Už na budúci týždeň vláda predstaví prvé opatrenia z takzvaného lex atentát. Týkať sa majú bezpečnosti, ale aj iných návrhov ako napríklad práva na odpoveď. Toto presadzuje hlavne koaličná SNS. Časť opozície je ale proti.
Po atentáte na Roberta Fica vláda avizovala viaceré zmeny. Z detailov je zatiaľ známy návrh ministerstva vnútra o štátnom bývaní pre prezidenta, predsedu vlády a parlamentu. Hovorilo sa aj o pridelení ochranky lídrom opozície či dlho slúžiacim politikom.
Čo všetko sa ale v stredu na vládu dostane, bude ešte predmetom rokovaní v koalícii. „Najprv si to povieme vo vnútri, aby to nejako nenabúralo koncepciu vlády a potom budeme informovať,“ uviedol šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Zatiaľ najdiskutovanejším je návrh SNS o práve na odpoveď. V skratke ide o to, že keď sa v médiách objaví správa, ktorá je podľa politika klamlivá, mal by dostať právo reagovať. Ak by redakcia nesúhlasila, rozhodnúť o tom, kde je pravda, by mal v zrýchlenom konaní rozhodnúť súd. „Do 30 dní alebo do nejakého rozumného časového harmonogramu. Musíme mať nejaký mechanizmus, kde to bude jasne stanovené súdom,“ tvrdí Tomáš Taraba.
Branislav Gröhling z SaS podľa vlastných slov nevidí zmysel, aby sa upravovalo právo na odpoveď pre politikov. „Ak politik chce šíriť svoje informácie, nech ide do diskusií,“ konštatuje.
Matúš Šutaj Eštok zase tvrdí, že „vo verejnom priestore často odznejú niektoré lži a nepravdy a je legitímne, aby politik mal právo sa k tomu nejako vyjadriť“. Minister vnútra zatiaľ však paragrafové znenie nevidel, konkrétne sa vyjadrí až potom.
Pre Tomáša Tarabu je to ale zásadná vec. „Určite touto cestou pôjdeme. Ja hovorím otvorene, že ak ten zákon nepôjde, vrátime sa tam, kde sme boli. Ak by táto vláda toto nebola schopná urobiť, mňa takáto vláda nezaujíma,“ vyhlásil.
Opozícia s koalíciou sa nateraz zhodujú na tom, že všetky opatrenia by bolo dobré schváliť čo najväčším počtom poslancov naprieč celým politickým spektrom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
