Slovensko má za sebou turbulentné politické obdobie. Atentát aj kampaň do eurovolieb spôsobili presuny voličov medzi stranami. Najviac si polepšili Smer a Republika. Upadá Slovensko, SNS a Demokratom sa stále nedarí vyšvihnúť vyššie.
Agentúra FOCUS pre TV Markíza pripravila aktuálne preferencie politických strán.
Na čele sa tradične drží Smer, ktorému oproti aprílu stúpla podpora o vyše tri percentuálne body. Nasleduje Progresívne Slovensko s miernym nárastom a na treťom mieste sa drží Hlas, ktorému klesla podpora o takmer štyri percentuálne body.
Veľký skok zaznamenala aj Republika. Pokleslo KDH aj SaS. Do parlamentu by sa dostala aj Maďarská aliancia. Naopak, za bránami by skončila koaličná SNS, koalícia Slovensko, KÚ a Za ľudí a aj Demokrati.
Ide o pomerne výrazné presuny voličov v priebehu dvoch mesiacov, ktoré boli sprevádzané turbulentnými udalosťami vrátane eurovolieb. Sociológ a šéf prieskumnej agentúry Martin Slosiarik vysvetlil, čo sa deje na politickej mape.
Jednoznačne sa podľa neho dá povedať, že nárast Smeru ide na úkor Hlasu.
„Myslím si, že do veľkej miery je to spôsobené práve atentátom na premiéra a tým, že strany Hlas a SNS sú koaliční partneri a ich voliči majú k sebe blízko. Čiže u časti voličov Hlasu a SNS došlo k podpore Roberta Fica, čo sa prejavilo rastom preferencií Smeru. Uvidíme do budúcnosti, či je tento posun trvalejší, alebo to bude len dočasný efekt atentátu,“ konštatuje Slosiarik.
Na vzostupe je aj Republika, ktorá z národnej rady vypadla, no v eurovoľbách dosiahla dobrý výsledok. Podľa Slosiarika sa k nej opäť vracajú voliči.
„Myslím si, že sú to predovšetkým voliči, ktorí v parlamentných voľbách volili Smer, ale dnes sa vracajú k Republike. Zároveň sa Republike podarilo pritiahnuť k sebe voličov bývalej materskej strany ĽSNS,“ myslí si odborník.
Dlhodobo upadá hnutie Igora Matoviča Slovensko. V eurovoľbách dosiahli len necelé dve percentá a aktuálny prieskum preferencií ich pokles potvrdzuje. S výsledkom 4,1 percenta by sa do parlamentu nedostali.
Slosiarik upozorňuje, že preferencia Slovenska sa pod päť percent dostali po dlhom čase, preto nechce na základe jedného prieskumu predpokladať úplný úpadok hnutia.
„Zjavne majú problém s klesajúcou početnosťou jadra svojich voličov. Tie presuny sa dejú predovšetkým v prospech ideovo blízkych strán, či už Demokrati alebo KDH, ale aj PS,“ vysvetľuje sociológ.
Dodáva, že Slovensko malo významnú časť voličov, ktorí v prieskume odpovedali, že si nevedia vybrať a nevedia, koho by volili.
Demokrati sa dlhodobo trápia okolo hranice štyroch percent a až v eurovoľbách sa im podarilo dosiahnuť takmer 4,7 percenta. No v prieskume preferencií sú opäť na svoje bežnej úrovni 3,6 percenta.
Slosiarik vysvetľuje, že porovnávať výsledky v eurovoľbách s prieskumom nie je možné, pretože rozhodujúca je účasť voličov. Pri prieskumoch deklaruje účasť viac ľudí, ako išlo k volebným urnám. Percentuálne majú preto Demokrati menej, keď je účasť vysoká.
Podľa Slosiarika tiež Demokrati dokázali v kampani k eurovoľbám dobre mobilizovať. Boli aktívni a mali výraznú bilbordovú kampaň.
„Na druhej strane Demokrati majú potenciál pre rast preferencií, ale ten je dnes viazaný primárne na strany ako PS, čiastočne potom SaS, Slovensko či KDH,“ dodáva sociológ.
Vo videu si pozrite kompletné výsledky exkluzívneho prieskumu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
