Vyhlásil to v Martine počas osláv 100. výročia Deklarácie slovenského národa.
V Martine sa uskutočnili celoslovenské oslavy 100. výročia Deklarácie slovenského národa. Začali sa pietnym aktom kladenia vencov pred historickou budovou bývalej banky Tatra v Martine. Na jej priečelí je pamätná tabuľa, ktorá pripomína prijatie Deklarácie 30. októbra 1918.
Výročie prijatia Deklarácie si uctili prezident Andrej Kiska, prezident ČR Miloš Zeman, predseda parlamentu andrej Danko, predsedu Poslaneckej snemovne ČR Radek Vondráček, predseda Senátu Parlamentu ČR Milan Štech, premiér Peter Pellegrini, jeho český partner Andrej Babiš a náš minister obrany Peter Gajdoš.
Martin bol centrom celoslovenských osláv 100. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa (30. októbra 1918), ktorou sa Slováci prihlásili k samourčovaciemu právu česko-slovenského národa, čím vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu. Zároveň ustanovili Slovenskú národnú radu ako jediný orgán, oprávnený vystupovať v mene slovenského národa.
Slávnosť, na ktorej sa zúčastňujú najvyšší predstavitelia SR i ČR, nadväzuje na víkendové podujatia (27. - 28. 10.), ktoré si v českých i slovenských mestách a obciach pripomenuli 100. výročie vzniku ČSR, prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Súčasťou oficiálnych osláv je okrem programu v Martine i večerný galakoncert Slovensko v srdci Európy v Ružomberku.
"Približne 200 osobností sa tu stretlo, aby v Deklarácii slovenského národa deklarovali právo na sebaurčenie slovenského národu a vôľu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Povedzme otvorene, že tieto osobnosti to mali ťažké, boli perzekvované, boli väznené, no bojovali za práva nás Slovákov, preto prosím, vzdajme úctu otcom Martinskej deklarácie," zdôraznil Kiska.
Pripomenul aj cestu Slovákov a Čechov od roku 1918 až po rozchod a vznik samostatných štátov v roku 1993. "Možno to bolo vtedy aj nostalgické, ale aj sprevádzané nádejou, že sa opäť stretneme. Podarilo sa, sme v jednom úžasnom projekte Európskej únie a naši ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť, kde chcú žiť, študovať a pracovať," povedal prezident.
Miloš Zeman, prezident ČR
Česi a Slováci si vďaka vzniku Československej republiky zachovali
národnosť, jazyk a mohli sme sa slobodne rozvíjať. Prezident Českej
republiky Miloš Zeman to uviedol v príhovore v Martine. Pripomenul, že obom národom
hrozilo odnárodnenie - Čechom germanizácia, Slovákom maďarizácia.
"Nie sú na svete bližšie národy ako český a slovenský. A nejde iba o jazykovú podobnosť. Preto verím, že v rámci Európskej únie (EÚ) budeme spolu dlhé roky. Podobne, ako som pred dvoma dňami zaželal na Pražskom hrade českému národu šťastnú budúcnosť, to isté želám aj vám. Želám vám lásku, šťastie, priateľstvo a šťastnú budúcnosť," povedal Zeman.
V súvislosti s prvou republikou a ďalším trvaním spolužitia Čechov a Slovákov v jednom štáte poznamenal, že československý národ síce nevznikol, zato sa však zrodili úžasné spoločné rodinné väzby a priateľstvá na život a na smrť. „Dodnes sú naše vzťahy nadštandardné, práve tieto vzťahy i náš pokojný rozchod na začiatku 90. rokov vzbudzujú rešpekt na celom svete, sme príkladom vyspelosti a kultúrnosti.“ poznamenal Danko.
Odkaz udalostí z októbra 1918 v kontexte ich 100. výročia využil Danko i na k výzvu k ohľaduplnosti, vzájomnej úcte, ale aj k patričnému sebavedomiu, ktoré i v budúcnosti preukážu, že Česi a Slováci sú životaschopné národy. „Dnešné výročie spoločnej štátnosti nech je odrazom k ďalším rokom slobody, materiálnej a duchovnej prosperity,“ vyhlásil predseda parlamentu.
Peter Pellegrini, premiér SR
Práve v Martine vznikli politické iniciatívy, ktoré zásadne zmenili osud
slovenského národa a vytvorili predpoklady, aby sme mohli samostatne
žiť a samostatne niesť zodpovednosť za svoju budúcnosť. Predseda vlády
SR Peter Pellegrini (Smer-SD) to uviedol v príhovore.
"Osobnostiam, ktoré sa o to pričinili, patrí náš veľký
rešpekt a veľká vďaka," zdôraznil premiér. "Boli to ľudia, ktorí chceli
slúžiť slovenskému národu. Bez ich politickej odvahy a ochoty bojovať by
sme tu dnes nestáli," dodal.
I preto je podľa neho nevyhnutné, aby
osobnosti, ktoré sa pričinili o prijatie Deklarácie slovenského národa,
boli považované za historických hrdinov s patrične preukazovanou úctou.
To isté platí podľa Pellegriniho aj o samotnej slovenskej štátnosti.
"Buďme my Slováci hrdí na vlastný štát, nepovažujme jeho vznik za
historickú samozrejmosť, berme to ako vzácnosť, ktorú si musíme navždy
chrániť, brániť a ďakovať za ňu," zdôraznil.
Pellegrini je presvedčený, že odkaz Martinskej deklarácie má aj iný, pre súčasnosť nemenej podstatný kontext. "Musíme si uvedomiť, že môžeme mať akýkoľvek politický projekt či ideu, ak nezískame podporu verejnosti, nemôže sa nám tento projekt podariť," upozornil.
"Svet sa mení, prichádzajú nové výzvy. Bez spoločného zomknutia sa pre štát a národ a jeho budúcnosť sa nikdy nepohneme ďalej," vyhlásil. Vyzval k ukončeniu politických hádok, ktoré prerastajú do nevraživosti a z vecnej roviny sa presúvajú do medziľudských konfliktov. "Toto nie je cesta pre Slovensko a náš národ," zdôraznil premiér.
Andrej Babiš, premiér ČR
Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Slováci sa za jedno storočie
stali z utláčaného národa Rakúsko-Uhorska sebavedomým a nezávislým
štátom. "Členom EÚ a NATO, ktorý prosperuje, na ktorého by boli
signatári Martinskej deklarácie bezpochyby hrdí. Zhromaždenie na tomto
mieste presne pred sto rokmi ukázalo, že Slováci sú svojbytným národom,
ktorý chce zobrať osud do vlastných rúk," podotkol Babiš.
Bez
spojenia našich dvoch národov by podľa neho na vlastné sebaurčenie
v povojnových rokoch nedosiahol ani jeden. "Spoločne sme to ale
dokázali. Spoločnú minulosť, ktorá trvala úctyhodných 75 rokov, chápem
ako záväzok voči občanom Českej aj Slovenskej republiky. Nie sú lepšie
vzťahy v Európe ani vo svete, než medzi Českou a Slovenskou republikou,
medzi našimi národmi. Nech zostanú navždy," dodal český premiér.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
