O dekubitoch alebo preležaninách panuje mýtus, že vznikajú len u starších a dlhodobo chorých pacientov. Faktom však je, že hrozia aj mladším ľuďom a vzniknúť môžu aj počas operácie. Preležaniny sú zavážaným zdravotným problémom, ktorý ovplyvňuje celkový stav pacienta. Odborníci sa počas diskusie Vizionári zhodli, že na to, aby sme vedeli dekubity efektívne liečiť a v rámci možností im aj predchádzať, potrebujeme relevantné dáta.
„Dekubity sú rany, vznikajúce pôsobením tlaku u pacientov, ktorí nie sú schopní sa hýbať. Vznikajú často u starých ľudí, pacientov po cievnych mozgových príhodách, ležiacich na JIS, vznikajú však aj počas dlhšie trvajúcich operácií a aj u mladých ľudí. Je to problematika, s ktorou sa borí celý svet. Dekubity budú totiž vznikať napriek najlepšej snahe a najlepším preventívnym opatreniam,“ vysvetlil na úvod diskusie Vizionári prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán a prednosta chirurgickej kliniky LF UK a UNB Marek Čambal.
Napriek tomu, že ide o závažný zdravotný problém, na Slovensku nemáme dostatok relevantných údajov, ktoré by odzrkadľovali reálny stav.
Podľa dostupných štatistík NCZI je výskyt dekubitov na Slovensku na úrovni 0,9 až 0,14 percent na vyše milióna hospitalizácií. Pre porovnanie severské krajiny vykazujú výskyt dekubitov približne 27 percent.
„Keďže čísla nesedia, zrejme máme problém s metodikou zberu dát. Potrebujeme, aby bol systém hlásenia dekubitov jednoduchý a aby dokázal mapovať realitu. Ak nemáme reálne čísla, nevieme potom ani to, kde je potrebné hasiť problémy,“ uviedla zdravotná sestra a odborná asistentka z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Beáta Grešš Halász.
Ako funguje vykazovanie dekubitov v praxi? Grešš Halász priblížila, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní nahlasovať počty dekubitov jedenkrát ročne, to sa dostáva následne poisťovniam, ktoré údaje odosielajú na Ministerstvo zdravotníctva SR.
Riaditeľka sekcie zdravotníckych dát NCZI Martina Nagyová doplnila, že existujú mechanizmy, v rámci ktorých poskytovatelia hlásia údaje do NCZI na mesačnej báze.
Problémom však podľa chirurga a člena Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán Františka Špačeka je, že v nahlasovaní samotného výskytu dekubitov sa už neodlišuje či ide o pacienta s rizikom jeho vzniku, alebo či už dekubit má.
Nahlasovanie výskytu preležanín u pacientov by bolo dobré podľa odborníkov zjednotiť a zefektívniť, aby do systému natekali relevantné dáta a aby zároveň nevytvárali ďalšiu záťaž pre zdravotníckych pracovníkov.
„Oblasť dekubitov nie je len vecou následného riešenia a liečenia, ale k dispozícii máme aj možnosti, ako im predchádzať. Máme napríklad celý rad zdravotníckych materiálov, ktoré nie sú len na liečenie dekubitov, ale aj na zabránenie ich vzniku, napríklad počas operácie. Dekubit totiž môže vzniknúť aj počas dvoj až trojhodinovej operácie. Sme otvorení tomu, aby sa aj takéto prostriedky dostávali do systému úhrady verejného zdravotného poistenia. Jedna náplasť stojí možno stotinu toho, čo liečba dekubitu,“ vysvetlil riaditeľ odboru kategorizácie a cenotvorby MZ SR Vladimír Heriban.
K téme vykazovania dekubitov sa uskutočnilo aj stretnutie na úrovni ministerstva zdravotníctva, odborných spoločnosti a NCZI. Odborníci sa zhodli, že systém treba zefektívniť a prepojiť na úrovni poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, štátu a poisťovní. Určité mechanizmy už totiž fungujú, neodzrkadľujú sa však na finálnych dátach.
„Nemocničné informačné systémy komunikujú pri každej prepúšťacej správe, to by sme chceli využiť aj pri zbere dát o dekubitoch,“ doplnil Čambal spolu so Špačekom s tým, že ak budeme vedieť, koľko máme reálne dekubitov, budeme vedieť lepšie nastaviť aj procesy na ich efektívne liečenie a vyčleniť na to aj potrebný obnos financií.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
