Eurokomisár Maroš Šefčovič chce svoj post obhájiť a záujem má o silné ekonomické portfólio. Otázne však ostáva, či sa mu podarí získať podporu, keďže žiadna slovenská vládna strana nie je súčasťou európskej frakcie.
Prezident Peter Pellegrini oznámil na summite, že Maroš Šefčovič bude opäť kandidátom Slovenska na post eurokomisára. Snaží sa teraz vyrokovať pre neho čo najlepšie portólio v rámci budúcej Európskej komisie. V Bruseli nám poskytol exkluzívny rozhovor.
Prezident Peter Pellegrini na summite prezentoval, že máte záujem o silné ekonomické portfólio. Aká je šanca takéto portfólio vyrokovať? Žiadna slovenská vládna strana totiž aktuálne nie je súčasťou žiadnej európskej frakcie, takže sa pri rokovaniach na európskej úrovni nerátajú medzi víťazov volieb.
Pozícia, ktorú aktuálne zastávam, je bezprecedentnou kombináciou. Zodpovedám za napĺňanie Zelenej dohody (tzv. Green Deal, pozn. red.), mám na starosti Brexit, veľmi citlivé rokovania so Švajčiarskom, som zodpovedný za spoločný nákup plynu či batériovú alianciu. Je samozrejme dôležité mať podporu vlastnej krajiny, ale veľkú úlohu zohrávajú aj skúsenosti, ktoré človek nazbieral počas dlhých rokov práce pre európske inštitúcie. Nakoniec je to na šéfovi alebo šéfke Európskej komisie, aby rozhodol, s akým tímom bude presadzovať európske priority počas budúcich piatich rokov a kto mu na ktorom poste najviac vyhovuje.
Vaše skúsenosti sa nedajú spochybniť, ste tu 15 rokov, máte povesť pracovitého a skúseného eurokomisára. Otázka ale znie, či dokážete vyrokovať silné portfólio s vládou, ktorá vás nominovala?
Som presvedčený, že aj naša vláda má taký istý hlas ako každý, kto sedí pri európskom stole, kde je snaha pôsobiť konsenzuálne a hľadať dohody, aké vyhovujú všetkým. Mňa veľmi teší že okrem podpory vlády Slovenskej republiky, mám osobné vzťahy s viacerými premiérmi, ktorí mi tiež naznačili, že by boli veľmi radi, keby som pokračoval v racionalizácii európskej priemyselnej politiky.
Čakáte, že pri vypočutí v Európskom parlamente padnú aj vnútropolitické otázky? Lebo slovenská politická reprezentácia má v Bruseli isté renomé a niektoré vyjadrenia tu mohli zdvihnúť obočia európskych predstaviteľov, či už hovoríme o výroku Roberta Fica, že Európska únia podporuje zabíjanie Slovanov, alebo pripisovanie jej čiastočnej zodpovednosti za atentát na Robert Fica. Toto očakávate počas „grilovania”?
Ja som prešiel už sedem takýchto grilovaní, každé jedno z nich by som prirovnal k maturite alebo štátnici, ktorá trvá štyri hodiny a navyše prebieha v živom vysielaní za prítomnosti televízií. Skutočne je to mimoriadny test jednak vašich odborných schopností, ale aj schopnosti odpovedať na veľmi citlivé politické otázky. Pri každom jednom vypočutí boli citlivé politické témy, ktoré sa týkali Slovenskej republiky a predpokladám, že určite to bude aj teraz. No musím podotknúť, že väčšinou tieto otázky prichádzali zo strany slovenských europoslancov.
Ako sa vám budú tieto otázky vysvetľovať? A do akej miery sa vás tu ľudia v Bruseli pýtajú na to, čo sa na Slovensku deje?
Samozrejme, že je to téma. My ako eurokomisári máme zastupovať všeobecný európsky záujem, ale každý pochádzame z jednej z členských krajín. Snažím sa komunikovať smerom k európskym inštitúciám, ako sa vyvíja situácia na Slovensku, ale takisto aj to, čo počujem z európskych inštitúcií smerom ku kolegom vo vláde Slovenskej republiky. Vždy som považoval za svoju misiu robiť maximum, aby vzťahy boli čo najlepšie. Som rád, že vo všetkých tých citlivých otázkach, ktoré boli na stole, prebiehajú intenzívne rokovania medzi vládou a komisiou a môžem povedať, že sú veľmi konštruktívne.
Ako eurokomisár ste mali v portóliu Green Deal. Nielen u nás ale aj v Európe získal prezývku „zelené šialenstvo” a problém s ním u nás mali takmer všetky strany naprieč spektrom. Ako sa vám toto počúva?
Samozrejme, keď takéto hlasy počúvame od širokého spektra mnohých obyvateľov Európskej únie, tak im musíme pripisovať veľkú vážnosť. Nemali by sme viniť ľudí za to, že kritizujú niektorú z našich politík, ale zamyslieť sa, prečo je to tak, či je na tom nejaké zrnko pravdy a ako sa s tým dá vysporiadať. To čo som urobil ako prvé bolo dramaticky zvýšiť komunikáciu s priemyslom, s občanmi vo forme zelených dialógov. Zamerali sme sa na sektory, ktoré sú najviac zasiahnuté zelenou transformáciou - na producentov vodíka, ťažiarov, výrobcov ocele, automobilový priemysel či farmárov. Je evidentné, že v mnohých veciach sa zhodujeme. Chceme, aby Európa bola klimaticky neutrálna už v polovici tohto storočia. Chceme žiť v zdravšom prostredí, ale musíme reagovať aj na obavy, ktoré sú skutočne oprávnené, ak to neurobíme správne, Európa stratí svoju konkurencieschopnosť a môžeme prísť o náš priemysel, čo je neprípustné. Teraz nastane obdobie, kedy bude treba pretaviť ciele do konkrétnych opatrení tak, aby sme spriemyselňovali Európu a našu konkurencieschopnosť posilňovali, nie strácali.
Peter Pellegrini na summite hovoril, že stredná a východná Európa je v Únii podreprezentovaná. Otázkou je, čia je to chyba - a či my ponúkame dostatok kvalitných mien, ktoré by vedeli obsadzovať najvyššie európske pozície?
Určite je to aj o menách, ale aj o zažitých skúsenostiach. Vidíme, že krajiny Beneluxu sa pravidelne veľmi úzko koordinujú, tak isto Nemecko s Francúzskom, Španielsko s Portugalskom, nordické krajiny. Čiže buduje sa to rokmi. Myslím, že aj oni sami si uvedomujú, že stredná Európa, nové členské krajiny, nie sú také zastúpené, ako by mali byť. Je to problém všetkých európskych inštitúcií. Aj zo skúsenosti krajín, ktoré vstupovali pred nami do EÚ, viem, že to trvá takmer jednu politickú generáciu, kým nastane akési vyrovnanie na týchto pozíciách - kým sa odstránia všetky predsudky a pozerá sa na danú krajinu, že je absolútnou súčasťou klubu. Potom prichádzajú zase nové členské krajiny, ktoré sú v pozícii, v akej sme boli my pred dvadsiatimi rokmi. Čiže je to aj otázka osobností ale aj toho, ako sa jednotlivé krajiny v skupine spolu skoordinujú.
Veľvyslankyňa EÚ v Kyjeve Slovenska pani Mathernová nám tiež rozhovore povedala, že Slovensko má v inštitúciách veľmi malé zastúpenie na vysokých postoch. Pripisuje to dlhodobému nezáujmu rôznych slovenských vlád aktívne na tom pracovať, budovať vysoké úradnícke pozície. Máte rovnaký pocit? A čo prípadne s tým?
Manažéri v rámci európskych inštitúcií sa pravidelne stretávajú a s nimi aj môj šéf kabinetu Juraj Nociar. Pravidelne sa posudzujú nové posty a konkurzy, ktoré sú otvorené. Ono to samozrejme chvíľu trvá. Aby sa tu dostal pracovník do funkcie riaditeľa alebo generálneho riaditeľa, tak to je naozaj vrchol kariéry, trvá to 15-20 rokov. My sme v podstate začínali od nuly, čiže naši najlepší kolegovia sú dnes na úrovni vedúcich oddelení. Máme zopár ľudí, ako je pani Mathernová, ale ono si to vyžaduje čas a aj ostatné nové členské krajiny sú v podobnej situácii. Čiže musíme prejsť kariérnym rastom ľudí, ktorí začali budovať svoju kariéru, keď sme vstúpili do EÚ - a to trvá určitú dobu.
Zmenia eurovoľby našu politickú scénu? Voliči sa čoraz viac prikláňajú k veľkým stranám. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
