre zmenu klímy Copernicus, na ktorú sa odvoláva Euronews, je Európa najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Predpokladá sa, že teploty v júli, auguste a septembri budú vyššie, ako je priemer.
Nadpriemerne vysoké teploty sužovali niektoré európske krajiny už v júni, čo je pomerne skoro. Britské ministerstvo zahraničia vydalo koncom júna výstrahy pred vysokými teplotami v Turecku, Španielsku, Grécku a na Cypre.
S horúčavami zápasia aj Chorváti. Denné teploty na niektorých miestach atakujú takmer 40 stupňov Celzia, teplota mora sa drží na 27 až 30 stupňoch.
Podobne aj v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku a Grécku vystupuje teplota až k 40 stupňom Celzia.
Faško vysvetlil, prečo zasiahli horúčavy južnú a juhovýchodnú Európu skôr: „Súvisí to s predchádzajúcim vývojom. Celé obdobie od leta v roku 2023 až do súčasnosti sa vyznačovalo nadpriemerným teplým počasím. Má to však globálny charakter a súviselo to tiež s vplyvom fenoménu El Niňo, ktorý vrcholil v decembri 2023, ale jeho pôsobenie stále pretrváva v prejavoch počasia po celom svete.“
Dodal, že najteplejší vzduch v Európe v posledných týždňoch bol práve v krajinách južnej a juhovýchodnej časti Európy, už sa však dostáva do vyšších zemepisných šírok a postupne sa začína otepľovať aj v krajinách západnej Európy.
Nadmerne vysoké teploty v Stredomorí môžu mať vplyv aj na počasie na Slovensku. Klimatológ vysvetľuje, že v druhej polovici leta teplota morskej vody v niektorých európskych prímorských krajinách, najmä vo východnom Stredomorí, dosiahne teplotu až 30 stupňov Celzia.
Teplota morí môže ovplyvniť teplotu vzduchu na Slovensku: „Má to zásadný vplyv na vzduchové hmoty, ktoré sa formujú nad morami a dostávajú sa aj k nám. Vďaka tomu, že je v týchto oblastiach už takto skoro abnormálne teplo, tak aj nasledujúce obdobie bude pravdepodobne abnormálne teplé, pretože sa nemá k nám akým spôsobom dostať chladný vzduch.“
Vzduch sa môže mierne ochladiť na krátke obdobie, ako tomu bolo aj v prvom júlovom týždni. Ako vysvetlil Faško, najbližšie týždne sa bude na Slovensku otepľovať, no je možné, že na určitý čas nastane prestávka a horúčavy sa zmiernia.
Takéto chladnejšie dni však nespôsobia, že sa vzduch ochladí natoľko, aby v ďalšom období nemohli byť atakované teplotné maximá. Je teda pravdepodobné, že aj napriek takýmto chladnejším prestávkam bude leto u nás horúce.
Prirodzeným sprievodným javom horúcich dní sú aj búrky, ktoré rokmi naberajú na sile a intenzite. Katastrofálne lejaky zasiahli dva víkendy po sebe oblasť švajčiarsko-talianskych hraníc, čo spôsobilo povodne a zosuvy pôdy.
Aj na Slovensku sa čoraz viac stretávame s extrémnym počasím. S príchodom studeného frontu začiatkom prvého júlového týždňa (1. 7.) prišli aj silné búrky, pričom sa na východe Slovenska sformovala supercela.
Aj koncom júna narobilo nevyspytateľné počasie značné škody. V Nitre intenzívny dážď vytopil viaceré mestské časti vrátane pivníc, garáží, parkovísk, domov a záhrad, poškodené boli viaceré vozovky a miestne komunikácie.
Aj predošlý týždeň (11.7.) prívalové dažde potrápili niektoré územia Slovenska. Lejak zaplavil cesty aj ulice, voda nestíhala odtekať, vytopilo aj pivnice. V obci na Orave zasa po prívalových dažďoch v utorok (16.7.) odtrhlo breh pri ceste prvej triedy.
„V tomto období sa zrážky vyskytujú prevažne vo forme búrkových lejakov, čo nie je veľmi dobré. Majú lokálny charakter, voda nestíha vsakovať do hlbších vrstiev pôdy a odteká po zemskom povrchu,“ vysvetlil Faško.
Dodal, že ide o prirodzený jav, ktorý sa vyskytoval nielen na našom území aj v minulosti, no nie v takej intenzite a sile: „Silné búrky sa vyskytujú častejšie a zároveň na viacerých miestach. V minulosti išlo skôr o výnimočnú udalosť, dnes sa to stáva štandardom.“
„Neskončila sa ani prvá polovica leta a už sme zaznamenali niekoľko búrkových udalostí s nepriaznivými dôsledkami. Z analýz, ktoré sme vyhotovovali v posledných rokoch, vyplýva, že sa nepriaznivé prejavy počasia stali súčasťou každého leta,“ hovorí.
Faško zároveň vyzýva k ostražitosti a tvrdí, že by sme mali byť na takéto prejavy počasia dobre pripravení: „Nemali by sme sa spoliehať na to, že u nás búrka nebude. Ich výskyt sa nedá presne určiť s veľkým časovým predstihom. Sú častejšie a hustejšie, čiže pravdepodobnosť, že dané územie zasiahne búrka, je teraz určite vyššie ako napríklad pred 50 rokmi.“
Pozrite si, aké škody napáchala rýchla no silná búrka vo Vranove nad Topľou (16.07.2024):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
