Exotické plodiny, ktoré sme u nás kedysi kúpili len v obchode, dokážeme dnes v našich končinách bez problémov vypestovať. Manželia Masrnovci pri Piešťanoch pestujú napríklad figy, hurmikaky či kiwi. Klimatické zmeny a otepľovanie na jednej strane pomáhajú teplomilným plodinám, no na druhej strane škodia niektorým pôvodným druhom. Pestovatelia tak musia byť na poliach stále kreatívnejší.
Peter Masrna, domáci pestovateľ začínal s pestovaním fíg viac ako 20 rokov dozadu, doniesol si ich z Malorky. „Nikdy figa nestihla dozrieť, plody nahodila, ale nikdy nestihla dozrieť,“ opisuje jeho manželka Jana začiatky pestovania.
V súčasnosti sa ich figám mimoriadne darí, dozrejú až dvakrát do roka. „Už má také väčšie plody. Tie prvé bývajú veľké, čo dozrievajú v auguste, v septembri a potom tie druhé sú až do mrazov,“ hovorí Peter. Jana dodáva, že ich oberajú až do novembra.
Darí sa aj ich hurmikakom, ktoré si síce na slovenskú klímu chvíľu zvykali, no teraz ich manželia nestíhajú oberať.
Otepľovanie prináša niektorým poľnohospodárom prekážky, ktoré doteraz nepoznali. Pociťuje to aj Robert Kovács, ktorý roky pestuje cukrovú repu. „Nejak sa tu na juhu viacej otepľuje, prinieslo to určité ohrozenia. Či sú to hubovité choroby alebo živí škodcovia.“
Obrovským problémom sú cikádky, ktoré sú prenášačmi mikrobaktérií. „Infikujú repu a začína hniť od koreňa,“ opisuje ďalší problém Robert.
Podľa pána Kovácsa sa cukrová repa bude pestovať na Slovensku aj naďalej. Jej osud je v rukách šľachtiteľov, ktorí by mali vyvinúť odrody cukrovej repy, ktoré budú odolné voči cikádkam a iným parazitom.
Najprv však musia poľnohospodári s istotou vedieť, že je za kazením repy to, čo predpokladajú. „Snažíme sa potvrdiť naše teórie, a preto sme sa rozhodli urobiť pokus, kde sme vytvorili takúto krytú klietku, ktorá je opatrená sieťkami proti hmyzu,“ ukazuje nám pán Kovács jeho pokus. „Cieľom je zabrániť im, aby prišli k tým rastlinám, ktoré sú momentálne takto ochránené.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
