Ako môže atentát na Roberta Fica ovplyvniť eurovoľby? V hre je viacero prekvapení

Predseda vlády Robert Fico
Predseda vlády Robert Fico Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Kampaň pred eurovoľbami v podstate neexistovala. Výrazne do nej totiž zasiahol atentát na premiéra Roberta Fica, ktorý logicky na seba stiahol všetku pozornosť. Práve predseda Smeru by mohol svojím prvým verejným vyhlásením ešte pohýbať preferenciami. A nielen tými najsilnejšej koaličnej strany.  

Slovensko čakajú v krátkom čase ďalšie voľby. Po parlamentných a prezidentských si v sobotu budeme voliť aj zástupcov do Európskeho parlamentu. Okrem toho, že už viac ako rok sú voliči vystavení permanentnej kampani, tú poslednú úplne vygumoval atentát na predsedu vlády Roberta Fica.

„Kampaň doteraz prakticky žiadna nebola. Teda, možno aj nejaká bola, len sme si ju pre atentát na predsedu vlády nevšimli. Teraz, posledné 2 - 3 dni, sa snažia strany využiť zvyšok času a vidieť ich viac aj vizuálne. A vôbec ma neprekvapuje, že niektoré vládne strany sa atentát snažia využiť na mobilizáciu svojich voličov,“ povedal na úvod politológ Radoslav Štefančík.

Prečítajte si tiež:

​Atentát mobilizuje voličov Smeru

Možno aj preto sa počas mesiacov preferencie politických strán výrazne nemenili. O víťazstvo by sa malo pobiť Progresívne Slovensko so Smerom. Práve spomínaný atentát by podľa odborníkov mohol mať mobilizačný efekt.

„Pokiaľ viem, do atentátu na Roberta Fica všetky relevantné prieskumy, ktoré sa pýtali na účasť a hlasovanie vo voľbách do EP (nie na všeobecné preferencie), vychádzali jednoznačne v prospech Progresívneho Slovenska. Toto sa čiastočne zmenilo práve po atentáte, a tak je zrejmé, že táto udalosť mobilizovala najmä dovtedy ,spiacich‘ voličov Smeru a vládnych strán,“ uviedol politológ Jozef Lenč.

„Myslím si, že atentát na premiéra bude mať mobilizujúci účinok v prospech percentuálneho zisku Smeru. Ale nemusí to byť len otázka mobilizácie voličov, ktorí by inak k voľbám neprišli. Za celkom realistický považujem aj scenár, že Smer môže brať voličov iných strán, ktoré sa pohybujú v podobnom ideologickom spektre, teda Hlas, SNS či Republiku,“ podotkol sociológ a šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik.

Prečítajte si tiež:

​SNS je v ohrození

Kým Hlas a Republika majú, aspoň podľa prieskumov, zastúpenie v EP isté, tak pre SNS, ktorá sa potáca v okolí piatich percent, by to mohlo mať fatálne následky. To sa týka aj možného prvého verejného vystúpenia Roberta Fica ešte pred blížiacim sa moratóriom.  

„Môže získať podporu voličov takých strán ako SNS, Republika či ĽSNS, prípadne Hlasu, ale nepredpokladám, že pre jedno video predsedu vlády budú voliči opozičných strán prestupovať na druhú stranu. Viem si však predstaviť, že také video by mohlo prebudiť podriemkavajúceho voliča, ktorý by inak voliť nešiel a ten by nakoniec mohol zvýšiť podporu Smeru,“ ozrejmil Štefančík.

„Ak už spomínate to verejné vystúpenie Roberta Fica, tak by pravdepodobne malo mobilizujúci účinok, ale treba povedať, že dôležitý by bol aj obsah tohto vystúpenia,“ doplnil Slosiarik.

Prečítajte si tiež:

​Prekvapiť môže ešte viacero strán

Na druhej strane, zo súčasných opozičných strán by sa do EP malo dostať okrem PS aj KDH a SaS. Zdola sa však ešte tlačí Maďarská aliancia, hnutie Slovensko a Demokrati.

„Za istých okolností sa môže stať, že sa do EP dostanú aj zástupcovia Maďarskej aliancie, ak ich voličov k účasti dostatočne mobilizuje Budapešť... Prekvapením bude tiež to, ak sa do EP dostane hnutie občana Matoviča. Prekvapením by bolo tiež to, ak by sa do EP nedostal Richard Sulík alebo KDH. V oboch prípadoch si však nemyslím, že sa tak stane,“ vysvetlil Lenč.

Do hry však ešte môže vstúpiť nízka účasť, ktorá pri týchto voľbách býva pravidlom. Práve pri nej môžu nastať určité prekvapenia.

„Nesledujem maďarské médiá, ale ak Viktor Orbán zavelí našim maďarským spoluobčanom, aby volili skôr maďarskú stranu ako Smer, tak si viem predstaviť, že práve táto strana sa môže dostať do europarlamentu. Silnú kandidátku majú však aj Demokrati, ich predsedu Jaroslava Naďa je v kampani vidieť, takže pri dobrej konštelácii môže uspieť aj táto strana,“ zhodnotil Štefančík.

„So stúpajúcou účasťou bude podľa mňa klesať šanca týchto strán prekonať päťpercentnú hranicu,“ uzavrel Slosiarik.

Viacerí slovenskí europoslanci už nebudú kandidovať. Pýtali sme sa ich, ako hodnotia svoje pôsobenie:

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti